KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Žilina6. 9. 2016plný textcitované 6×

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/59/2016 z 6. 9. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Žilina z 6. septembra 2016, sp. zn. 2To/59/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5416010022.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/59/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416010022
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5416010022.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. septembra 2016 v
Žiline, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 2T/8/2016 zo dňa
31.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.
2T/8/2016 zo dňa 31.5.2016.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného
A. D. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne, sp.zn. Pv 420/14/5503-28 zo
dňa 9.2.2016 pre skutok kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

dňa 20.8.2014 o 15.17 hod. v obci Jasenová, okres Dolný Kubín počas výkonu služby ako príslušník PZ
SR pri vykonávaní merania rýchlosti na ceste č. I/59 s obmedzenou rýchlosťou jazdy motorových vozidiel
dopravnou značkou 50 kilometrov za hodinu, poľskému štátnemu občanovi S. S., nar. XXXX, udelil za
prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti o 31 kilometrov za hodinu blokovú pokutu vo výške 140,-
Eur, za účelom zaplatenia ktorej si peniaze vybral z peňažného bankomatu, ktoré následne odovzdal
príslušníkovi PZ, ktorý mu ale sumu 40,- Eur vrátil ako kompenzáciu za cestu z bankomatu a dal mu
podpísať prázdny pokutový blok, pričom po skončení služby príslušník PZ v zázname zo služby uviedol
len prijatie pokuty v sume 40,- Eur a sumu vo výške 60,- Eur si ponechal pre svoju potrebu,
lebo okresný súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote, riadne a včas podal odvolanie prokurátor. Odvolanie odôvodnil
tým, že nemožno súhlasiť s konečným právnym názorom sudcu a poukázal na to, že je pravdou, že
obžalovaný vypovedal v podstate zhodne, keďže akúkoľvek účasť na žalovanom skutku popieral. To bolo
jeho právo ako obvineného. Pravdou však tiež je fakt, že svedok S. vypovedal zhodne tak v prípravnom
konaní, ako aj v konaní pred súdom. Jeho výpoveď bola jednoznačná a pôsobila vierohodne aj pri
zachovaní zásady ústnosti a bezprostrednosti v konaní pred súdom. Nemožno v tejto súvislosti vyjadriť
súhlasné stanovisko s názorom súdu, že jeho výpoveď bola vyvrátená, nakoľko proti tvrdeniam tohto
svedka stojí v priamom protiklade len výpoveď obžalovaného, čo je úplne logické. Aj keď svedkyňa S.
nebola priamo prítomná pri odovzdávaní peňazí jej manželom obžalovanému, potvrdila, že boli zastavení
hliadkou PZ a že za účelom zaplatenia pokuty šli s manželom späť do Dolného Kubína, kde vybrali
príslušnú finančnú hotovosť, časť ktorej rozmenili, vrátili sa späť a potom manžel išiel pokutu zaplatiť.
O výbere peňažnej hotovosti z bankomatu svedčí aj príslušný listinný doklad, a to aj s prihliadnutím



na časové hľadisko. Vierohodnosť svedka S., ani svedkyne - jeho manželky nebola ničím narušená,
ani vyvrátená. Nebol konštatovaný ani žiaden dôvod, ktorý by u tohto svedka mohol byť motívom na
podanie oznámenia o konaní policajta spôsobom ako je popísané v obžalobe, ak by sa ním uvádzané
skutočnosti nezakladali na pravde. Pokiaľ ide o výpoveď svedka O., tento ako kolega obžalovaného
uviedol, že bol pri odovzdávaní peňazí v sume 40,- Eur svedkom S. obžalovanému, čo ale spomínaný
svedok nepotvrdil, naopak uviedol, že pri odovzdávaní peňazí obžalovanému nebol nik iný prítomný,
odovzdal mu ich v služobnom vozidle. Výpoveď svedka v tomto smere má tiež logiku a opodstatnenie,
keďže druhý policajt svedok O. realizoval meranie rýchlosti a za tým účelom obsluhoval príslušný prístroj.
Z hľadiska obžaloby súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, avšak zistený skutkový a právny
stav nevyhodnotil správne. Navrhol preto, aby krajský súd ako odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním,
doručeným okresnému súdu dňa 4.8.2016, pričom poukázal na to, že prvostupňový súd rozhodol
správne, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Nie je správne tvrdenie prokurátora o tom, že výpoveď svedka S.
nebola ničím spochybnená. Práve naopak, proti výpovedi svedka stojí výpoveď obvineného a svedka O..
Svedkyňa S. nebola vôbec prítomná pri konaní, ktoré sa malo stať a je opísané v skutkovej vete obžaloby.
Pokiaľ ide o hodnovernosť výpovede svedka a svedkyne, obžalovaný poukázal na výpoveď svedka S.,
ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.5.2016 uviedol, že po tom ako ho policajti zastavili,
telefonoval na ambasádu Poľskej republiky, a to aj napriek tomu, že podľa vlastných vyjadrení vedel a
bol si vedomý, že sa dopustil priestupku. Už takéto konanie svedka vzbudzuje objektívnu pochybnosť
o hodnovernosti jeho výpovede, nakoľko je vysoko neštandardné, aby páchateľ priestupku pred tým
ako zaplatí blokovú pokutu za priestupok, ktorého sa dopustil, telefonoval na ambasádu. Obžalovaný
neporušil žiadne zo všeobecne záväzných právnych predpisov, priestupok riadne prejednal a uložil
sankciu vo výške 40,- Eur v súlade s článkom 2 ods. 1 Nariadenia Ministerstva vnútra SR o postupe
pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti PZ zo dňa 2.2.2009, účinného od 1.7.2014. Poukázal
na to, že samotné vybratie hotovosti v bankomate nepreukazuje žiadnym spôsobom aj jej prípadné
odovzdanie obžalovanému, pričom na hlavnom pojednávaní svedok O., aj obžalovaný jednoznačne
potvrdili, že obžalovaný od svedka prijal len sumu 40,- Eur za účelom úhrady uloženej pokuty, za čo mu
bol vystavený a aj odovzdaný pokutový blok. Podľa názoru obžalovaného prvostupňový súd správne
ustálil skutkový stav, všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a správne
konštatoval, že nebolo dokázané, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu sa stal. Ani jeden z
argumentov, ktoré uvádza prokurátor v odôvodnení svojho odvolania nie je spôsobilý zvrátiť správnosť
záverov súdu prvého stupňa obsiahnutých v napadnutom rozsudku a nie je dôvodom pre prokurátorom
navrhované zrušenie a vrátenie napadnutého rozsudku. Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd ako súd odvolací postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por., keď nezamietol odvolanie podľa §
316 ods. 1 a nezrušil rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Prihliadal pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Dospel pritom k záveru, že okresný súd rozhodol
predčasne, jeho skutkové zistenia nie sú úplné, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie, čím vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení a správnosti jeho záveru o
oslobodení obžalovaného.

Okresný súd oslobodzujúce rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že pre odsúdenie obžalovaného
musí byť jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, že je trestným činom a že ho spáchal obžalovaný,
ktorý je zaň trestne zodpovedný. V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný
dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký
posudok, stopy, výpovede svedkov, či listinné dôkazy a pod.), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,
logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či
dokonca vyvrátený. Podľa okresného súdu výpoveď svedka S. nemožno považovať za takýto dôkaz.
Okresný súd poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorý popiera trestnú činnosť s tým, že jeho tvrdenia
sú podporené aj výpoveďou svedka O., ktorý jednoznačne potvrdil, že obžalovaný od svedka prevzal
dve 20 eurové bankovky, toto videl, pretože stál pri nich.



Krajský súd poukazuje na to, že z výpovede obžalovaného je zrejmé, že tento trestnú činnosť popiera.
Potvrdzuje, že uložil svedkovi pokutu, avšak vo výške 40,- Eur. Na tomto mieste krajský súd považuje za
potrebné pripomenúť, že možno súhlasiť s okresným súdom, že obvinenému musí byť vina preukázaná,
pričom výsledky dokazovania musia vyznievať jednoznačne a musí byť úplne ucelená reťaz ako
priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno bezpečne vyvodiť záver, že sa stal skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania. Obžalovaný sa môže brániť v podstate v trestnom konaní akýmkoľvek
spôsobom a rovnako nemusí vypovedať. Vina obžalovaného musí vyznievať jednoznačne z vykonaných
dôkazov.
Okresný súd poukázal na to, že výpoveď obžalovaného potvrdzuje svedok O.. Tu krajský súd považuje
za potrebné poukázať na to, že uvedený svedok po začatí trestného stíhania (ktoré bolo začaté dňa
14.11.2014) vypovedal, že „...po príchode k nám odstavil vozidlo, prišiel ku kolegovi D., ktorý bol v
blízkosti mňa a tento mu vypísal blokovú pokutu vo výške 40,- Eur. Videl som ako vodičovi dáva pokutové
bloky. Koľko mu dal peňazí tento vodič už neviem, ale viem, že mu kolega vrátil časť peňazí s tým, že bol
pri bankomate. Videl som aj ako podpisuje bločky vodič a dostáva ich od kolegu. K výške peňazí, ktoré
mu mal dávať vodič sa neviem vyjadriť, lebo som to riadne nevidel, ale viem isto, že bloky mu dával
asi dva...". Po vznesení obvinenia (dňa 17.12.2014) svedok O. vypovedal nasledovne: „...po príchode k
nám odstavil vozidlo, prišiel ku kolegovi D., ktorý bol v blízkosti mňa a tento mu vypísal blokovú pokutu
vo výške 40,- Eur. Videl som ako kolega vodičovi dáva pokutové bloky. Koľko mu dal peňazí tento vodič
už neviem, ale viem, že mu kolega len dal bloky a žiadne peniaze. Videl som aj ako vodič podpisuje
bločky a dostáva ich od kolegu. K výške peňazí, ktoré mu mal dávať vodič uvádzam, že mu dal 40,-
Eur...poplietol som si predtým asi hotovosť s pokutovými blokmi a omylom som nesprávne vypovedal,
nakoľko som bol v tom, že bol tento vodič, pretože s kolegom, keď mám službu sú podobné veci s
občanmi z Poľska a jednalo sa o iného priestupcu...". Posledným vyjadrením vysvetľoval rozpor so
svojou predchádzajúcou výpoveďou, kedy uviedol, že nejakú časť peňazí vrátil kolega priestupcovi. Vo
svojej ďalšej výpovedi dňa 11.9.2015 svedok uviedol „...asi po hodinke sa vrátil späť s tým, že vozidlo
odstavil nabok, vystúpil z vozidla, prišiel ku kolegovi D., ktorý bol pri služobnom vozidle, D. mu potom
vypísal bloky na 40,- Eur pokuty, ktoré prevzal a podpísal. Pamätám si, že kolegovi dal vodič presne 40,-
Eur a potom odišiel. Prevzal bloky, ktoré podpísal a odišiel...". Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol,
že „...vrátil sa po dlhšom časovom úseku a povedal, že mu bankomat vydal len 40,- Eur, ktoré aj mal v
rukách, jednalo sa o dve 20 eurové bankovky. Kolega mu vysvetlil, že odchýlka merania je plus, mínus
tri, takže nameraná hodnota jeho rýchlosti je po odpočítaní odchýlky 78 km/hod., a teda že je možné
vec vybaviť aj pokutou v nižšej sume a vypísal mu bloky na 40,- Eur pokutu...Aj pri odovzdávaní peňazí
som bol prítomný...Okrem sumy 40,- Eur som nevidel, že by vodič dával obžalovanému aj inú hotovosť.
On už mal v rukách nachystaných tých 40,- Eur...".
Zostalo bez povšimnutia okresného súdu, že svedok O. v podstate v každej svojej výpovedi uvádza
skutočnosti rôzne. Okresný súd na strane 5 svojho rozsudku uviedol, že tvrdenia obžalovaného sú
podporené aj výpoveďou svedka O.a, ktorý jednoznačne potvrdil, že obžalovaný od svedka prevzal dve
20 eurové bankovky. Toto videl, pretože stál pri nich. Krajský súd sa nestotožňuje so záverom okresného
o jednoznačnosti výpovede svedka O., pretože tento svedok v každej svojej výpovedi vypovedá v
podstate inak - v každej neskoršej výpovedi viac v prospech obžalovaného a naviac svedok priamo v
žiadnej výpovedi neuviedol, že stál pri obžalovanom a priestupcovi.

Okresný súd obmedzil hodnotenie výpovede svedka S. na konštatovanie, že výpoveď tohto svedka
nemožno považovať za jednoznačný dôkaz a táto výpoveď nebola potvrdená ani výpoveďou jeho
manželky. Tu krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že svedok vypovedá od svojej prvej výpovede v
podstate stále rovnako. Všetky okolnosti oznámil už dňa 21.8.2014 listom, v ktorom opísal celý postup
príslušníka polície a poukázal aj na to, že nedostal žiadne potvrdenie o pokute. Pokiaľ obhajoba vo
vyjadrení k podanému odvolaniu poukazuje na spochybňovanie výpovede tohto svedka tým, že už po
uložení pokuty v čase, keď si išiel peniaze vybrať do bankomatu, telefonoval na ambasádu Poľskej
republiky na Slovensko a informoval sa, či je možný taký postup polície, túto skutočnosť svedok vysvetlil
tým, že mal zadržaný občiansky preukaz, vodičský preukaz, aj osvedčenie o vozidle na čas kým bol
pre peniaze v bankomate. Ako cudziemu štátnemu príslušníkovi mohla byť táto skutočnosť zvláštna či
zarážajúca, a preto si overoval správnosť postupu polície na ambasáde Poľskej republiky. Krajskému
súdu sa javí výpoveď tohto svedka ako jednoznačná. Svedok ani v jednej svojej výpovedi neuvádza
skutočnosti, ktoré by odporovali predchádzajúcej výpovedi, či iným spôsobom vysvetľovali okolnosti, ku
ktorým malo dôjsť. Pokiaľ ide o tvrdenie okresného súdu, že výpoveď tohto svedka nebola potvrdená
výpoveďou jeho manželky, tu krajský súd poukazuje na to, že svedkyňa S. od začiatku vypovedala, že
nebola prítomná pri odovzdávaní peňazí, avšak mala vedomosť o tom, že prekročili rýchlosť, že boli



zastavení hliadkou polície, pričom manželom jej bolo povedané, že majú zaplatiť pokutu 140,- Eur a
keďže túto sumu pri sebe nemali, manžel jej povedal, že môžu ísť do bankomatu vybrať peniaze, vrátiť
sa a pokutu zaplatiť. Pokiaľ vypovedá ďalej o tom, že vybrali 150,- Eur a túto sumu rozmieňali a následne
odovzdali peniaze príslušníkovi polície, tieto skutočnosti plne korešpondujú s výpoveďou svedka S..
Potvrdila tiež, že nebola prítomná pri vyplácaní peňazí manželom policajtovi, pričom pri príchode do
vozidla jej manžel hovoril akú sumu zaplatil, avšak pre odstup času si to nepamätala, ale potvrdila, že
nedostal žiadny doklad o zaplatení pokuty.

Okresný súd ďalej poukazuje na uloženie blokovej pokuty vo výške 40,- Eur s tým, že toto je preukázané
zo záznamu zo služby na č.l. 118 a bloku z č.l. 119. Krajský súd sa nestotožňuje s takýmto jednoznačným
tvrdením, pretože prvý blok na č.l. 119 znie na meno Z. N., pričom blok na pokutu 20,- Eur bol prečiarknutý
na 40,- Eur a je uvedené nad číslom 0300206 číslo 0300207. Pod tým sa nachádza blok na pokutu na
sumu 20,- Eur, ktorý znie na meno S. S., pričom suma na tomto bloku na pokutu je prepisovaná, krajský
súd nevie zistiť, či je to uložená bloková pokuta vo výške 40,- Eur alebo z akého dôvodu je uvedená suma
prepísaná a z akej sumy je prepísaná, pričom práve na tomto bloku na pokutu je podpísaný priestupca
svedok S.. Pre krajský súd tieto dôkazy sú zmätočné, pričom nie je jasné ako ich vyhodnotil a najmä
ako sa s týmito dôkazmi vysporiadal okresný súd.

Krajský súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že podľa svedka S. boli pri odovzdávaní peňazí
len obžalovaný a on. Táto skutočnosť je v rozpore s výpoveďou svedka O., pričom touto skutočnosťou
sa okresný súd vôbec nezaoberal. Naviac, okresný súd podľa odôvodnenia svojho rozsudku považuje
za preukázané, že bola vybratá hotovosť v bankomate, avšak na č.l. 114-115 sa nachádza výpis z účtu
na sumu 649,56 zlotých, pričom krajský súd nemá vedomosť či ide o sumu v prepočte 150,- Eur podľa
tvrdení svedka S.. Túto pochybnosť bude musieť okresný súd odstrániť. Možno však dať za pravdu,
že výber peňazí neznamená, že takúto sumu aj odovzdal svedok obžalovanému. Je však jedným z
nepriamych dôkazov, že takáto suma bola od svedka žiadaná, naviac, keď svedok prekročil rýchlosť
o 31 km, pričom podľa sadzobníka pokút - Nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 9 z 2. februára 2009
o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti PZ, práve za prekročenie rýchlosti v rozpätí
od 31 až 35 kilometrov sa uloží v blokovom konaní pokuta vo výške 100,- až 150,- Eur, čo rovnako
korešponduje s tvrdením svedka, že takáto suma od neho bola žiadaná.
Krajský súd dospel k záveru, že zistenia okresného súdu v tomto štádiu trestného konania nie sú úplné.
Okresný súd bude musieť odstrániť jednoznačne pochybnosti vo výpovedi svedka O., ktorý v podstate
v každej svojej výpovedi vypovedal inak. Skutočnosť ohľadne tvrdenia svedka O., že bol prítomný pri
odovzdávaní peňazí je v rozpore s výpoveďou svedka S., ktorý vypovedal, že pri odovzdávaní peňazí
boli len sami dvaja. Túto skutočnosť bude musieť okresný súd rovnako odstrániť minimálne vykonaním
konfrontácie týchto dvoch svedeckých výpovedí. V ďalšom bude musieť odstrániť akúkoľvek pochybnosť
ohľadne blokov nachádzajúcich sa na č.l. 119 a rovnako ustáliť zistením výšky sumy nachádzajúcej sa
na č.l. 115, či korešponduje so sumou 150,- Eur v čase výberu týchto peňazí.

Až po odstránení všetkých týchto rozporov môže okresný súd vo veci opätovne rozhodnúť, avšak bude
jeho povinnosťou zvážiť všetky vykonané dôkazy a tieto hodnotiť nezávisle, nestranne vo vzájomných
súvislostiach.

Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 2T/8/2016

    zrušené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5416010022

  1. 6. 9. 2016Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/59/2016 z 6. 9. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 11. 4. 2017Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/8/2016 z 11. 4. 2017zrušené
  3. 1. 8. 2017Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/36/2017 z 1. 8. 2017
  4. 3. 1. 2018Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/72/2017 z 3. 1. 2018