Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/255/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200058 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5416200058.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. X. G. XXXX/X, zastúpeného: JUDr. Tomáš Pukaj, advokát so sídlom G. F., K. XXXX, proti žalovanej: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., M. P. XXXX/XX-XX, v konaní o zaplatenie 2.605,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/1/2016-70 zo dňa 27. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 7C/1/2016-70 zo dňa 27.04.2016 zamietol návrh. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalovanú sumu na tom skutkovom a právnom základe, že tamojší súd v konaní 7C/50/2011 rozviedol manželstvo uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou. Počas trvania manželstva bola uzatvorená dňa 30.04.2008 zmluva o hypotekárnom úvere v Slovenskej sporiteľni, a. s. na jednej strane a žalobcom a žalovanou na strane druhej. Výška poskytnutého úveru bola 68.047,53 eur. Splácanie úveru bolo nastavené na progresívne, tzn. že splátky sa postupne zvyšovali. Podmienkou vybavenia úveru bolo zriadenie záložného práva, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k bytu č. 36 nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. 3 na CKN parcele č. 856/22, zapísaný na LV č. XXXX. Žalovaná so žalobcom sa mali spolupodieľať na splácaní úveru vyplývajúceho z úverovej zmluvy rovnakým dielom. Ku dňu podania návrhu na začatie konania, t. j. k 12.01.2016 bola žalobcom po rozvode manželstva zaplatená istina spolu s úrokmi vo výške 19.609,97 eur. Každý z bývalých manželov sa mal spolupodieľať na zaplatených splátkach vo výške 9.804,99 eur. Okrem toho žalobca výlučne zo svojich prostriedkov platil aj poplatok za vedenie hypotekárneho úveru vo výške 3,- eur mesačne. Od 29.06.2011, teda od právoplatnosti a vykonateľnosti rozvodového rozsudku zaplatil navrhovateľ na poplatkoch sumu 138,- eur. Celkový dlh žalovanej voči žalobcovi tak prestavoval sumu 9.942,99 eur. Žalovaná v minulosti bola vyzvaná, aby žalobcovi zaplatila sumu 2.926,99 eur, no žalovaná žalobcovi dlh nezaplatila. 29.04.2015 bola medzi žalobcom a žalovanou podpísaná notárska zápisnica N 143/2015, na základe ktorej došlo k dohode splatenia časti dlhu žalovanej voči žalobcovi vo výške 4.000,- eur. Na základe tejto notárskej zápisnice však nedošlo k dohode zaplatenia celkového dlhu, ale iba jeho časti. Následne žalovanej ostávalo doplatiť sumu vo výške 5.942,99 eur a vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila spoločné dlhy účastníkov konania vo výške 3.016,- eur, jej plnenie bolo započítané s jej dlhom voči žalobcovi a tak by mala zaplatiť žalobcovi ešte sumu 2.926,99 eur. Žalovaná predmetný nárok uplatnený v návrhu o zaplatenie 2.605,94 eur neuznala a poukázala na to, že dňa 29.04.2015 medzi ňou a exmanželom za aktívnej súčinnosti ich právnikov došlo k nasledovnej ústnej dohode: každý z nich vloží do Slovenskej sporiteľne na účet úveru sumu vo výške 10.000,- eur a zároveň sa ihneď predá byt, na ktorý bolo zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne. Ku dňu 30.04.2015 bol nedoplatok na predmetnom úvere v celkovej výške 61.051,92 eur, po odpočítaní čiastky 41.000,- eur za predaj bytu konečný zostatok dlhu bol v celkovej výške 20.051,92 eur. Po predaji bytu za sumu 41.000,- eur bol predmetný úver vyplatený a teda už v súčasnosti Slovenská sporiteľňa voči nim nemá žiadnu pohľadávku týkajúcu sa predmetného úveru. Medzi ňou a navrhovateľom bola podpísaná notárska zápisnica N 143/2015, na základe ktorej sa zaviazala nahradiť dlhy voči exmanželovi vo výške 4.000,- eur, ktoré vznikli z titulu neuhradenia pomernej časti splátok za hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni z jej strany. Exmanžel túto sumu a obojstrannú ústnu dohodu, že voči sebe už nebudú mať žiadne pohľadávky, neakceptoval. Znenie ústnej dohody „Dohodli sme sa, že pán O. bude akceptovať moje uznanie dlhu prostredníctvom notárskej zápisnice len do výške 4.000,- eur a ona si za to voči nemu neuplatní jej nároky a pohľadávky a že spoločne na základe predmetnej ústnej dohody majú za to, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa tejto dohody je konečné a zároveň sú úplne vyrovnaní a nebudú mať voči sebe žiadne ďalšie nároky z titulu vyporiadania ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pred podpísaním kúpno-predajnej zmluvy nehnuteľnosti, vyplatením hypotekárneho úveru a zápisu vkladu nehnuteľnosti do príslušného katastra najprv podpísali notársku zápisnicu. Ak by bola ústna dohoda, resp. suma, ktorú exmanžel v súčasnosti požaduje iná ako vo výške 4.000,- eur, nedošlo by z jej strany k dohode a následne by nepodpísala notársku zápisnicu ani nepredávala byt. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené a po rozvode manželstva podal žalobca 31.03.2014 návrh na vyporiadanie BSM manželov, ktorý sa viedol pod sp. zn. 6C/48/2014, kde predmetom vyporiadania mal byť predovšetkým byt vo vlastníctve bývalých manželov a dlh voči Slovenskej sporiteľni z titulu poskytnutého úveru. Na pojednávaní v tomto konaní dňa 23.06.2014 požiadali účastníci o prerušenie konania za účelom uzavretia súdneho zmieru, keď prvým krokom k jeho uzavretiu je predaj spoločného bytu. Následne súd toto konanie o vyporiadanie BSM prerušil a následne uznesením zo dňa 26.08.2015 konanie zastavil z dôvodu, že žiaden z účastníkov nepodal v lehote 1 roka od prerušenia návrh na pokračovanie v konaní. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2015. Z notárskej zápisnice N 143/2015, NZ 14711/2015 napísanej notárom JUDr. Milanom Kleňom dňa 29.04.2015 súd zistil, že táto notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie povinnej osoby Z. O. - žalovanej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a exekúciou, kde povinná vyhlasuje, že na základe ústnej dohody s F. O. - žalobcom o platení splátok hypotekárneho úveru po rozvode, ktorý žalobca a žalovaná uzavreli ešte počas manželstva, sa „výslovne s osobou oprávnenou dohodli, že osoba oprávnená bude dočasne platiť za ňu splátky a tak jej vznikol dlh voči osobe oprávnenej v sume 4.000,- eur, slovom štyritisíc euro (ďalej len ako „dlh“). Dlh vznikol tak, že po rozvode manželstva počnúc dňom 01.07.2011 osoba oprávnená zo spoločnej hypotéky, ktorú splácala sama, zaplatila k dnešnému dňu sumu 19.609,- eur. Osoba povinná sa s osobou oprávnenou dohodli, nakoľko sa jedná o ich spoločný dlh, že z tejto výšky osoba povinná uhradí osobe oprávnenej aspoň sumu 4.000,- eur, ktorá je predmetom tejto notárskej zápisnice, je dlhom, ktorý osoba povinná uznáva.“ V nasledujúcom texte potom žalovaná prehlásila, že uvedené peňažné prostriedky bude splácať v 80 mesačných splátkach po 50,- eur mesačne. Žalobca podanou žalobou žiada spolupodieľanie sa žalovanej na zaplatení práve sumy 19.609,97 eur, ktorá suma predstavuje sumu zaplatenú navrhovateľom po rozvode manželstva na splátky hypotekárneho úveru. Niet sporu o tom, že bývalí manželia skutočne čerpali hypotekárny úver vo výške 68.047,53 eur, z ktorého financovali kúpu bytu a splatili predčasne úver žalobcu vo výške 134,741,20 Sk, pričom tento úver bol poskytnutý žalobcovi pred uzavretím manželstva a nebol použitý v rámci nadobúdania vecí patriacich do BSM. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že do 3 rokov od zániku BSM účastníkov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, čo vyplynulo aj zo zápisnice o pojednávaní v konaní 6C/48/2014 zo dňa 23.06.2014, kde je zrejmé, že akúkoľvek dohodu boli schopní uzavrieť účastníci len v prípade dohody o predaji bytu. V zásade tak sa aj stalo a spolu s predajom bytu došlo k spísaniu citovanej notárskej zápisnice o uznaní dlhu žalovanou, čo sa však stalo až po márnom uplynutí 3-ročnej lehoty zakladajúcej nevyvrátiteľnú právnu domnienku v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Je teda zrejmé, že v zmysle § 149 ods. 4 OZ platí, že účastníci by mali platiť dlh z hypotekárneho úveru rovnakým podielom na tomto dlhu a ten z manželov, ktorý by zaplatil viac, môže sa žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že vyhláseniu o uznaní dlhu predchádzala dohoda účastníkov ohľadne splátok hypotekárneho úveru, čo preukázali aj výpovede svedkov a z vyhlásenia žalovanej ako povinnej osoby je zrejmé, že predmetom boli dovtedy zaplatené hypotekárne splátky v sume 19.609,- eur žalobcom, resp. je zrejmé, že účastníci tejto dohody riešili komplexne svoje sporné práva, ktoré vznikli v súvislosti s ich bývalým BSM. Z výpovede samotného žalobcu, ako aj svedka J. vyplýva, že znenie notárskej zápisnice o uznaní dlhu, ktoré urobila žalovaná, pripravoval spolu s notárom predovšetkým žalobca. Zo znenia tohto vyhlásenia vyplýva, že strany sa zhodli, že po rozvode manželstva žalobca do 29.04.2015 zaplatil na splátkach hypotekárneho úveru 19.609,- eur a žalobca so žalovanou sa dohodli, a to je v notárskej zápisnici vyslovene uvedené, že z tejto výšky žalovaná uhradí žalobcovi aspoň sumu 4.000,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná urobila vyhlásenie o takejto dohode a text pripravoval žalobca, súd považoval za nesporné, že medzi účastníkmi po márnom uplynutí 3- ročnej lehoty na vyporiadanie BSM došlo k dohode, ktorou si urovnali svoje sporné práva, ktoré nastali po založení nevyvrátiteľnej právnej domnienky v zmysle § 149 ods. 4 OZ tak, že žalovaná uhradí len sumu 4.000,- eur zo sumy 19.609,- eur. Z toho dôvodu potom súd návrh zamietol, nakoľko uzavretím tejto dohody pred spísaním notárskej zápisnice stratil žalobca možnosť domáhať sa na súde zaplatenia rozdielu medzi ním zaplatenými splátkami po rozvode manželstva a sumou, ktorú by mal zaplatiť podľa rovnakého podielu bývalých manželov na tomto dlhu. V danom prípade však vzhľadom na to, že prakticky jedinú výraznejšiu hodnotu v BSM účastníkov predstavoval byt a pasívum čerpaný hypotekárny úver a z toho hypotekárneho úveru bolo vynaložené 4.574,- eur na majetok vo výlučnom vlastníctve žalobcu, javilo by sa v rozpore s dobrými mravmi, aby bol takto zvýhodnený a toto bol ďalší dôvod pre zamietnutie podaného návrhu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kde ani zo samotného dokazovania nevyplynul záver, aký vyvodil súd vo svojom rozhodnutí. Poukázal na to, že na základe notárskej zápisnice N 143/2015, NZ 14711/2015, ktorá zároveň obsahuje aj uznanie dlhu žalovanou v celkovej výške 19.609,- eur, došlo medzi účastníkmi konania k dohode o splatení iba časti záväzku žalovanej voči žalobcovi vo výške 4.000,- eur. V žiadnom prípade nedošlo k urovnaniu ich vzájomných práv a povinností, ako to vyhodnotil súd prvého stupňa. Článok II. notárskej zápisnice preukazuje, že dlh vo výške 4.000,- eur žalovaná uznáva a zaplatí ho v pravidelných mesačných splátkach. Z toho vyplýva, že v tejto časti dlh žalovaná uznala a nemala žiadne námietky voči zaplateniu. Zvyšok dlhu ostal však naďalej nedotknutý, keďže medzi účastníkmi konania existovali ďalšie vzájomné pohľadávky, ktoré bolo možné započítať. Notárska zápisnica nebola dohodou o urovnaní, ale iba dohodou o uznaní a zaplatení časti dlhu a zároveň predstavovala v tej časti exekučný titul. Odvolateľ mal za to, že neexistuje dôvod, prečo by sa mal vzdať zaplatenia časti svojho dlhu bez primeraného protiplnenia. Žalobca mal a má listinné dôkazy preukazujúce tú skutočnosť, že plnil za žalovanú, preto má za to, že neexistoval žiadny relevantný dôvod, prečo by mal mať pochybnosti o vymožiteľnosti svojej pohľadávky voči žalovanej, a teda neexistoval dôvod ani na uzavretie dohody o urovnaní, na základe ktorej by sa vzdal časti pohľadávky. Súd v závere svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že časť poskytnutého hypotekárneho úveru vo výške 4.574,- eur bol použitý na výlučný majetok žalobcu. Z takéhoto konštatovania bez ďalšieho zdôvodnenia nie je možné preskúmať, kde súd týmto smeroval a dochádza k zásadnému znevýhodňovaniu žalobcu, keďže do úvahy neboli zobraté jeho námietky ohľadom majetkových vecí. Taktiež ak mal záujem súd hodnotiť vyplatenie dlhov žalobcu z poskytnutého úveru, mal vyhodnotiť účel ich použitia. Žalobca totiž vyplatil dlhy vzniknuté z kúpy osobného motorového vozidla a následných opráv potrebných na riadnu prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré nevyužíval len žalobca, ale aj žalovaná. Čiže aj ona mala z toho úžitok a prospech, nielen žalobca. S poukazom na uvedené navrhol preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. 3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca poukazuje na to, že bol vo finančných ťažkostiach a voči jeho osobe bol vydaný návrh na výkon exekúcie, ale neberie ohľad, že tri mesiace pred rozvodom vyhodil žalovanú z ich spoločnou dcérou Viktóriou zo spoločného bytu a neprispieval na svoju dcéru a po rozvode neplatil výživné. Z toho dôvodu bol podaný návrh na exekúciu. Byt po rozvode užíval žalobca s ich spoločným majetkom a počas rozvodového konania prehlásil, že on bude užívať byt a platiť hypotéku. Žalovaná nemala prístup do bytu a žalobca ich spoločnú nehnuteľnosť užíval sám. Byt nechcel predať, riešil to prenájmom ani po návrhu sumy 53.000,- eur za predmetný byt pánom H.. Pred ukončením lehoty 3 rokov po rozvode, keď zistil, že byty stratili na trhovej cene, chcel riešiť BSM a predaj bytu, ale spôsobom predžalobnej výzvy a podaním návrhu na vyporiadanie BSM. Na základe výpisov z účtu sú žalobcove čiastky pozmenené. Suma vyplatená na úver je 19.180,17 eur, ďalej za vedenie účtu sa neplatilo od 01.06.2013, čo žalobca zavádzal súd a doteraz si čiastku 138,- eur vymáha (46 splátok po 3,- eur). Po zistení, že žalobca si nechce nechať byt v jeho vlastníctve, tak vyplatila podlžnosti na byte a zohnala kupcu. Po dohode so žalobcom za aktívnej súčinnosti ich právnikov došlo k ústnej dohode, každý z nich vložil do Slovenskej sporiteľne na účet na úveru sumu vo výške 10.000,- eur, po pripočítaní sumy za predaj bytu 41.000,- eur bol predmetný úver vyplatený. Po predaji bytu špekulatívne dal návrh o zaplatenie dlhu voči nej, kde už neakceptoval ich dohodu, pričom ona zaplatila 13.000,- eur na vyplatenie úveru a podpísala zápisnicu o dlhu voči nemu vo výške 4.000,- eur. Zo sumy 6.330,- eur na sumu 4.000,- eur sa dohodli na základe pohľadávok žalobcu voči nej. Na pojednávaní dňa 30.03.2016 žalobca uvádzal, že chcel v zápisnici mať sumu 6.000,- eur a potom súhlasil so 4.000,- eur, po vyplatení bytu a zaplatení hypotekárneho úveru žiadal pohľadávku 6.926,- eur, čo je podľa žalovanej vypočítavé a klamlivé. Navrhla preto rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. 4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Žiline ako súdu druhej inštancie, ktorý konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov, tento ku dňu 30.06.2016 stratil účinnosť v dôsledku nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), a preto odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu podľa § 470 ods. 1 CSP s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované podľa § 470 ods. 2 CSP. Preto krajský súd pri svojom odôvodnení rozsudku použil už terminológiu novej právnej úpravy. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ak sa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne zrozumiteľne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, výstižné, vyčerpávajúce a zrozumiteľné, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. S poukazom na uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré považoval vyslovene za nedôvodné a účelové. 8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)