Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200450 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5416200450.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matka - B. A., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A., ul. I. XXX/XX a otec - Mgr. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A., ul. V. XXX/XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/15/2016-94 zo dňa 02. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého F. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 16.2.2016 platiť maloletému výživné vo výške 160 eur mesačne vopred vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky a vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/69/2011-23 zo dňa 20.6.2011 vo výroku o výživnom. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o nedoplatku zvýšeného výživného tak, že nedoplatok za obdobie od 16.2.2016 do 31.5.2016 v sume 34,76 eur je otec povinný zaplatiť jednorázovo k rukám matky maloletého do 30 dní do právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s účinnosťou od 16.02.2016 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému F. A., nar. XX.XX.XXXX na sumu 180 eur mesačne. Vychádzal zo zistenia, že v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti, t.j. v konaní vedenom tamojším súdom pod sp. zn. 6C/69/2011 predstavoval príjem otca 835,16 eur a príjem matky 336,47 eur. Aktuálne otec disponuje príjmom vo výške 1.058 eur, matka 376 eur, na strane otca teda došlo k zvýšeniu o 220 eur, u matky o 40 eur mesačne. Otcovi tiež pribudla vyživovacia povinnosť k mal. K. A., ktorý sa narodil dňa 29.02.2016. Otec maloletého ostal bývať v rodinnom dome, ktorý pôvodne začali stavať rodičia maloletého ako bývalí manželia a v súvislosti s týmto domom uzatvoril dňa 30.07.2012 a 30.05.2013 zmluvy o výstavbe nehnuteľnosti, ktoré spláca v mesačných splátkach po 56,86 eur a 334,88 eur. Ďalej súd otcovi zohľadnil výdavky súvisiace s platením energií v sume 55,50 eur a platby internetu 10 eur. Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou E. A., ktorá toho času poberá materská v sume 530 eur, po uplynutí podpornej doby bude poberať rodičovský príspevok v čiastke 203 eur mesačne. Matka maloletého prispieva na domácnosť svojim rodičom, u ktorých žije sumou 150 eur mesačne. Uhrádza synovi stravu v škole 21 eur mesačne, platí mu poistné vo výške 24,99 eur a internet vo výške 12,50 eur mesačne. 2.Pokiaľ ide o maloletého F., ten je od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vekovo starší a je žiakom 7. ročníka základnej školy. Navštevuje imunoalergickú, očnú, ortopedickú ako i čeľustnú ortopedickú ambulanciu, s čím má matka zvýšené výdavky. Hoci sa nepreukázali tvrdenia matky o tom, že má zvýšené výdavky na zakúpenie čeľustného aparátu pre maloletého, nakoľko stomatológ toho času nevedel odhadnúť, kedy bude dieťa zaradené na zavedenie čeľustného aparátu, považoval okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného za čiastočne dôvodný, nakoľko na strane dieťaťa došlo k zvýšeným výdavkom v súvislosti s jeho zdravotným stavom a vekom. Vzhľadom na uvedené ustálil sumu 180 eur za primeranú potrebám maloletého dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam otca, u ktorého zároveň konštatoval, že si plní riadne a včas vyživovaciu povinnosť a prispieva aj nad rámec určeného výživného. Zároveň zohľadnil na strane otca aj pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. 3.Nadväzne okresný súd upravil zameškané výživné za obdobie od 16.02.2016 do vyhlásenia rozsudku, a to v sume 90 eur, ktorú čiastku uložil otcovi zaplatiť jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 4.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie postupom podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. 5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe ponechania výživného v pôvodne stanovenej výške 150 eur. Namietal, že matka maloletého žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázala zvýšené výdavky na maloletého od vynesenia rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/69/2011 zo dňa 20.06.2011, ktorým bolo určené výživné vo výške 150 eur mesačne. Naopak matka len stroho konštatovala, že maloletý navštevuje 7. ročník základnej školy, je evidovaný v očnej a ortopedickej ambulancii, avšak ničím však zvýšené náklady nepreukazuje. Zavádzajúcim je argument o nosení zubného aparátu maloletým, nakoľko sa jednoznačne preukázalo, že maloletý je len v poradovníku. Otec zdôraznil, že dôvody zvýšenia výživného sú klamlivé a motivované jedine vedomosťou matky, že sa mu malo narodiť dieťa a matka očakáva, že požiada o zníženie výživného. 6.Napadnutý rozsudok odvolateľ označil za svojvoľný, nakoľko vychádza zo zvýšených nákladov maloletého v súvislosti s jeho zdravotným stavom a vekom, avšak v konaní neboli v tomto smere žiadne dôkazy zabezpečené a preukázané. Okresný súd nepoukázal na žiadne konkrétne dôvody zvýšenia, len nejasne konštatoval, že maloletý navštevuje imunologickú, očnú a ortopedickú ambulanciu, s čím má matka zvýšené náklady. Aké konkrétne náklady sú s návštevami týchto ambulancií spojené, však v konaní ustálené nebolo. Okrem toho maloletý navštevoval imunologickoalergologickú a očnú ambulanciu už v čase rozvodu, resp. v čase určovania výšky výživného predchádzajúcim rozsudkom, s čím sa okresný súd absolútne nezaoberal. Spomínané zvýšené náklady teda nemohli nastať po určení výšky výživného rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 20.06.2011. 7.Napokon, ako absolútne neprijateľný dôvod zvyšovania výživného otec označil zvýšenie jeho príjmu. Uzavrel, že stanovená suma 180 eur je neprimeraná a nezodpovedá potrebám maloletého. 8.V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka žiadala potvrdiť výživné vo výške 180 eur. Zdôraznila, že doterajšia výška výživného stanovená pred 5 rokmi nie je pre maloletého dostačujúca. Od jej úpravy sa totiž zmenili náklady a to nielen na bývanie a energie všeobecne, ale aj konkrétne pre maloletého syna. Argumentovala, že na pojednávaní boli uvedené niektoré mesačné výdavky súvisiace s maloletým, nie sú tam však obsiahnuté náklady na stravovanie, faktúra pre mobilného operátora, internet, školské potreby, učebnice, lieky, ošatenie, dochádzanie do školy, na krúžky, záľuby a kompletné potreby dieťaťa. V danej spojitosti dodala, že otec sa o syna absolútne nezaujímal 5 rokov, preto nemôže mať predstavu o nákladoch spojených s jeho výchovou. 9.Tvrdenie, že k podaniu návrhu na zvýšenie došlo na základe vedomostí o narodení sa druhého dieťaťa, je podľa matky scestné a klamlivé. Poukázala na veľmi dobré finančné zabezpečenie otca, ktorý žije v nadštandardnom rodinnom dome v najlukratívnejšej časti Dolného Kubína, pričom jeho terajšia manželka má taktiež príjem, takže sa na výdavkoch podieľajú dvaja, zároveň vlastnia dve motorové vozidlá, zatiaľ čo ona nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo. Záverom upozornila na skutočnosť, že otec maloletého v roku 2012 bez jej vedomia a súhlasu zrušil životnú poistku a svojvoľne získané prostriedky minul. Pokiaľ tvrdil, že nasporenú sumu použil na zariadenie detskej izby v rodinnom dome, toto matka spochybnila. 10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 2 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 2 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 2 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 2 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 2 ods. 2 CMP v spojení s § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 10.Primárne je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné zdôrazniť neopodstatnenosť/mylnosť zásadnej odvolacej námietky otca o tom, že zvýšenie príjmu na jeho strane je neprijateľným dôvodom zvyšovania výživného. Práve naopak, relevantná právna úprava (§ 78 ods. 1 a § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine) a na ňu sa viažúca konštantná súdna prax považuje príjem výživou povinnej osoby (t.j. odvolateľa) za jedno zo základných/zásadných kritérií (popri odôvodnených potrebách dieťaťa) pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti. Nadväzne je kvalifikované zvýšenie (avšak i zníženie) príjmu (logicky) tou zmenou pomerov, ktorú právna úprava explicitne predvída ako dôvod zmeny (skoršieho) rozhodnutia o výživnom. 11.Správnym je však tvrdenie odvolateľa, že okolnosti - výdavky na zdravotnú starostlivosť - ktoré boli zohľadnené v rámci predchádzajúcej úpravy výživného, nemôžu byť (opätovne) vyhodnotené ako relevantná zmena pomerov umožňujúca/odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o výdavky súvisiace s predpokladaným zavedením čeľustného aparátu u maloletého, napadnuté rozhodnutie sa - v zhode s názorom otca - nezakladá na uznaní tohto budúceho záväzku. 12. Pokiaľ ide o namietané nepreukázanie konkrétneho nárastu výdavkov, odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľa na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd pri zmene pomerov vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Hoci v záujme vyššej mieri presvedčivosti by bolo vhodné v odôvodnení rozhodnutia o zvýšení vyživovacej povinnosti podrobnejšie poukázať na jednotlivé výdavky súvisiace s spotrebami dieťaťa, zásadná okolnosť nárastu veku dieťaťa (a súvisiaceho postupu na druhý stupeň základnej školy), s čím je objektívne spojený nárast výdavkov, je nepochybná. Navyše, v priebehu konania otec maloletého, okrem výdavkov na zdravotnú starostlivosť dieťaťa, nevzniesol žiadne námietky voči konkrétnym sumám výdavkov, súvisiacich s výchovou maloletého, ktoré matka na pojednávaní prezentovala. 13.Zhrnúc opísané, relevantnými zmenami pomerov sú v okolnostiach súdenej veci: - v prospech zvýšenia vyživovacej povinnosti: nárast príjmu na strane otca a nárast výdavkov na strane dieťaťa súvisiaci s jeho vyšším vekom (vyššie nároky na stravu, ošatenie, školské pomôcky, voľný čas) - v prospech zníženia vyživovacej povinnosti - pribudnutie vyživovacej povinnosti na strane otca. S poukazom na takto vymedzené východiská považoval odvolací súd za potrebné znížiť určenú vyživovaciu povinnosť otca a za adekvátne ustáleným skutkovým okolnostiam a zákonným kritériám považoval výživné v sume 160 eur mesačne. Vo zvyšnej časti (do 250 eur) návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. 14. V nadväznosti na zmenu výšky bežného výživného krajský súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo výroku o zameškanom výživnom. Za obdobie od 16.2.2016 do 31.5.2016 ide o sumu 34,76 eur (pomerná čiastka za 14 dní mesiaca február 2016 - 4,76 eur + 3 mesiace x 10 eur), ktorú čiastku, vzhľadom na jej výšku uložil otcovi uhradiť jednorázovo. 15. S ohľadom na zmenu napadnutého rozsudku vo veci samej krajský súd zmysle § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 396 ods. CSP rozhodoval o trovách celého konania. Výrok o trovách následne vychádza z § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. 16.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.