Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/77/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200848 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5416200848.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: ASID a.s., so sídlom Ambrova 8, 831 01 Bratislava, IČO: 35 952 814, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom, so sídlom E. XX, XXX XX T. X, proti žalovanému: PLGenergo a.s., so sídlom Lániky 957/11, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 708 073, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/10/2016-77 zo dňa 30. marca 2016, takto r o z h o d o l : Odvolanie žalobcu v podaní zo dňa 11.05.2016 proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/10/2016-77 zo dňa 30. marca 2016 o d m i e t a . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením č.k. 8Cb/10/2016-77 zo dňa 30. marca 2016 Okresný súd Dolný Kubín návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Išlo o návrh, doručený okresnému súdu dňa 21.03.2016, v ktorom žalobca žiadal, aby okresný súd predbežným opatrením prikázal „obchodnej spoločnosti Goldbeck, s.r.o., IČO: 35 900 733, so sídlom v Bratislave, Dvojkrížna 9, vyplatiť všetky pohľadávky v celkovej výške 52.735,80 EUR z právneho titulu zádržného zo 1. Zmluvy o dielo č. BR 0130r / 040840 zo 06.07.2011, 2. Zmluvy o dielo č. BR 0151 / 040840 z 01.07.2011, 3. Zmluvy o dielo č. BR 0158 / 040840 z 08.08.2011, 4. Zmluvy o dielo č. BR 0177 / 040840 zo 14.04.2014, 5. Zmluvy o dielo č. BR 0147 / 040840 z 29.10.2011, 6. Zmluvy o dielo č. BR 0170 / 040840 z 24.06.2013, 7. Zmluvy o dielo č. BR 0155 / 040840 z 18.03.2011, 8. Zmluvy o dielo č. BR 0122e / 040840 z 01.07.2010, 9. Zmluvy o dielo č. BR 0156 / 040840 z 18.03.2011, 10. Zmluvy o dielo č. BR 0168p / 040840 z 18.03.2011, do súdnej úschovy, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal žalobca odvolanie v podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 11.05.2016; išlo o podanie urobené 12.05.2016 elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom (č.l. 84-93 spisu). Napadnuté uznesenie, ani podané odvolanie žalobcu, okresný súd žalovanému, resp. obchodnej spoločnosti Goldbeck, s.r.o., voči ktorej predbežné opatrenie, ako tretej osobe, smerovalo, nedoručoval, pričom postupoval v zmysle § 75 ods. 8 veta tretia pred bodkočiarkou, podľa ktorého, ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP. Podľa § 204 ods. 1 OSP, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Jednou z procesných podmienok, aby sa mohol odvolací súd vo vecno-právnej rovine zaoberať napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa a dôvodnosťou odvolania, je včasnosť podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Z obsahu spisového materiálu bolo preukázané, že odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/10/2016-77 zo dňa 30. marca 2016 bolo žalobcovi doručované poštou, a to doporučenou zásielkou určenou do vlastných rúk adresáta, s opakovaným doručovaním, s podaním na Pošte Dolný Kubín 1 a s určením odbernej lehoty 10 dní. Adresátom bol právny zástupca žalobcu, Mgr. Stanislav Hutňan, advokát, E. XX, XXX XX T.. Z obsahu doručenky na vrátenej zásielke/obálke na č.l. 83 spisu ďalej vyplýva, že doručovateľ pošty vykonal: 1. dňa 04.04.2016 neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, 2. dňa 05.04.2016 opakované doručenie a 3. dňa 05.04.2016 uložil zásielku na pošte Bratislava 17. Dňa 18.04.2016 pošta vrátila zásielku ako neprevzatú v odbernej lehote a s tým, že adresát nebol zastihnutý; zásielka sa vrátila Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 20.04.2016. Podľa úradného záznamu okresného súdu na č.l. 82 spisu, dňa 18.04.2016, požiadal právny zástupca žalobcu telefonicky okresný súd o opätovné doručenie súdnej zásielky. Podľa úradného záznamu: „Uviedol, že dnes si bol na pošte prevziať súdnu zásielku, kde mu bolo oznámené, že pošta už zásielku vrátila, pretože bola na nej vyznačená odberná lehota 10 dní. Podotýka, že skutočnosť o uložení zásielky na pošte iba 10 dní namiesto obvyklých 18 dní, nebola uvedená na „žltom lístku“ pošty“. Z obsahu ďalšej doručenky na č.l. 81 rub spisu vyplýva, že Okresný súd Dolný Kubín napadnuté uznesenie (č.l. 77 spisu) opakovane doručoval žalobcovi na adresu jeho advokáta, pričom došlo k neúspešnému pokusu o doručenie 25.04.2016, k opakovanému doručovaniu a k uloženiu zásielky na pošte dňa 26.04.2016, pričom advokát žalobcu dňa 27.04.2016 potvrdil podpisom príjem predmetnej písomnosti. Aj na tejto doručenke bol zreteľne vyznačený údaj: „Odberná lehota 10 dní“. Pre posúdenie včasnosti podania odvolania žalobcu proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, bolo potrebné sa zaoberať otázkou, kedy došlo k právnym účinkom doručenia uznesenia žalobcovi, a teda, kedy začala plynúť 15-dňová odvolacia lehota. Primárne odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval procesne správnym spôsobom, ak napadnuté uznesenie doručoval žalobcovi na adresu jeho advokáta, splnomocneného na zastupovanie v danom konaní (plnomocenstvo na č.l. 55 spisu). Vyplýva to z úpravy v ust. § 49 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Podporne v tomto smere odvolací súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.09.2010, sp.zn. 6Sžo/226/2010, podľa ktorého: „V prípade, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, všetky písomnosti, vrátane predvolania na pojednávanie, súd doručuje len tomuto zástupcovi“. Ďalšou otázkou, ktorú bolo potrebné v procesnej rovine zodpovedať, bola správnosť doručovania/ doručenia napadnutého uznesenia. K otázke doručovania je na tomto mieste vhodné poukázať i vo všeobecnej rovine na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2010, sp.zn. 5Cdo 190/2009, podľa ktorého: „Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť“. Z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že Okresný súd Dolný Kubín doručoval napadnuté uznesenie žalobcovi poštou na adresu jeho právneho zástupcu - splnomocneného advokáta, pričom išlo o adresu E. XX, XXX XX T., ktorá adresa vyplývala tak z údajov na návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj z doloženého plnomocenstva (č.l. 1, 55 spisu). Správnosť tohto postupu okresného súdu vyplýva aj z ust. § 45 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. V danom prípade išlo o Slovenskú poštu, a.s., ktorá pre vnútroštátny styk s účinnosťou od 01.02.2016 na svojom internetovom portáli má verejne dostupné publikované Poštové podmienky - „všeobecná časť týkajúca sa vnútroštátneho styku (ďalej len „poštové podmienky") upravujú základný rozsah a podmienky poskytovania poštových služieb a poštového platobného styku, podrobnosti o podmienkach uzavretia zmluvy o poskytnutí poštovej služby (ďalej len „poštová zmluva"), všeobecné podmienky podávania a dodávania poštových zásielok, druhy poštových zásielok, veci, ktoré sú vylúčené z vybrania a distribúcie, spôsob označovania poštových zásielok, úpravu rozsahu zodpovednosti za škodu poštového podniku pri nedodržaní podmienok podľa zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poštových službách“) a poštovej zmluvy a spôsoby uplatňovania nárokov zo zodpovednosti za škodu a ďalšie práva a povinnosti používateľov poštových služieb a Slovenskej pošty, a. s. (ďalej len „SP") podľa zákona o poštových službách“. Pod bodom 21.1. veta prvá týchto všeobecných podmienok je uvedené, že zásielky, ktorých uloženie na pošte oznámila Slovenská pošta adresátovi, ak si adresát nezvolil náhradný spôsob dodávania, si môže adresát alebo oprávnený prijímateľ prevziať na pošte počas plynutia odbernej lehoty, ktorá je 18 kalendárnych dní. Z druhého odseku bodu 21.1. však vyplýva, že podmienky pre odbernú lehotu uvedené vyššie, sa nevzťahujú na zásielky, ktoré odosielateľ označil: a) poznámkou dispozičnej služby „Uložiť ..... dní“ - takto označené zásielky si môže adresát alebo oprávnený prijímateľ prevziať v odbernej lehote, ktorú určil odosielateľ. Z bodu 21.2. poštových podmienok vyplýva, že do odbernej lehoty sa nezapočítava deň prvého neúspešného pokusu o doručenie, resp. deň pripravenia zásielky na vyzdvihnutie na pošte; z bodu 21.3. poštových podmienok vyplýva, že odberná lehota zásielok môže byť na žiadosť adresáta predĺžená, v zmysle podmienok definovaných v bode 6.2.2. týchto poštových podmienok. Na výzvu odvolacieho súdu právny zástupca žalobcu predložil fotokópiu Oznámenia o uložení zásielky, v ktorom Slovenská pošta Mgr. Stanislavovi Hutňanovi oznámila, že mu prišla zásielka od odosielateľa „Okr. súd D.K.“, s vyznačením, že ide o úradnú zásielku, do vlastných rúk, že adresát nebol zastihnutý, že zásielku si môže na nasledujúci pracovný deň prevziať na pošte Bratislava 17. Ďalej bolo na oznámení o uložení zásielky s podacím číslom UU614792495SK uvedené: „O opakované doručenie môžete požiadať na tel. čísle 02/55574770. UPOZORNENIE: Odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky je 18 kalendárnych dní. Dňa 5.4.16 DR č./ kuriér: 55“. V e-mailovej správe zo dňa 9. júna 2016, adresovanej Krajskému súdu v Žiline, advokát žalobcu uviedol, že z predloženého oznámenia („žltý lístok“) pošty Bratislava 17 vyplýva nesprávne poučenie o dĺžke odbernej lehoty. „Zároveň čestne vyhlasujem, že som sa v omyle spravoval touto lehotou a nemal som sa ako dozvedieť o obsahu zásielky“. Podľa ust. § 45 ods. 2 OSP, údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Podľa ust. § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. V danom prípade bolo relevantné, či (ne)došlo k porušeniu predpisov o doručovaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. K tomu odvolací súd uvádza, že prípadné porušenie predpisov o doručovaní nesie so sebou určité procesno-právne dôsledky. Aj keď priamo v odvolaní žalobca námietky v tomto smere neuvádzal, vzhľadom na jeho požiadavku o opätovné doručenie súdnej zásielky (č.l. 82 spisu) a e- mailovej korešpondencie v rámci odvolacieho konania je možné vyvodiť namietanie postupu (pošty) pri doručovaní. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 45 ods. 2 OSP vyplýva, že doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. V ust. § 45 ods. 2 OSP je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený potup doručenia nebol dodržaný), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. (K tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.07.2010, sp.zn. 4Obdo 23/2010). Odvolací súd z obsahu predmetnej doručenky mal preukázané, že v danom prípade bola doba uloženia zásielky na pošte, resp. odberná lehota vymienená odosielateľom, 10 dní od uloženia 05.04.2016, t.j. do piatku 13.05.2016. Podľa písomnej informácie Slovenskej pošty z 21.02.2016, doručenej Krajskému súdu v Žiline dňa 22.06.2016, rovnako bol zistený postup pri doručovaní predmetnej zásielky adresátovi tak ako vyplýval z údajov na doručenke (č.l. 83 spisu), vrátane odbernej lehoty 10 dní. Z postupu okresného súdu v prvostupňovom konaní a doložených písomností v rámci vyvolaného odvolacieho konania, k momentu rozhodovania krajského súdu, neboli pochybnosti o tom, že pošta pri oznámení opakovaného doručovania súdnej zásielky obsahujúcej napadnuté uznesenie okresného súdu adresátovi, t.j. právnemu zástupcovi žalobcu, neuviedla údaj o odbernej lehote 10 dní, ktorú si vymienil a na zásielke/doručenke riadne vyznačil Okresný súd Dolný Kubín ako odosielateľ, ale uviedol lehotu 18 dní. V skutočnosti adresát, advokát Mgr. Stanislav Hutňan, uvádzal, že si bol predmetnú zásielku prevziať na pošte Bratislava 17 dňa 18.04.2016, t.j. 13 dní po tom, ako sa z oznámenia pošty z 05.04.2016 dozvedel, že došlo k opakovanému doručovaniu úradnej zásielky do vlastných rúk od odosielateľa Okresný súd Dolný Kubín, keď sa spoliehal, že odberná lehota je 18 kalendárnych dní. Po zistení, že dňa 18.04.2016 pošta už predmetnú zásielku vrátila, ako neprevzatú adresátom v odbernej 10-dňovej lehote, na Okresný súd Dolný Kubín, požiadal právny zástupca žalobcu okresný súd o opätovné zaslanie súdnej písomnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu sa právny zástupca žalobcu fakticky už z telefonickej komunikácie s okresným súdom, podľa úradného záznamu na č.l. 82 spisu, mal možnosť dozvedieť, čo bolo predmetom zásielky súdu (napadnuté uznesenie). Samotná odberná lehota pošty, teda doba, po ktorú je poštová zásielka určená na prevzatie adresátom, uložená na pošte, nie je upravená v ustanoveniach o doručovaní v Občianskom súdnom poriadku. V danom prípade bola relevantná tzv. fikcia doručenia, upravená v ustanovení § 47 ods. 2 OSP, ktorý sa týka doručovania písomností súdu do vlastných rúk. (Keďže išlo o doručovanie advokátovi ako splnomocnenému zástupcovi žalobcu, nebolo možné aplikovať ust. § 48 ods. 3 OSP, upravujúcom fikciu doručenia pri doručovaní fyzickej osobe - podnikateľovi). Postup súdu pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol zastihnutý, je upravený v ustanovení § 47 ods. 2 OSP. „Úpravou tzv. náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP zákonodarca sledoval cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej nepreberaním zásielok adresátom. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení je predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne; preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Medzi tieto podmienky patrí aj skutočnosť, že zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania zdržuje“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.9.2010, sp.zn. 4 Cdo 338/2009). V danom prípade bolo zrejmé, že podľa údajov na doručenke - vrátenej zásielke Okresnému súdu Dolný Kubín s dňom vrátenia 20.04.2016 (obálka na č.l. 83 spisu), si adresát, t.j. advokát Mgr. Stanislav Hutňan, ako právny zástupca žalobcu, nevyzdvihol súdnu zásielku adresovanú na správne uvedenú adresu jeho sídla, určenú do vlastných rúk, počas jej uloženia na pošte (Bratislava 17). V takom prípade sa za deň doručenia považuje deň, keď bola zásielka vrátená súdu, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Relevantný bol údaj na doručenke o odbernej lehote 10 dní. Aj keď právny zástupca doložil fotokópiu oznámenia o uložení zásielky s vyznačenou odbernou lehotou 18 kalendárnych dní, ide len o informáciu o dĺžke odbernej lehoty a nemá vplyv na posúdenie otázky fikcie doručenia písomnosti podľa citovaného zákonného ustanovenia § 47 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 47 ods. 2 druhá veta OSP stanovuje postup len vo vzťahu k upovedomeniu skutočnosti samotného uloženia zásielky na pošte, nie aj o dĺžke odbernej lehoty/ doby uloženia zásielky na pošte. K tomu podporne a primerane (vzhľadom na čiastočne odchylné znenie ust. § 47 ods. 2 OSP v znení účinnom do 15.10.2008), odvolací súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa riešila obdobná situácia doručovania súdnej zásielky poštou určenej do vlastných rúk adresáta, z nich napr. na uznesenie sp.zn. 1Cdo 142/2009 zo dňa 18. augusta 2010, v zmysle ktorého: „Skutočnosť, že zásielka nebola doručovaná súdnym doručovateľom, ale poštou, ktorá oznámila adresátovi (žalovanému) nielen to, že si na pošte zásielku môže prevziať, ale aj dobu, dokedy tak môže učiniť/dokedy bude zásielka k dispozícii na pošte/, nemá vplyv na splnenie predpokladov náhradného doručenia zásielky s rozsudkom súdu prvého stupňa v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 15. októbra 2008). Námietka dovolateľa o zavádzajúcej informácii o 18-dňovej lehote (po uplynutí ktorej bude zásielka vrátená odosielateľovi) v oznámení je irelevantná. Uvedené upozornenie pošty totiž poskytuje adresátovi iba informáciu o dĺžke odbernej lehoty pre vyzdvihnutie zásielky na pošte a nemá vplyv na posúdenie otázky fikcie doručenia písomnosti podľa citovaného zákonného ustanovenia“. Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5ECdo 14/2013 zo dňa 24. februára 2016. Aj v danom prípade doručujúca pošta uviedla zavádzajúcu informáciu o 18-dňovej odbernej lehote, namiesto 10-dňovej odbernej lehoty určenej odosielateľom. O tejto skutočnosti sa právny zástupca žalobcu dozvedel dňa 18.04.2016, keď si bol, podľa jeho vlastných tvrdení, zachytených v úradnom zázname na č.l. 82 spisu, na pošte Bratislava 17 vyzdvihnúť súdnu zásielku podľa oznámenia o jej uložení zo dňa 05.04.2016 (č.l. 105 spisu). Vrátením zásielky Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 20.04.2016 teda nastala fikcia doručenia napadnutého uznesenia okresného súdu v zmysle ust. § 47 ods. 2 OSP. O týchto následkoch okresný súd nemusel žalobcu osobitne procesne poučovať, keďže bol v konaní zastúpený advokátom. Vyplýva to z ust. § 5 ods. 1, 2 OSP, podľa ktorých súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. Krajský súd podporne a primerane poukazuje aj na závery Ústavného súdu Českej republiky v uznesení z 5. novembra 2002, sp. zn. II. ÚS 2/01 (Výber ÚS 457/2002, dostupný na <http://nalus.usoud.cz/>.), v ktorom sa o.i. riešila i otázka právnych účinkov doručovania podľa § 47 odst. 2 OSP, v zmysle ktorých: „Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či bol o uložení zásielky upovedomený (túto skutočnosť sťažovateľ nespochybňuje). V danom prípade je možné aj podľa názoru ústavného súdu priznať doručenke preukazujúcej doručenie zmenkového platobného rozkazu charakter verejnej listiny, pretože obsahuje všetky predpísané údaje (porov. JUD. Č. 24814, č. 25003, ASPI).“ Opätovné doručenie napadnutého uznesenia, ktoré podľa údajov na doručenke na č.l. 81 rub spisu, bolo vykonané poštou tak, že právny zástupca žalobcu prevzal predmetnú písomnosť dňa 27.04.2016, nemalo vplyv na plynutie odvolacej lehoty, ktorá začala podľa úpravy v § 57 ods. 1 OSP, od 21.04.2016, t.j. po (prvom) doručení v zmysle § 47 ods. 2 OSP dňa 20.04.2016, pričom tento deň, ako skutočnosť určujúca začiatok lehoty, sa do plynutia lehoty na podanie odvolania nezapočítal. 15-dňová lehota na podanie odvolania tak v danom prípade žalobcovi skončila dňa 05.05.2016 (štvrtok). Keďže žalobca odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal až 12.05.2016, išlo o oneskorene podané odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP, bez jeho preskúmania vo vecno- právnej rovine. Krajský súd vo vzťahu ku svojmu záveru o doručení napadnutého uznesenia okresného súdu podľa § 47 ods. 2 OSP, tzv. fikciou doručenia, dňa 20.04.2016, kedy bola zásielka vrátená Okresnému súdu Dolný Kubín, pre úplnosť poukazuje na to, že dôsledkom právnej fikcie je skutočnosť, „že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m. m. I. ÚS 119/07)" (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 65/2010 z 27.októbra 2010). Krajský súd konštatuje, že v danom prípade boli podmienky pre aplikáciu fikcie doručenia s účinkami ku dňu 20.04.2016 splnené. Podľa údajov na doručenke (č.l. 83 spisu) i v spojení so žalobcom doloženým oznámením o uložení zásielky z 05.04.2016, bolo nepochybné, že pošta pri doručovaní napadnutého uznesenia dodržala postup vyžadovaný ustanovením § 47 ods. 2 OSP pre to, aby mohla nastať právna fikcia doručenia dňom 20.04.2016. Keďže na doručenke bol riadne vyznačený i údaj o odbernej lehote 10 dní vymienenej odosielateľom, tak pravdivosť uvedených údajov na doručenke nevyvrátil žalobca ani samotným doložením oznámenia pošty z 05.04.2016, ktoré obsahovalo zavádzajúcu informáciu o 18-dňovej odbernej lehote (§ 45 ods. 2 OSP). Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajský súd podporne a len primerane poukazuje i na judikované rozhodnutie č. R 39/2007 v zmysle ktorého „Ak zásielka, určená adresátovi do vlastných rúk, bola riadne doručená uložením na pošte, opakované doručovanie rozsudku je už nadbytočné a nemá význam na plynutie odvolacej lehoty“. Napokon krajský súd sa vyjadruje i k prehláseniu právneho zástupcu žalobcu v jeho e-mailovej korešpondencii adresovanej krajskému súdu dňa 09.06.2016 (č.l. 104 a nasl. spisu), keď uviedol: „Zároveň čestne vyhlasujem, že som sa v omyle spravoval touto lehotou a nemal som ako dozvedieť sa o obsahu zásielky“. Uvedené prehlásenie nadväzovalo na poukaz na „nesprávne poučenie o dĺžke odbernej lehoty“. Je potrebné zdôrazniť, že odbernú lehotu nemožno stotožňovať s odvolacou lehotou a odberná lehota, teda doba, počas ktorej má adresát možnosť si osobne vyzdvihnúť zásielku na pošte v prípade, že prvé ani opakované doručovanie zásielky poštovým doručovateľom doporučene do vlastných rúk, nebolo úspešné, nie je stanovená v rámci podmienok pre náhradné doručenie s tzv. fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. V danom prípade bolo nepochybné, že právny zástupca žalobcu sa o tom, že mu bola dňa 04.04.2016 a opakovane dňa 05.04.2016 doručovaná doporučená zásielka do vlastných rúk od odosielateľa Okresného súdu Dolný Kubín a že došlo k jej uloženiu na pošte, dozvedel z oznámenia pošty zo dňa 05.04.2016, ktorým zjavne disponoval, keďže ho krajskému súd sám doložil (č.l. 105 spisu). Následne najneskôr 18.04.2016 sa na pošte Bratislava 17 dozvedel, že zásielka bola vrátená na Okresný súd Dolný Kubín, na ktorý v rovnaký deň telefonoval a požiadal o opätovné doručenie (vrátenej) zásielky (č.l. 82 spisu), pričom fakticky sa o obsahu zásielky, t.j. o napadnutom uznesení a jeho celom obsahu dozvedel najneskôr 27.04.2016, kedy rovnopis uznesenia prevzal (č.l. 81 rub spisu), a to počas plynutia odvolacej lehoty (plynúcej od 21.04.2016 do 05.05.2016). Mal teda i fakticky vytvorený časový priestor, aby mohol odvolanie podať včas (od 27.04.2016 do 05.05.2016). To, že sám za relevantnú považoval odbernú lehotu podľa (zavádzajúcej) informácie pošty na oznámení z 05.04.2016, nemá žiadny relevantný vplyv na zistené naplnenie podmienok podľa ust. § 47 ods. 2 OSP s následkom právnej fikcie doručenia napadnutého uznesenia okresného súdu dňom 20.04.2016. V tomto smere odvolací súd zvýrazňuje znenie ust. § 47 ods. 2 OSP, osobitne jeho tretiu vetu, v zmysle ktorej, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. K samotnej odvolacej lehote a jej (ne)dodržaniu ako k podmienke pre možnosť rozhodovania krajského súdu o podanom odvolaní vo vecno-právnej rovine, je potrebné zhrňujúco uviesť, že podľa vyššie citovaného ust. § 204 ods. 1 OSP pre splnenie včasnosti podania odvolania zákonná úprava vyžaduje podanie odvolania v stanovenej lehote. Lehota na podanie odvolania je pätnásťdňová a jej plynutie sa počíta od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania, ako bolo už vyššie uvedené, sa nezapočítava deň, kedy došlo k doručeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania (žalobcovi). Lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani skrátiť. Ide o lehotu procesnú, čo znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde, alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 OSP). V prípade náhradného doručenia v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 OSP ide o zákonnú konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú v deň, keď bola (predtým riadne doručovaná a adresátom počas jej uloženia na pošte nevyzdvihnutá) zásielka vrátená súdu, zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Keďže boli splnené predpoklady ustanovenia § 47 ods. 2 OSP pre náhradné doručenie, následné fyzické doručenie/prevzatie napadnutého uznesenia pri opätovnom doručení písomnosti okresným súdom žalobcovi, nemalo vplyv na začiatok plynutia odvolacej lehoty, ktorá v danom prípade plynula od 21.04.2016 a skončila 05.05.2016. Ak bolo odvolanie podané žalobcom až 12.05.2016, tak došlo k jeho odmietnutiu podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP ako oneskorene podaného. Skutočnosť, že zásielka bola doručovaná poštou, ktorá oznámila adresátovi (právnemu zástupcovi žalobcu) nielen to, že si na pošte zásielku môže prevziať, ale aj dobu, dokedy tak môže učiniť (dokedy bude zásielka k dispozícii na pošte), nemá vplyv na splnenie predpokladov náhradného doručenia zásielky s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Tvrdenie žalobcu o zavádzajúcej informácii o 18-dňovej lehote (po uplynutí ktorej bude zásielka vrátená odosielateľovi) v oznámení pošty z 05.04.2016 nebolo relevantné. Uvedené upozornenie pošty poskytuje adresátovi iba informáciu o dĺžke odbernej lehoty pre vyzdvihnutie zásielky na pošte a nemá vplyv na posúdenie otázky zákonnej fikcie doručenia písomnosti podľa ust. § 47 ods. 2 OSP. Keďže došlo odmietnutiu odvolania žalobcu ako oneskorene podaného (§ 218 ods. 1 písm. a) OSP), nemal krajský súd vytvorený priestor pre zaoberanie sa dôvodnosťou odvolacích dôvodov v rovine vecno-právneho vyhodnotenia správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 OSP, analogicky v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá OSP, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danom prípade zavinil odmietnutie odvolania v dôsledku jeho oneskoreného podania žalobca, preto mal žalovaný právo na náhradu trov tohto konania. Žalovanému však trovy tohto konania (t.j. konania o odvolaní žalobcu) nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil, preto krajský súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.