Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 3CoE/188/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607209263 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5607209263.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Advokátskej kancelárie C. XX, H. a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B. N., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: Obec Jalovec, o vymoženie 906,33 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu F. XX, H., pod sp.zn. EX 5781/07, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3Er/904/2007-79 z 18.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3Er/904/2007-79 z 18.12.2015 p o t v r d z u j e. Návrhy na prerušenie odvolacieho konania zamieta. Súdnemu exekútorovi a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením, č.k. 3Er/904/2007-79 z 18.12.2015, exekúciu zastavil. Zároveň súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd s poukazom najmä na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007. Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 20.12.2006 exekučný súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, pričom skutočnosť, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, nie je prekážkou aplikácie všeobecného spotrebiteľského práva. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko ide o individuálne nedojednanú zmluvnú podmienku, jej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým jej podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ktoré spravidla iniciuje veriteľ. Následkom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je jej neplatnosť. Naviac rozhodcovská doložka nebola uzavretá v zákonom prepísanej písomnej forme, t.j. ako súčasť všeobecných podmienok nebola podpísaná zmluvnými stranami. Vzhľadom na uvedené je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nevykonateľný, ktorá skutočnosť viedla k zastaveniu predmetnej exekúcie. 3. Proti tomuto uzneseniu, výroku podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozsiahle odvolanie oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil v podstate tým, že a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, b) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, c) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 499/2012-47 z 10.7.2013 a II. ÚS 140/2010 - (týkajúci sa výkladu a aplikácie práva všeobecnými súdmi), judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok z 21.2.2013 C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipay) ako i judikatúru európskych súdov (Spolkový súdny dvor - rozsudok z 13.1.2005, III ZR 265/03, rozsudok z 19.5.2011, III ZR 16/11; Ústavného súdu Českej republiky - uznesenie IV. ÚS 1281/12 z 11.10.2012, uznesenie II. ÚS 3057/10 z 5.10.2011 a uznesenie Krajského súdu v Prešove 13CoE/44/2012 z 24.5.2012 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 18 CoE/641/2011 z 30.11.2012) a obšírnu argumentáciu prezentovanú vo svojom odvolaní uviedol, že zotrváva na legitimite exekučného titulu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je v prevažnej časti svojim obsahom úplne identické s odvolaniami, ktoré oprávnený podáva v desiatkach iných exekučných konaní a na základe ktorých len konajúci senát krajského súdu preskúmaval mnoho rozhodnutí exekučných súdov vydaných na rovnakom skutkovom základe a právnom posúdení (napr. uznesenia sp.zn. 3CoE/55/2015, 3CoE/61/2015, 3CoE/84/2015, 3CoE/105/2015, 3CoE/169/2015, 3CoE/199/2015, 3CoE/179/2015), odvolací súd nepovažoval za účelné ani hospodárne opätovne citovať (resp. robiť rešerš) opakovaných odvolacích argumentov oprávneného, ktoré sú pre zainteresovaných (oprávneného i súdy prvej a druhej inštancie) už notorietou. 5. Súčasťou odvolania oprávneného boli aj návrhy na prerušenie konania, a to - postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktorým odvolateľ žiadal, aby všeobecný súd prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a - postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. ktorým sa odvolateľ v podstate domáhal toho, aby odvolací exekučný súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú? 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. 7. Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia oprávneného v podanom odvolaní je v podstate totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a používa minimálne v desiatkach predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne závery exekučných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu rozhodcovských doložiek ako nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, v dôsledku čoho sú absolútne neplatné, vrátane posúdenia zmlúv o úvere koncipovaných formulárovou zmluvou ako spotrebiteľských zmlúv (resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere). Uvedenými odvolacími námietkami ako i ďalšími sa odvolací súd podrobne zaoberal v predchádzajúcom období. Z dôvodu totožnosti tak v osobe odvolateľa, ako aj totožnosti v použitej právnej argumentácii a v skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov exekučných súdov (vrátane tohto) aj v prípadoch predošlých, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že odvolateľovi sú známe dôvody nevyhovenia odvolaniam v obdobných prípadoch (teda potvrdzovania rozhodnutí exekučných súdov ako vecne správnych) a ustálený právny názor tunajšieho odvolacieho súdu (konajúceho senátu) na danú problematiku sa nezmenil, nie je potrebné opätovne uvádzať tie isté dôvody potvrdenia rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, aké už boli uvádzané pri predchádzajúcich prejednávaniach odvolaní oprávneného (ktoré v prevažnej väčšine prípadov ani nekorešpondujú s tým ako exekučný súd odôvodňoval svoje jednotlivé závery) a preskúmavaní obdobných rozhodnutí exekučných súdov pôsobiacich v obvode tunajšieho súdu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (a odkazuje na právnu argumentáciu v nich obsiahnutú - napr. 3CoE/55/2015, 3CoE/61/2015, 3CoE/84/2015, 3CoE/105/2015, 3CoE/169/2015, 3CoE/199/2015, 3CoE/179/2015), ktorými boli potvrdené rozhodnutia exekučných súdov v obdobných prípadoch. Odvolací súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené závery a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje predchádzajúce (vyššie označené rozhodnutia) a právnu argumentáciu v nich obsiahnutú. Len v stručnosti odvolací súd sumarizuje tento záver, ktorý rezultuje takmer zo všetkých jeho rozhodnutí vydaných v analogických prejednávaných prípadoch: 8. Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky (a nie vecný prieskum správnosti rozhodcovského rozsudku), s ktorým konštatovaním sa stotožnil i odvolací súd, pričom táto neplatnosť rozhodcovskej doložky vyplýva nielen z posudzovania predmetnej rozhodcovskej doložky podľa spotrebiteľských právnych noriem (rozhodcovská doložka je zakomponovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou formulárovej zmluvy o úvere, ktorá je svojou povahou zmluvou adhéznou, teda nebola individuálne dojednaná), ale i z posúdenia rozhodcovskej doložky podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská doložka zakomponovaná len do všeobecných obchodných podmienok je neplatná, a to pre nezachovanie písomnej formy v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011). 9. Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe, nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom. Svojvoľnosť uvedeného záveru nekonštatoval vo svojich rozhodnutiach zaoberajúcich sa obdobnými prípadmi ani Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 386/2011-17 z 8.9.2011). 10. Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. V dôsledku neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmluve nemohol spor medzi účastníkmi rozhodnúť určený rozhodcovský súd. Krajský súd pri zistení neplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy nevidel dôvod zaoberať sa „doplnením právnej argumentácie oprávneného o nové skutočnosti uvedené v odôvodnení v časti e) odvolania“, ktorých vyriešenie by nezmenili nič na závere o nemožnosti prejednať vec v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na závislosť výroku o trovách exekúcie, krajský súd potvrdil rozhodnutie aj v tejto časti. 11. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. vyhodnotil ako nedôvodný. Krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť vec predložená Ústavnému súdu SR na rozhodnutie o súlade právnych predpisov. V predmetnej veci bola rozhodcovská zmluva zjavne uzavretá neplatne, na ktorú skutočnosť nemohol exekučný súd neprihliadať. 12. Vo vzťahu k „novo koncipovanému“ návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. (konkrétne či sa „má tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii, alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť potom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“) odvolací súd zdôrazňuje, že ani tento nepovažuje za dôvodný. Odvolací súd poukazuje na to, že vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, teda v tom zmysle, že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Posúdením rozhodcovskej doložky, ktorá je zakomponovaná len do všeobecných obchodných podmienok oprávneného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý výslovne konštatoval neplatnosť takejto rozhodcovskej doložky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011). Vo vzťahu k novoformulovanej otázke teda odvolací súd uvádza, že nepovažuje za potrebné predložiť takúto prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, pretože má za to, že exekučný súd je oprávnený ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu. K naznačenej otázke sa už Súdny dvor EÚ vyjadril, a to dokonca vo veci týkajúcej sa oprávneného, o čom musí mať oprávnený vedomosť. Súdny dvor EÚ dňa 16.11.2010 vo veci C-76/2010 Pohotovosť s.r.o. proti U. D. uzavrel, že Smernica Rady 93/13/EHS ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. V predmetnej veci je nesporné, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti dlžníka, preto v zmysle citovaného záveru Súdneho dvora EÚ exekučný súd bol oprávnený posudzovať aj bez návrhu nekalú povahu zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere. Navyše otázka, pre ktorú žiada oprávnený konanie prerušiť a predložiť ju Súdnemu dvoru EÚ je formulovaná všeobecne, bez vzťahu kprejednávanej veci a bez poukazu na konkrétne ustanovenie zmluvy, ktoré má byť predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ. Pretože odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na SD EÚ. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu ostatní účastníci si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, resp. im ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)