Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1Tos/127/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611010282 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5611010282.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2016 o sťažnosti odsúdeného N. A. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/111/20111 z 25.8.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného N. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Liptovský Mikuláš napadnutým uznesením, sp.zn. 1T/111/2011 z 25.8.2016 podľa § 419 ods. 1 Tr. por., s poukazom na § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený N. A. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12.9.2013, sp.zn. 1T/111/2011, neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. okresný súd zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený N. A.. V písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že má za to, že neboli splnené podmienky pre premenu trestu, pretože podľa jeho názoru spáchanie menej závažných priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ešte automaticky neznamená porušenie hodnotiacich kritérií pre osvedčenie sa podmienečne odsúdeného a tým pádom nemusí byť o osobe rozhodnuté, že sa neosvedčila. Povinnosť viesť riadny život v skúšobnej dobe a povinnosť splniť všetky súdom uložené obmedzenia a povinnosti je základným predpokladom pre osvedčenie sa páchateľa v skúšobnej dobe. Rozhodnutie súdu o tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, závisí od jeho úvahy a okolností konkrétneho prípadu. Odsúdený si je vedomý, že spáchal priestupok na úseku dopravy, keď prekročil povolenú rýchlosť a zaplatil pokutu 300,- Eur, čo sa stalo ešte 31.3.2014. Odvtedy sa žiadneho závažného porušenia dopravných predpisov nedopustil. Ostatné uložené pokuty mu boli uložené v súvislosti s parkovaním v mieste svojho bydliska v Liptovskom Mikuláši, ktoré je neriešené, a to je nedostatok miesta na parkovanie na tomto sídlisku. V danom prípade sa nejedná o závažné dopravné priestupky, ale v dôsledku neplnenia si povinností mesta Liptovský Mikuláš voči občanom, čo nemôže byť dávané na ťarchu odsúdeného. Závažnosť týchto priestupkov sa z tohto pohľadu javí ako málo závažná a určite nie takého charakteru, aby odôvodňovala premenu trestu na trest nepodmienečný. Rozhodnutie považuje za neprimerane prísne a nezohľadňujúce skutočné správanie sa odsúdeného po podmienečnom odsúdení. Je nesporné, že tento si jasne uvedomil nesprávnosť protiprávneho konania, toto oľutoval, a snaží sa žiť riadnym životom, je zamestnaný, popri zamestnaní podniká a nedopustil sa za toto obdobie žiadneho ďalšieho trestného činu. Nie je vedené voči jeho osobe žiadne trestné stíhanie. Z toho dôvodu navrhol uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, sp.zn. 1T/111/2011 zo dňa 25.8.2016, zrušiť ako neprimerane prísne. Čo sa týka neúčasti klienta na verejnom zasadnutí dňa 25.8.2016 je pravdou, že o termíne bol odsúdený vyrozumený, avšak v čase konania verejného zasadnutia musel z dôvodu neodkladnej služobnej cesty, s ktorou nerátal, vycestovať do zahraničia, vzhľadom na akútnu situáciu opomenul sa ospravedlniť z účasti na verejnom zasadnutí prípadne požiadať o zmenu termínu verejného zasadnutia. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť odsúdeného N. A. nie je dôvodná. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., veta prvá ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že N. A. sa v skúšobnej dobe odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený, neosvedčil. V súhrne potom krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval pri vydaní napadnutého uznesenia v súlade so zákonom. Treba stručne pripomenúť, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/111/2011 z 12.9.2013 súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú dňa 12.9.2013 medzi obžalovaným N. A. a Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš, na základe ktorej bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák. a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Predmetný rozsudok vo vzťahu k odsúdenému nadobudol právoplatnosť 12.9.2013. Základná skúšobná doba plynula odsúdenému od 13.9.2013 do 12.9.2015. Odsúdený N. A. sa vyššie uvedeného prečinu ublíženia na zdraví dopustil na skutkovom základe, že dňa 19.9.2009 asi o 16.45 h. viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW EVČ: LM 400 BL, po štátnej ceste číslo II/584 v smere Liptovský Mikuláš- Liptovská Sielnica v km 37,500 pri odbočovaní vľavo v rozpore s ustanovením § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke nedal prednosť protiidúcemu motocyklu zn. Honda Varadero, EVČ. LM 202 AE, ktorý viedla L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom M. T., W. L. XXX/XX, okres M. G., v dôsledku čoho motocyklistka narazila do pravého boku motorového vozidla odsúdeného, spadla na zem a utrpela podvrtnutie pravého kolena s kompletným roztrhnutím predného kríženého väzu, pomliaždenie a pdvrtnutie ľavého ramenného kĺbu, mnohopočetné odreniny oboch predkolení a rúk, pomliaždenie vnútornej časti ľavého stehna s krvným výronom, na ktoré zranenia bola obmedzená v obvyklom spôsobe života od 19.9.2009 do 30.8.2010. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený v čase základnej skúšobnej doby sa dopustil 4 priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty. Dňa 31.3.2014 bola odsúdenému uložená bloková pokuta vo výške 300,-Eur za porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v aktuálnom znení - ďalej len zákona o cestnej premávke (t.j. za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti). Dňa 2.6.2014 bola odsúdenému uložená ďalšia bloková pokuta vo výške 30,- Eur za porušenie povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke. Dňa 14.5.2015 bola odsúdenému uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur za porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke (zákaz zastavenia a státia). Dňa 7.9.2015 bola odsúdenému uložená pokuta za ďalší priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vo výške 15,- Eur. Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať (R 19/1976). Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, resp. priestupku, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie výkonu trestu. Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu, priestupku spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať, či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život. Je nesporné, že odsúdený N. A. bol právoplatne postihnutý za štyri priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorých sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. S ohľadom na spáchané priestupky možno bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že u odsúdeného ide o nedisciplinovaného vodiča. V okolnostiach danej veci nepochybne vyplýva, že ani predchádzajúce sankcie uložené dopravným inšpektorátom, rovnako tak trest odňatia slobody s podmienečným odkladom uložený v tejto veci, neboli pre neho dostatočným poučením a i napriek tomu opakovane sa dopustil protiprávnych konaní na úseku dopravy. Ako krajský súd konštatoval vyššie, trestný čin, pre ktorý bol N. A. právoplatne odsúdený v tejto veci (prečin ublíženia na zdraví) tiež súvisel s porušením dopraných predpisov. Pri vyhodnotení najmä osobnostného postoja odsúdeného s rešpektovaním zákonov platných v Slovenskej republike nemožno prehliadnuť, že má sklony k páchaniu protispoločenského konania a zákony nie je schopný rešpektovať ani po uložení príslušných sankcií. Za takejto situácie nemožno vysloviť iné, len že odsúdený N. A. neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život. Na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom zabezpečenia funkcie individuálnej, ale aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Na výkon trestu odňatia slobody okresný súd správne odsúdeného zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože pre takéto rozhodnutie boli splnené všetky tam predpokladané podmienky, a teda že nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. S ohľadom na uvedené okolnosti krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného N. A. zamietol, pretože nebola dôvodná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.