Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/86/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611206131 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5611206131.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci žalobcov v 1/ rade C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. de la K., G. X-No XX, V. de la W., V., Španielsko, v 2/ rade D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., A. XX, v 3/ rade K. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G., G. č. XXX/ XX, žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, so sídlom M. G., M. D. č. XXX/X, proti žalovanej F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom M. G., H. XXXX/XX, v konaní o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/181/2011-264 zo dňa 26.10.2015 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/181/2011-272 zo dňa 24.11.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením vo výroku, ktorým súd určil, že závet z 10.11.2010 poručiteľky K. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, je neplatný a vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 619,33 eur, v lehote tri dni od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcov, advokáta JUDr. Martina Cibuľu, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 390,96 eur, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcom v 1/ až 3/ rade trovy odvolacieho konania vo výške 129,10 eur na účet právneho zástupcu žalobcov 1/ až 3/ JUDr. Martina Cibuľu, v lehote tri dni od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, závet z 10.11.2010 poručiteľky K. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. L. XXX, vyhlásený dňa 03.06.2011 notárkou JUDr. Vierou Hámorskou ako súdnou komisárkou v dedičskej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš, vedenej po poručiteľke K. M. v konaní sp. zn. 6D/13/2011, Dnot14/2011 je neplatný. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 619,33 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcov JUDr. Martina Cibuľu. Rozsudok okresného súdu sa opiera o ust. § 476b Občianskeho zákonníka. Dedenie je všeobecným prechodom práv a povinností po zomrelej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak. Podľa platného Občianskeho zákonníka možno dediť iba z dvoch právnych dôvodov, a to zo zákona, alebo zo závetu. Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti (mortis causa). Závet musí poručiteľ urobiť osobne. Pre všetky druhy závetov je spoločné, že musia mať písomnú formu, ktorá sa dovršuje podpisom závetcu a v prípade závetu podľa § 476b Občianskeho zákonníka aj podpismi svedkov. Pod podpisom treba rozumieť také vpísanie mena, aké závetca obvykle používa. Podpis sa musí urobiť vždy tak, aby ho bolo možné identifikovať ako skutočný vlastnoručný podpis závetcu. Alografný je závet, ktorý nenapísal poručiteľ vlastnou rukou, závetca ho však musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa potom musia na závet podpísať. Aj pre túto formu závetu sa vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov každého jednotlivo aj všetkých vo vzájomnej súvislosti súd ustálil, že závet z 10.11.2010 poručiteľky K. M. zriadený alografnou formou je neplatný z dôvodu jeho vlastnoručného nepodpísania poručiteľkou. Tento záver podporuje najmä výsledok znaleckého dokazovania, ktorý je však v rozpore s písomným vyjadrením JUDr. H. a svedka C. F. a žalovanej. Súd sa pri hodnotení týchto protirečivých dôkazov priklonil na stranu záverov znaleckého posudku z dôvodu, že bol vypracovaný na základe podrobného skúmania vlastnoručných podpisov závetkyne vyhotovených v minulosti aj v čase približne zodpovedajúcom času zriadenia závetu, zohľadniac aj jej nepriaznivý zdravotný stav. Znalecký posudok je výsledkom aplikácie vedeckých, exaktných metodík a odborných znalostí znalkyne (ktorá nesie za nesprávne závery znaleckého skúmania trestnoprávnu zodpovednosť), neovplyvnených vonkajšími okolnosťami. Rovnako nesú trestnoprávnu zodpovednosť za krivú výpoveď svedkovia. Pokiaľ však ide o svedeckú výpoveď svedka F., v prítomnosti ktorého mala poručiteľka závet podpísať, tento si totožnosť osoby, ktorá závet pred ním podpísala, žiadnym spôsobom neoveril, je preto irelevantná skutočnosť, že na pojednávaní poručiteľku na žalovanou predloženej fotografii opoznal. Od doby tvrdeného podpísania závetu po podania jeho svedeckej výpovede navyše uplynul dlhší časový úsek. Svedeckú výpoveď druhého svedka JUDr. D. H. (v čase zriadenia závetu advokáta, v ktorého kancelárii mal byť závet spísaný) sa vzhľadom na jeho dlhodobé a vážne ochorenie (ktorému podľahol) zabezpečiť nepodarilo. Svoje poznatky k veci však uviedol vo vyjadrení žalovanej k podanému návrhu. Jeho tvrdenie o tom, že závet podpísala poručiteľka K. M. je vyvrátené výsledkami znaleckého skúmania a dôveryhodnosť jeho osoby a jeho písomného vyjadrenia je značne znížená už len samotným faktom, že od 25.07.2011 podľa zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory nie je evidovaný ako advokát, napriek tomu dňa 13.09.2011 ako advokát prijal od žalovanej plnomocenstvo na zastupovanie v tomto súdnom konaní, ktoré bolo predložené súdu 16.09.2011. Súd pri hodnotení dôkazov a rozhodnutí vychádzal aj zo správania žalovanej pred začatím tohto súdneho konania, najmä z jej postupu v dedičskom konaní po poručiteľke K. M. a z okolností, za ktorých žalovaná súdnej komisárke prejednávajúcej dedičstvo závet predložila. Urobila tak až po vyvrátení pravdivosti jej tvrdenia o tom, že s poručiteľkou žila jeden rok pred jej smrťou v spoločnej domácnosti. Žalovanej nemožno uprieť veľmi pekný vzťah s poručiteľkou ani to, že s ňou trávila viac času, starala sa o ňu, poskytovala jej pomoc a oporu v určite väčšom rozsahu ako žalobcovia, no táto skutočnosť je pre uznanie platnosti závetu nepostačujúcou. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. Súd priznal v konaní úspešným žalobcom právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 519,83 eur s náhradou súdneho poplatku sumou 99,50 eur, so špecifikáciou uvedenou v prvostupňovom rozhodnutí. Dopĺňacím uznesením doplnil rozsudok o tretí výrok, že žalovaná je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 390,96 eur v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Poukážuc na ust. § 148 O. s. p. ide o trovy znaleckého dokazovania, na ktoré súd podľa výsledku konania zaviazal žalovanú. Voči rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) O. s. p. Poukazuje na záver znaleckého posudku PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej č. 45/2013 zo dňa 31.07.2013 v znení doplnku zo dňa 19.09.2015 a jej výpovede zo dňa 03.12.2014, keď podľa výpovede samotnej znalkyne pri znaleckom skúmaní pravosti podpisu, pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu porovnávacej vzorky, vyžaduje sa minimálne 30 podpisov z porovnávaného obdobia. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku mala k dispozícii okolo 16 podpisov a ďalších 5 porovnávacích vzoriek mala k dispozícii pri vypracovaní doplnku, pričom z porovnávaného obdobia bolo iba 6 porovnávacích vzoriek. Sama znalkyňa vo svojej výpovedi vypovedala, že neboli splnené požiadavky primeranosti znaleckého materiálu. Z hľadiska časovej väzby, najbližšie k spornému materiálu, t. j. originálnemu úplnému kurzívnemu podpisu na záveti zo dňa 10.11.2010 boli pri vypracovaní znaleckého posudku dva porovnávacie materiály, a to zo dňa 26.01.2009 a 19.01.2010 a z hľadiska časovej väzby, najvzdialenejšie k spornému materiálu je podpis zo dňa 16.07.1980, avšak je najviac podobný so sporným podpisom poručiteľky. Naviac znalkyňa vo svojej výpovedi vyjadrila, že podľa jej vnútorného presvedčenia, nie na základe znaleckého dokazovania, podpis na záveti nie je pravý viac ako 80 %. Taktiež vo výpovedi uvádza, že každé ochorenie ovplyvňuje vlastnoručný podpis, ide otzv. syndromologickú diagnostiku, avšak touto sa v rámci znaleckého dokazovania nezaoberala. Pri výpovedi sa tiež vyjadrila, že ak by to bolo možné, je dobré zabezpečiť viac sporných materiálov, ideálne je obdobie okolo piatich rokov pred úmrtím poručiteľky. Pričom pri porovnávaní sporného materiálu so sporným materiálom nebude možné určiť, či predmetný sporný materiál, podpis na záveti zo dňa 10.11.2010, je vlastnoručným podpisom navrhovateľky. Ideálne sú porovnávacie materiály z obdobia 5 rokov pred úmrtím poručiteľky, pričom z obdobia rokov 2005 - 2010 mala znalkyňa k dispozícii len 7 porovnávacích materiálov, z obdobia november 2010 nedisponovala ani jedným podpisom, hoci prísne odborné kritériá vyžadujú minimálne 30 podpisov. Závery znaleckého posudku potom musia bvť určené nejednoznačne. Síce doplňujúci znalecký posudok bol doplnený o ďalšie porovnávacie materiály, avšak obdobiu piatich rokov pred úmrtím poručiteľky zodpovedajú len 3 porovnávacie vzorky. Aj potom, ako bol vyhotovený doplňujúci znalecký posudok, požiadavky časovej väzby k spornému podpisu v znaleckom posudku v spojení s doplňujúcim znaleckým posudkom splnilo len 6 porovnávacích materiálov. Žalovaná má za to, že súd na základe vykonaných dôkazov znaleckého dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď napriek tomu, že požiadavky na skúmanie pravosti podpisu podliehajúce prísnym odborným kritériám na kvalitu a kvantitu porovnávacích materiálov, vyžadujúcich si minimálne 30 podpisov spĺňajúcich požiadavky časovej väzby z obdobia najviac 5 rokov pred smrťou poručiteľky, neboli splnené a znalecký posudok potom nebol vyhotovený v zmysle prísnych odborných kritérií, no napriek tomu pri rozhodovaní vo veci samej sa súd priklonil na stranu záverov tohto znaleckého dokazovania. Bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia súd spochybnil ďalšie vykonané dôkazy, a to písomnú výpoveď JUDr. D. H., svedeckú výpoveď C. F. a žalovanej, ktoré majú väčšiu váhu, ako znalecký posudok nespĺňajúci požiadavky odborných kritérií - primeranosti znaleckého materiálu. Pokiaľ sa týka svedectva JUDr D. H., neobstojí tvrdenie súdu, že Okresný súd Liptovský Mikuláš sa v iných troch konaniach bezúspešne snažil zabezpečiť jeho prítomnosť a že súdne zásielky nepreberá, keď v tomto konaní mu žiadne zásielky nedoručoval. Súd mal dostatočne dlhý priestor na vykonanie tohto dôkazu, nakoľko návrh na výsluch svedka JUDr. H. bol súdu doručený dňa 11.09.2012 a opätovne dňa 15.10.2013 a 20.05.2014. Napriek tomu, že súd vedel, že navrhovaný dôkaz - výsluch JUDr. H. neznesie odklad a bol uzrozumený s tým, že tento dôkaz pravdepodobne nebude môcť byť v budúcnosti vykonaný, vzhľadom na zdravotný stav svedka, tento dôkaz nezabezpečil. Súd sa JUDr. H. nikdy nepokúsil v predmetnej veci zaslať predvolanie na pojednávanie, napriek tomu, že žalovaná označila adresu, na ktorej sa svedok v tom čase zdržiaval. Faktom je, že podľa tvrdenia súdu, niekedy v období na prelome mesiacov október/november 2014 sa ním telefonicky spojila vyššia súdna úradníčka, a hoci bol hospitalizovaný, na telefonáty odpovedal. Po tom, čo sa JUDr. H. podrobil zákroku a onkologickej liečbe, bol mobilný, súd však nevyužil všetky možnosti na zabezpečenie tohto dôkazu. Hoci sa so svedkom telefonicky spojil, nepredvolal ho na pojednávanie. Zásielky mu vôbec nezasielal a argumentoval tým, že zásielky nepreberá. Pokiaľ ide o výpoveď svedka C. F., tento na pojednávaní dňa 23.10.2012 opoznal poručiteľku na predloženej fotografii ako osobu, ktorá v jeho prítomnosti závet vlastnoručne podpísala, a preto nemôže byť irelevantná len tá skutočnosť, že svedok F. poručiteľku na pojednávaní opoznal na fotografii, hoci si totožnosť poručiteľky pri podpisovaní závetu neoveril podľa občianskeho preukazu, najmä ak poručiteľku na fotografii opoznala aj jej teta a žalobkyňa v 2/ rade. Taktiež konštatovanie súdu, že od podpísania závetu do podania svedeckej výpovede svedka uplynul dlhší časový úsek, nemá žiadny vplyv na rozpoznanie poručiteľky. Žalovaná tiež poukazuje, že v predmetnej veci súd nekonal takmer 16 mesiacov a z nariadenia znaleckého dokazovania sa v predmetnej veci nepojednávalo viac ako 22 mesiacov. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o trovách konania a trovách právneho zastúpenia, žalovaná má za to, že súd pri rozhodovaní o trovách konania a trovách právneho zastúpenia mal rozhodnúť podľa § 143 O. s. p. v spojení s § 150 O. s. p. Poukazuje na dlhodobý vzťah s poručiteľkou, keď sa poznali od roku 1977 a v čase jej choroby jej poskytovala všetku potrebnú pomoc. Bola s ňou v dennom kontakte, navzájom si dôverovali. Potom, čo bola informovaná o smrti poručiteľky, jej úmrtie oznámila zaťovi žalobkyne v 2/ rade a oboznámila aj ostatnú rodinu, keďže v zdravotnej dokumentácii ako kontakt na najbližšiu osobu bol uvedený kontakt na žalovanú a o úmrtí nemocnica vyrozumela práve žalovanú. Žalovaná vystrojila aj poručiteľkin pohreb, vzhľadom na to, že ani pôvodný žalobca v 1/ rade ani žalobkyňa v 2/ rade neprejavili záujem o zabezpečenie pohrebu svojej netere. Dokonca zať žalobkyne v 2/ rade imperatívne nakázal žalovanej vystrojiť pohreb. Taktiež aj o uloženie urny sa musela postarať žalovaná. O vzťahoch žalobcov s poručiteľkou svedčí aj skutočnosť, že žalobcovia boli s poručiteľkou väčšinou len v telefonickom kontakte. Taktiež pôvodný žalobca v 1/ rade ani žalobkyňa v 2/ rade sa pohrebu poručiteľky nezúčastnili. Žalobcovia nechodili poručiteľke vinšovať ani na sviatky. Práve žalovaná na tieto sviatky nikdy nezabúdala na poručiteľku, a to ani po jej smrti. Vychádzajúc zo vzťahu poručiteľky so žalobcami a zo vzťahu poručiteľky so žalovanou, je zrejmé, že žalovaná mala k poručiteľke bližší vzťah, pričom vzťah žalobcov k poručiteľke bol čisto formálny a amorálny. Je len prirodzené, že poručiteľkina posledná vôľa v prípade svojej smrti, zanechať všetok svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok, smerovala voči žalovanej. Okolnosti spísania tejto poslednej vôle poručiteľky by bol bližšie objasnil svedok JUDr. H., v ktorého advokátskej kancelárii bol závet spísaný. Nakoľko súd ani po opakovanom naliehaní zo strany žalovanej tento navrhovaný dôkaz nezabezpečil, nemôže byť nevykonanie takéhoto dôkazu na ťarchu žalovanej. Je evidentné, že žalovaná nedala príčinu na podanie návrhu na určenie neplatnosti závetu a bolo len zhodou náhod, že tento žalovaná našla práve v deň poručiteľkiných narodenín. Príčinou podania návrhu mohli byť práve majetkové pohnútky žalobcov. Naviac žalovaná je od 13.12.2010 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaná zároveň vyčísľuje a uplatňuje si aj trovy právneho zastúpenia. Žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo ho zruší a vráti na opätovne prejednanie okresnému súdu. Žalobcovia sa vo vyjadrení v plnom rozsahu stotožňujú s právnym názorom prvostupňového súdu uvedeným v odôvodnením napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. V odvolaní žalovanej nie sú uvedené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli odvolacími dôvodmi tak, ako je uvedené v ust. § 205 ods. 2 O. s. p. a mali by za následok vecnú nesprávnosť rozsudku. Žalovanou uvádzané odvolacie dôvody nijakým spôsobom neoslabujú zistenia prvostupňového súdu o dôvodnosti žalobcami uplatneného nároku. Žalovaná v odvolaní spochybňuje závery znaleckého posudku, pričom, aj napriek poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. nenavrhla vykonanie kontrolného znaleckého posudku, ako ani iné dôkazy svedčiace v prospech žalovanej. Pokiaľ žalovaná poukazuje na vyjadrenia znalkyne na pojednávaní dňa 03.12.2014. čím spochybňuje závery znaleckého posudku, tak tieto tvrdenia žalovanej sú nedôvodné. Po výsluchu znalkyne bol vykonaný doplňujúci znalecký posudok, v ktorom znalkyňa jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností, určila, že podpis poručiteľky nie je jej vlastnoručným podpisom. Vo vzťahu k svedeckej výpovedi C. F., resp. vyjadreniu JUDr. D. H. majú žalobcovia za to, že prvostupňový súd vyhodnotil uvedené dôkazy vo vzájomnej súvislosti so všetkými ostatnými dôkazmi správne, najmä s poukazom na závery znaleckého posudku a konanie žalovanej v dedičskom konaní, ktorá sa domáhala priznania statusu dediča rôznymi spôsobmi. Ak aj žalovaná poukazuje na neprimeranú dĺžku súdneho konania, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť nedostatok znalcov z odboru písmoznalectvo, ako aj úmrtie žalobcu v 1/ rade, po ktorom muselo prebehnúť dedičské konanie. Ak aj žalovaná vyzdvihuje jej vzťah s poručiteľkou, takáto skutočnosť nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli ust. § 150 O. s. p. a už vôbec nie je dôvodom na priznanie trov konania neúspešnej strane v konaní. Žiadajú, aby odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením ako vecne správny potvrdil a žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením na základe odvolania žalovanej v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. vo výroku, ktorým súd určil neplatnosť závetu a vo výroku o trovách konania účastníkov potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., vo výroku o trovách štátu rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením zrušil podľa ust. § 221 ods.1 písm.h/ O. s. p. a vrátil okresnému súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu je vo výroku, ktorým súd určil neplatnosť závetu a vo výroku o trovách konania vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., preto nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery okresného súdu. Odvolacie námietky žalovanej nie sú dôvodné. Prvostupňový súd oprel svoje skutkové závery o vykonané dôkazy, hodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej, že prvostupňový súd nezabezpečil výsluch svedka JUDr. D. H., ktorý spísal napadnutý závet, ktorá skutočnosť nemôže byť žalovanej na ujmu, táto odvolacia námietka neobstojí. Je na zvážení súdu, ktoré dôkazy vykoná, spravidla podľa toho, aký majú vzťah k predmetu konania a aká skutočnosť má byť jeho vykonaním zistená. Nevykonanie určitého dôkazu, pokiaľ má však vzťah k predmetu konania, môže byť dôvodom nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Na strane JUDr. D. H. bola však prekážka hodnovernosti jeho výpovede. Aj v prípade jeho výsluchu ako svedka by hodnovernosť jeho výpovede bola výrazne oslabená, a to pre vzťah, ktorý vznikol medzi žalovanou a JUDr. D. H., vzťah zástupcu a zastúpeného. JUDr. D. H. prevzal zastúpenie žalovanej v súdenej veci (č. l. 18 spisu) a v jej mene podal vyjadrenie k žalobe v súdenej veci. Potom je vylúčené vzhľadom na tento vzťah medzi zástupcom a zastúpenou, aby ako svedok vypovedal o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel aj v súvislosti so zastúpením žalovanej. Jeho výpoveď by tak z dôvodu existencie zmluvného vzťahu zastúpenia s odporkyňou bola výrazne oslabená a nemohla by byť rozhodujúcim dôkazom. Rovnako rozhodujúcim dôkazom nemohla byť výpoveď svedka F., v prítomnosti ktorého mala poručiteľka závet podpísať, keďže v čase vyhotovenia a podpisovania tohto závetu nepoznal ani totožnosť osoby, ktorá závet pred ním podpísala. Vlastnoručný podpis poručiteľa je náležitosťou rozhodujúcou, pretože práve ním zostaviteľ závetu potvrdzuje, že listina obsahuje prejav jeho vôle. Rozhodujúcim dôkazom, ktorý bol v konaní vykonaný, bol znalecký posudok, ktorý spochybnil pravosť podpisu poručiteľky na záveti. Znalecký posudok vyhotovila znalkyňa, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, má požadovanú odbornú - znaleckú spôsobilosť a je zodpovedná za exaktnosť vykonaného posudku. Aj keď znalkyňa uviedla, aké sú podmienky ideálneho znaleckého skúmania v prípade podpisu, čo by si vyžadovalo viac (30) porovnávacích podpisov, ako aj väčšie množstvo podpisov z rozhodného obdobia, t. j. 5 rokov pred smrťou poručiteľky, znalkyňa napriek menšiemu množstvu porovnávacieho materiálu znalecký posudok podala a po doplnení znaleckého dokazovania výslovne uviedla, že podpis na záveti nie je podpisom poručiteľky. Tento znalecký záver sa opiera o exaktné skúmanie, keď sporný podpis sa nezhodoval čo do rozhodujúcich znakov s porovnávanými podpismi poručiteľky. Zo znaleckého posudku vyplýva metodika použitá znalkyňou. Jej znalecké závery neboli žiadnymi relevantnými námietkami spochybnené, sú hodnoverne a exaktne vysvetlené a odvolací súd, rovnako ako súd prvostupňový, nemá o nich pochybnosti. Pokiaľ sa žalovaná so závermi znaleckého posudku nestotožnila, mala právo požiadať súd o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, čo však napriek poučeniu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p. neurobila. Nezanedbateľnou skutočnosťou, na ktorú poukázal už prvostupňový súd a nemôže ju opomenúť ani odvolací súd, je to, akým spôsobom bol znalecký posudok predložený, keď žalovaná najprv tvrdila, že žila s poručiteľkou v spoločnej domácnosti a až s odstupom času, keď sa táto skutočnosť v dedičskom konaní nepreukázala, predložila sporný závet. Z vykonaného dokazovania, prihliadajúc na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, prvostupňový súd vyslovil správny záver o neplatnosti závetu z dôvodu, že neobsahuje vlastnoručný podpis poručiteľky. Na tejto skutočnosti nič nezmenia ani dlhoročné vzťahy a poskytnutie pomoci zo strany žalovanej poručiteľke v čase jej choroby. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o výrok rozsudku o trovách konania účastníkov, okresný súd postupoval správne, keď zaviazal neúspešnú žalovanú zaplatiť žalobcom náhradu účelne vynaložených trov konania spočívajúcich v trovách zaplateného súdneho poplatku a trovách právneho zastúpenia. Základnou zásadou pri rozhodovaní o trovách konania, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní, je zásada úspechu. Aj keď táto zásada nie je bezvýnimočná a z dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočne, úplne alebo sčasti, nemusí súd náhradu trov úspešným účastníkom priznať, v súdenej veci takéto výnimočné okolnosti preukázané neboli. Ide o sporové konanie medzi žalobcami a žalovanou a žalovanou prezentovaná starostlivosť o poručiteľku pred jej smrťou nie je takou okolnosťou, ktorá by umožňovala žalobcom náhradu trov konania nepriznať. Práve žalovaná predložila v dedičskom konaní závet, ktorého neplatnosť bola predmetom tohto konania a nebolo by spravodlivé, aby neznášala trovy svojho neúspechu v konaní. Nepriznaním náhrady trov konania by súd zasiahol do majetkovej sféry žalobcov bez primeraného dôvodu. Žalovaná síce poukazuje na to, že je nezamestnaná, ale netvrdí komplex takých okolností, ktoré by svedčili o jej nepriaznivej osobnej a sociálnej situácii. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku o trovách konania účastníkov. Z dôvodu nepreskúmateľnosti však odvolací súd pristúpil k zrušeniu výroku dopĺňacieho rozsudku o trovách štátu. Vychádzajúc z dikcie ust. § 148 O. s. p., súd musí z úradnej povinnosti skúmať, či u účastníka existujú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, až potom mu môže uložiť povinnosť podľa výsledku konania zaplatiť trovy štátu. Hoci v dopĺňacom uznesení konštatuje, že žalovaná nespĺňa predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov, tento jeho záver je nepreskúmateľný z dôvodu, že odvolaciemu súdu nie je zrejmé, o aké dôkazy a skutočnosti sa opiera. Je preto potrebné, aby si súd povinnosť preskúmať majetkové pomery žalovanej splnil nielen vo formálnej, ale aj materiálnej rovine a až v prípade, že na základe vykonaných dôkazov alebo známych skutočností dôjde k záveru, že nie sú u žalovanej splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, zaviaže žalovanú ako neúspešnú účastníčku na zaplatenie trov štátu. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade boli v odvolacom konaní úspešní, preto im vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanej. Za účelne vynaložené trovy odvolacieho konania odvolací súd považuje trovy právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 129,10 eur (99,- eur úkon právnej služby, režijný paušál 8,58 eur a 20 % DPH vo výške 21,52 eur). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aj napriek tomu, že v časti trov štátu zrušil napadnutý rozsudok. Rozhodovanie o trovách štátu sa už nijako nedotkne žalobcov ako úspešných účastníkov sporu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.