Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 2To/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010029 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612010029.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. septembra 2016 v Žiline, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/12/2012 zo dňa 17.3.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného C. D. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2Pv 67/11-36 zo dňa 18.1.2012 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že: ako predseda výboru Urbárskeho pozemkového spoločenstva Liptovský Hrádok, mestská časť Dovalovo, IČO: 17057752, neoprávnene v rozpore s § 20 ods. 5 zákona o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z.z. a v rozpore s článkom VII ods. 14 Stanov spoločenstva, bez súhlasu Valného zhromaždenia urbárskeho pozemkového spoločenstva v období rokov 2005 - 2010 rozhodol o vyplatení odmeny z finančných prostriedkov urbárskeho pozemkového spoločenstva, ktoré mu boli zverené, a to: pre seba v celkovej výške 8.429,- Eur, pre členov výboru UPS: C. E. v celkovej výške 5.316,46 Eur, Mgr. H. L. v celkovej výške 3.815,57 Eur, G. R. vo výške 130,- Eur za rok 2010, C. L. vo výške 130,- Eur za rok 2010, N. E. vo výške 130,- Eur za rok 2010, čím svojím konaním spôsobil škodu Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Liptovský Hrádok, mestská časť Dovalovo vo výške 17.951,82 Eur, nakoľko okresný súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preukázaná bola skutočnosť, že výkazníctvo vykonaných prác, samotné vyplácanie peňažných náhrad, spôsob zaokrúhľovania priznávanej odmeny, resp. mzdy za vykonané práce, počítačový softvér, mali spomínané hore uvedené nedostatky a absenciu transparentných pravidiel. Avšak tento samotný fakt, bez existencie ďalších jednoznačných a nepochybných dôkazov, nemôže sám o sebe viesť k záveru, že v prejednávanom prípade bolo spoľahlivo preukázané, že išlo o cielené a úmyselné konanie vedené s cieľom prisvojiť si cudziu vec, teda peňažných prostriedkov zverených obžalovanému z titulu funkcie predsedu výboru. Za existencie uvedenej dôkaznej situácie, keď bolo preukázané len nesystémové vedenie vykazovaných prác a vyplácanie peňažných prostriedkov za objem prác, preukázateľne fyzicky vykonávaných naviac a nebolo preukázané, že by išlo o vyplácanie tzv. odmien z titulu výkonu funkcie členov výboru UPS, súd nezistil dôvody pre konštatovanie, že bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že by obžalovaný, titulom výkonu funkcie predsedu výboru Urbárskeho pozemkového spoločenstva Liptovský Hrádok, mestská časť Dovalovo, IČO: 17057752, neoprávnene, v rozpore s § 20 ods. 6 zákona o pozemkových spoločenstvách č. 18/1995 Z.z. a v rozpore s § 20 ods. 6 zákona o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z.z. a v rozpore s článkom VII ods. 14 Stanov spoločenstva, bez súhlasu Valného zhromaždenia urbárskeho pozemkového spoločenstva v období rokov 2005 - 2010 rozhodol o vyplatení odmeny z finančných prostriedkov urbárskeho pozemkového spoločenstva, ktoré mu boli zverené, preto, rešpektujúc zásadu „in dubio pro reo", v pochybnostiach rozhodol v súlade s ustanovením § 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že by sa stal skutok, uvedený v obžalobe, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal odvolanie prokurátor, pričom odvolanie odôvodnil písomne tým, že sa nestotožňuje s argumentáciou Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nakoľko súd nereflektoval na tvrdenia svedka E. a C., ktorí sa vyjadrili k problémom ohľadne zabezpečenia potrebných listinných materiálov a tiež svedok E. otvorene poukázal na nepreukázateľnosť „ročnej uzávierky", ktorá neumožňovala kontrolu hospodárenia a konkretizoval svoje poznatky, čo sa odmien týka a spôsob ich riešenia. Neobstojí teda tvrdenie súdu ohľadne dozornej rady. Je vytrhnuté z kontextu, ide o vyjadrenie svedka Ing. A., ktoré si súd osvojil v rozsudku ako vlastné. Úsečné konštatovania súdu o tom, že valné zhromaždenie zobralo na vedomie finančnú správu bez konštatovania zlého hospodárenia postráda vysporiadanie sa s tvrdeniami svedka E., C., G. C., R. ohľadne fungovania valného zhromaždenia a riešenia problému odmien na ňom. Súd neobjektívne hodnotil zabezpečené dôkazy, resp. niektoré úplne ignoroval. Poukázal na nekrytie odmien a práce nadčas, ktorá skutočnosť vyjadruje svojvôľu obžalovaného pri udeľovaní odmien. Argumentácia obhajoby a súdu o nekvalitnom softwére je účelná, sám obžalovaný ani v prípravnom konaní takú nepoužil. Tak, ako uviedol svedok G. C. „výška vyplatených súm nemala nijaký kľúč, akoby to bolo spontánne rozhodnutie, že ten bude mať vyplatené toľko a ten toľko". Jeho vyjadrenie v plnom rozsahu korešponduje s argumentáciou prokurátora, že výkaz prác nie je relevantným podkladom z hľadiska udeľovaných odmien, a preto nemožno akceptovať argumentáciu obhajoby, že sa jednalo o úhradu práce za nadčasy. Obžalovaný konal tak, ako je uvedené v skutku obžaloby, teda konal protiprávne ku škode UPS Dovalovo, a teda sa dopustil skutku. Prokurátor navrhol zrušiť rozsudok a rozhodnúť podľa § 312 ods. 3 Tr. por. Na verejnom zasadnutí prítomná prokurátorka modifikovala záverečný návrh tak, že navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu tým, že obžaloba sa nevyporiadala s preukázaným dôkazom, že správu dozornej rady, ktorú vypracoval svedok E., túto vypracoval sám bez toho, aby to konzultoval s ostatnými členmi dozornej rady, čím takto došlo v správe k argumentácii súkromnej osoby a nie dozornej rady ako kontrolného orgánu UPS Dovalovo. Je zarážajúce, že obžaloba pri preukazovaní viny poukazovala na listinné dôkazy nachádzajúce sa na č.l. 614 až 617, pričom obhajoba jasne preukázala, že do spisu tieto boli predložené len v kópií a je viac než pravdepodobné, že tieto kópie vyšetrovateľovi predložil svedok C., a to aj napriek tomu, že predsedníčka UPS p. E. na pojednávaní deklarovala, že z UPS Dovalovo bol odcudzený šanón z roku 2010 a naviac nebola zo strany vyšetrovateľa oficiálne predložená požiadavka, aby urbár UPS predložil originály týchto listín. Napriek týmto pochybeniam prípravného konania obžaloba stále poukazuje, že ide o odsúhlasované odmeny za výkon funkcie, a to aj napriek tomu, že predsedníčka UPS p. E., ale v podstate aj ostatní členovia svedkovia - svedkyňa Z., svedok C. C., svedkyňa L. a ďalší a v konečnom dôsledku aj obžalovaný D. jednoznačne preukázali, že odmeny boli za prácu, ktorú jednotliví členovia výboru dostali za prevedenú prácu mimo svojho pracovného zaradenia - za prácu nadčas, čo bolo aj v súlade s rozhodnutím valného zhromaždenia. Úplne irelevantne vyznieva tvrdenie obžaloby, že obžalovaný konal protiprávne tak, ako je uvedené v skutku obžaloby a pritom jednoznačne dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný nikdy o odmenách nerozhodoval samostatne. Návrhy týchto odmien schvaľoval výbor UPS a tieto následne boli vo výročných správach UPS predkladané valnému zhromaždeniu, pričom ani jedno z valných zhromaždení v období rokov 2005 - 2010 by boli poukazovali a namietali neodôvodnenosť týchto odmien, ako sa to snaží preukázať obžaloba. Navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nie dôvodné. Krajský súd ako odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že záver okresného súdu je správny. Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7, práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonným ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú. Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku, ktorým oslobodil obžalovaného spod obžaloby správne zistenia. Výsledky vykonaného dokazovania, hodnotiac tieto v súlad so zásadami Trestného poriadku, vyznievajú v prospech obžalovaného. V odôvodnení rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil na základe akých dôvodov a prečo dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. c) Tr. por. Je potrebné pripomenúť, že krajský súd v predmetnej veci rozhodoval uznesením, sp.zn. 2To/52/2015, kedy predchádzajúci rozsudok okresného súdu zo dňa 30. marca 2015 zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd na nariadenom hlavnom pojednávaní v intenciách predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu doplnil dokazovanie a vo veci správne rozhodol. Vina obžalovaného musí byť preukázaná jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností. Len v takom prípade možno uznať obžalovaného vinným. Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, že nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná jednoznačne, musí byť tento spod obžaloby oslobodený. Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci boli produkované dôkazy v pozícii tvrdenia proti tvrdeniu. Na jednej strane sú výpovede obžalovaného, ktorý vysvetľoval spôsob vyplácania finančných prostriedkov a na druhej strane je výpoveď JUDr. Tamary Maďarovej za poškodeného, ktorá bola ustanovená za opatrovníka pre Urbariát Dovalovo. Táto poukázala na to, že niektoré zápisy v evidencii spoločenstva boli evidované ako nadčasy a bola vyplatená odmena a niekde bola vyplatená len odmena a nadčasy neboli evidované. Poukázala tiež na to, že odmeny, ktoré boli vyplácané a nazvané to boli ako prémie vo výplatnom lístku, tvrdenie, že to bolo vyplácané za nadčasovú prácu nemusí byť správne, pretože boli vyplácané aj prémie, teda na lístku ako prémia, hoci nadčasy na tom lístku evidované nie sú. Vypočutí svedkovia vypovedali rôzne, podľa toho či vypovedali v prospech obžalovaného alebo v poškodeného. Nemožno neprihliadať ani na výpoveď svedka F. C., ktorý okrem iného uviedol, že bolo podaných viacero trestných oznámení. Dozorná rada pri žiadnej kontrole nemala predložené všetky potrebné podklady. Vždy niečo chýbalo. Ak dozorná rada chcela zvolať valné zhromaždenie, nebolo jej to umožnené. Valné zhromaždenia boli vždy rozhádané a nikdy sa na ničom konkrétnom nevedeli dohodnúť. Svedkyňa Ing. C. Z. viedla účtovníctvo urbáru od roku 1999, pričom odmena za výkon funkcie jej bola za toto obdobie vyplatená dvakrát - v roku 2000 a v roku 2011. Opísala spôsob vyplácania odmien s tým, že všetky práce, ktoré sa nestihli pokryť časovým fondom išli do odmien za vykonanú prácu. Odmeny boli prepočítavané podľa hodín, ktoré boli odrobené naviac. Uviedla tiež, že so svedkyňou E. rozoberali možnosti ako odmeňovanie uviesť do účtovného programu, pričom keď sa vyčerpali hodiny navyše boli len dve možnosti, buď sa to dá do kolónky prémie alebo sa to dá do kolónky odmeny. V počítačovej kolónke prémie je zádrheľ, že robí percento z hrubej mzdy. Aby ostala hodinová sadzba nezmenená a aby sa s tým nehýbalo, išli len do kolónky odmeny. Dohodli sa, že hodiny odrobené na čas budú dávané do kolónky odmeny. Na valnom zhromaždení sa pritom nikdy nejednalo o tom, že by boli neoprávnene vyplácané nejaké peňažné prostriedky členom výboru. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že v období, kedy mali byť vyplácané odmeny naviac, bol vykonávaný vyšší objem prác, ktorý súvisel s mimoriadnymi udalosťami a riešením otázok v súvislosti s kalamitou. Okresný súd poukázal na to, že dozornou radou nebol konštatovaný nedostatok a takisto valné zhromaždenie zobralo na vedomie finančnú správu bez toho, že by bolo konštatované zlé hospodárenie. Faktom ale ostáva, ako konštatoval okresný súd, že charakter a spôsob evidencie vykonávaných prác v urbárskom pozemkovom spoločenstve vykazoval znaky nesystémovosti, nedostatočnej transparentnosti bez existencie platového poriadku, s použitím nedostatočného softweru, ktorý sa týka mzdovej agendy. Neboli jednoznačne určené pravidlá výkazníctva vykonávaných prác, pričom v danom období bolo nevyhnutné realizovať väčší objem prác členov výboru. Po vykonaní všetkých dostupných dôkazov je nutné konštatovať, že dôkazy smerujú k rôznym záverom, nielen k jedinému záveru, a to je vina obžalovaného. V takom prípade nie je možné jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností uviesť, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná tak, ako je uvedená v skutkovej vete, nakoľko nie je jednoznačne preukázané, že išlo o vyplácanie odmien z finančných prostriedkov urbárskeho pozemkového spoločenstva, ku vyplácaniu ktorých by bol potrebný postup uvedený v skutkovej vete obžaloby. Vznikol rozpor v tom, či dochádzalo k vyplácaniu finančných náhrad za vykonané práce nadčas, alebo prémií. Pochybnosti, ktoré vo veci zostali, nemožno odstrániť ani vykonaním ďalších dostupných dôkazov, preto bolo potrebné rozhodnúť v prospech obvineného a tohto oslobodiť spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Na základe takejto dôkaznej situácie okresný súd dospel k správnemu záveru, keď oslobodil obžalovaného spod obžaloby, keďže nebolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.