Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/65/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612205966 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612205966.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Player, s.r.o., so sídlom Kamenné pole 4556/10, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 810 797, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. X. Z. XXX/XX, XXX XX F. Z., proti žalovanému: Sanmari s.r.o., so sídlom Belopotockého 3301/13, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 744 841, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, v konaní o zaplatenie 80.059,44 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/122/2012-530 zo dňa 08.12.2014 o predloženom spoločnom návrhu účastníkov súdneho konania na schválenie súdneho zmieru, takto r o z h o d o l : / S c h v a ľ u j e medzi účastníkmi konania uzavretý zmier nasledovného znenia: „Žalovaný s a z a v ä z u j e uhradiť žalobcovi sumu 1,- Eur, a to v lehote najneskôr do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia o schválení súdneho zmieru. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania“. II/ Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/122/2012-530 zo dňa 08.12.2014 z r u š u j e . III/ O návrhu na vrátenie súdnych poplatkov v súvislosti so schváleným zmierom rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), § 458 OZ, § 3 ods. 1, 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj len „zák. č. 116/1990 Zb.“), § 9 zák. č. 116/1990 Zb., § 13 zák. č. 116/1990 Zb., § 667 ods. 1 OZ, okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dňa 18.10.2007 uzatvoril žalobca ako budúci nájomca a žalovaný ako budúci prenajímateľ Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov. Konštatoval, že zmluva o budúcej zmluve neobsahuje žiadne ustanovenia o investíciách budúceho nájomcu do budovy a spolupodieľaní sa na nákladoch na výstavbu budúceho predmetu nájmu. Podľa okresného súdu uzavretím zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestoroch nie sú jej zmluvné strany v postavení nájomcu a prenajímateľa. Takéto postavenie nadobúdajú až uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov. Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy im nemôžu plynúť rovnaké práva a povinnosti ako zo zmluvy o nájme nebytových priestorov. Dňa 01.10.2008 uzavreli účastníci zmluvu o nájme nebytových priestorov a súčasne Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov s presne špecifikovanými nehnuteľnosťami. V čl. VI bod 6.1. zmluvy sa uvádza, že prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi predmet nájmu do užívania v stave spôsobilom na dojednaný účel užívania a v tomto stave ho na vlastné náklady udržiavať počas celej doby trvania nájomného vzťahu. Okresný súd v podrobnostiach poukázal na jednotlivé články predmetnej zmluvy a zvýraznil čl. VI bod 6.1., ktorý upravuje stav, ktorý vznikol počas výstavby pred uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov a z takejto úpravy nie je možné vyvodzovať následky podľa § 667 OZ, lebo toto ustanovenie zákona sa vzťahuje na zmeny na predmete nájmu vykonávané až po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov. Tiež zvýraznil, že v zmluve o nájme nebytových priestorov a ani neskôr sa účastníci nedohodli na spôsobe vysporiadania plnení vykonaných žalobcom, čo by budúcim nájomcom na budúcom predmete nájmu pred uzavretím zmluvy o nájme po skončení nájmu či po uplynutí dohodnutej doby nájmu alebo pred uplynutím dohodnutej doby nájmu. Okresný súd konštatoval, že „Samosudkyňa podľa § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba OSP) účastníkom uviedla ako sa javí právne posúdenie veci, aby rozhodnutie súdu nebolo prekvapivé (na pojednávaní 8. 12. 2014) tak, že predmetom konania skutkovo vymedzeným navrhovateľom v návrhu na začatie konania je zaplatenie priamych nákladov vynaložených navrhovateľom v prospech odporcu z právneho vzťahu navrhovateľa ako nájomcu a odporcu ako prenajímateľa, ktoré navrhovateľ právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie. Skutkovo ich popísal v návrhu na začatie konania ako náklady vynaložené pred uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov 1. 10. 2008, čo vylučuje nároky podľa § 667 Občianskeho zákonníka. Bremeno tvrdenia a z toho vyplývajúce dôkazné bremeno je na navrhovateľovi. Súd je viazaný návrh na začatie konania, teda skutkovým vymedzením navrhovateľa. Bezdôvodným obohatením nie je hodnota vynaložených prostriedkov - hodnota vložených investícií, ale vlastné zhodnotenie majetku týmito investíciami a nie je rozhodné, čo oprávnený stratil, ale čo povinný nadobudol. Za rozhodujúce pre počítanie lehôt vo vzťahu k prípadnej zmene návrhu na začatie konania je, kedy navrhovateľ takýto procesný návrh urobí. K zmene návrhu v časti skutkových dôvodov tvrdených navrhovateľom v návrhu na začatie konania nedošlo, najmä skutkového stavu - opisu rozhodných skutočností. A to ani v časti tvrdených nákladov vynaložených navrhovateľom na predmet nájmu, pretože sa počas celého konania domáhal len plnenia v peniazoch, ktoré vynaložil na predmet nájmu pred uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov a nie po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov“. Súd prvého stupňa zvýraznil, že žalobca počas celého konania skutkovo tvrdil nárok na peňažné plnenie vo výške hodnoty ním vynaložených nákladov na vec vo vlastníctve žalovaného pred uzavretím zmluvy. Žalobca nežiadal o zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1 OSP, zotrval na nezmenenom opise rozhodných skutočností. Súd je návrhom viazaný, nemôže v sporových konaniach rozhodovať o iných nárokoch žalobcu, vychádzajúcich z iného ako v žalobe tvrdeného skutkového stavu. Žalobca nežiadal o peňažné plnenie zo zmeny na predmete nájmu so súhlasom žalovaného uskutočnené po uzavretí zmluvy o nájme, v čase vynaloženia prostriedkov žalobca na budúci predmet nájmu. Žalobca ani žalovaný nesporne nevedeli, akým spôsobom sa vysporiadajú, neurobili tak v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy ani v zmluve o nájme, čo neodporovalo tvrdeniam žalovaného a správaniu sa účastníkov, pričom žalovaný tvrdil, že k úhrade týchto nákladov žalobcu sa nezaviazal, lebo predpokladali dlhodobý prenájom, po skončení ktorého by už boli investície žalobcu bezpredmetné. Odplatnosť plnenia žalobcu nebola zmluvne podmienená, trvaním dohodnutej doby nájmu. Žiadnym spôsobom si v zmluve o nájme nebytových priestorov ani inak účastníci nedohodli vyporiadanie investícií žalobcu pre prípad skončenia nájmu pred dohodnutou dobou trvania nájmu na dobu určitú, ak tým nedôjde k očakávanému zhodnoteniu prostriedkov žalobcu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že „K bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamihu, keď sa plnilo. Aj keď súd poučil navrhovateľa podľa § 100 ods. 1 OSP o spôsobe vyčíslenia bezdôvodného obohatenia t.j. rozsahu plnenia zhodnotením veci odporcu, navrhovateľ nedoplnil žalobné tvrdenie a naďalej trval na vložených investíciách. Odporca rozporoval právo na vydanie vložených investícií. Navrhovateľ napriek poučeniu súdu neuniesol bremeno tvrdenia rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré predchádza dôkaznému bremenu - návrhu na vykonanie dôkazu na zistenie výšky zhodnotenia veci odporcu investíciami navrhovateľa. Súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, ak je to potrebné, ale súd nemôže nahradiť (v zmysle doplniť) skutkové tvrdenia účastníka konania. Takémuto návrhu pre nedostatok tvrdenia navrhovateľa o spôsobe určenia rozsahu plnenia nemohol súd vyhovieť a návrh zamietol“. O tvrdenom premlčaní bezdôvodného obohatenia okresný súd uviedol, že „ktorá začína plynúť okamihom plnenia navrhovateľa na vec odporcu, ku ktorým plneniam došlo pred viac ako štyrmi rokmi pred začatím konania na súde 15. 6. 2012: z dodávky a montáže stavebnej časti pre prechodný a zabezpečovací systém vo výške 2.971,20 eur + 19% DPH (*stavebné práce vynaložené navrhovateľom na inštaláciu tohto systému neboli preukázané v špecifikácii faktúry a rozpisu prác čl. 21-23, len inštalácia technického zariadenia, ktoré si priamo pre seba objednal a pre svoje potreby využíval navrhovateľ), z dodávky a montáže svetelných reklám a bilboardov vo výške 11.241,94 eur +19% DPH, dodávky a montáže čistiacich exteriérových a interiérových rohoží vo výške 637,22 eur +19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený, lebo ide o hnuteľné veci, ktoré je možné vydať, odporca sa vydaniu nebránil, ale navrhovateľ o ich vydanie nemal bez vážneho dôvodu záujem), dodávky a montáže serverového racku (skrine) vo výške 992,52 eur +19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený, lebo ide o hnuteľnú vec, ktorú je možné vydať, odporca sa vydaniu nebránil, ale navrhovateľ bez vážneho dôvodu o jeho vydanie nemal záujem), z dodávky a montáže veľkoplošných interiérových žalúzii t.j. tienenia presklenej časti budovy pred prehrievaním vo výške 4.659,97 eur +19% DPH, z dodávky a montáže káblových žľabov s príslušenstvom pre elektroinštaláciu, uchopenie svietidiel a elektrickú požiarnu signalizáciu vo výške 13.397,83 eur +19% DPH, dodávky a položenia (lepených) kobercov a PVC povrchov v celkovej obstarávacej cene vo výške 31.394,42 eur +19% DPH, z dodávky a montáže interiérových žalúzii v kancelárii na štvrtom nadzemnom podlaží vo výške 157,95 eur +19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený, lebo interiérové žalúzie nie sú súčasťou stavby ako veci a ich odstránením sa vec neznehodnotí a nie sú nevyhnutné pre užívanie veci) z dodávky a montáže sadrokartónových stien na treťom nadzemnom podlaží vo výške 1.263,15 eur +19% DPH (*tento nárok nie je oprávnený, lebo k plneniu nesporne došlo až po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov a súd sa s tým vyporiadal vyššie v odôvodnení na strane 9 a 10 rozsudku pri nárokoch podľa § 667 OZ). Súd vyššie uviedol aj ďalšie dôvody pre zamietnutie niektorých nárokov (v zátvorkách označených*). Keďže dôvodom pre zamietnutie bolo, že nedošlo k zmene tvrdenia o spôsobe určenia bezdôvodného obohatenia (napriek poučeniu súdu) ako je odôvodnené na strane 10 a 11 rozsudku, súd sa už námietkou premlčania nezaoberal pri jednotlivých nárokoch“. Okresný súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa, mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil právny názor, že na daný prípad nemožno použiť § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase, keď žalobca platil dodávateľom cenu prác a materiálu dodaných do predmetného polyfunkčného objektu ešte nebol nájomcom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v tomto objekte. Podľa žalobcu nájomná zmluva predstavuje konsenzuálny kontrakt, teda zmluvný vzťah vzniká samotnou dohodou strán a nie je viazaný na odovzdanie veci. Ak sa zmluvné strany dohodli, že sa žalovaný prenajímateľ do určitého dátumu stane vlastníkom veci a od tohto dátumu túto vec žalobcovi prenajíma, ako to bolo uvedené v preambule zmluvy o budúcej zmluve z 18.10.2007, tak potom nebolo vhodné vykladať túto zmluvu ako zmluvu o budúcej zmluve, ale zmluvu o nájme. Nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, ktorý žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca sa nemôže domáhať peňažného plnenia vo výške hodnoty ním vynaložených nákladov na vec vo vlastníctve žalovaného, ale v rozsahu plnenia zhodnotením veci žalovaného, pričom nedokázal výšku zhodnotenia veci žalovaného investíciami žalobcu. Dôvodil, že pokiaľ žalobca platil dodávateľom cenu prác a materiálu, ktoré títo dodávali do objektu žalovaného, tak konal na základe prípravnej zmluvy, ktorej obsah mal byť ešte doplnený o náležitosť, akým spôsobom budú tieto jeho platby žalovaným zohľadnené. Nakoľko k následnej dohode o zohľadnení platieb nedošlo, nedošlo ani k platne uzavretej prípravnej zmluve, avšak žalobca platil dodávateľom za žalovaného, pričom v čase plnenia nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, nakoľko vychádzal z predbežnej dohody účastníkov, ktorá nakoniec nebola platne uzavretá. Žalobca sa preto môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v podobe toho, čo stratil plnením dodávateľom prác a materiálu. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu z dôvodu, že niektoré z vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti žalovaného, ktorých dodávku a montáž platil žalobca, majú byť hnuteľnými vecami, tak tieto všetky sú „v súčasnosti“ súčasťou polyfunkčného objektu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Všetky tieto predmety podľa ich povahy patria žalovanému, nemôžu byť oddelené bez toho, aby sa tým polyfunkčný objekt znehodnotil. Žiadal o zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. Dňa 21.04.2016 bol do spisového materiálu doručený krajskému súdu spoločný návrh účastníkov konania na schválenie súdneho zmieru. Z dôvodu rýchlosti navrhli účastníci konania, aby bol súdom schválený zmier mimo pojednávania, resp. že každý z účastníkov konania sa výslovne vzdáva práva na osobnú prítomnosť pri vyhlásení uznesenia o schválení takto dotknutého súdneho zmieru (č.l. 563 spisu). Zároveň bola pripojená i dohoda o súdnom zmieri, ktorá je podpísaná tak sporovými stranami, ako i právnymi zástupcami sporých strán (č.l. 564 spisu). Krajský súd pred doručením súdneho zmieru nariadil vo veci verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/65/2015-562 zo dňa 19.04.2016, ktorým oznámil verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania. Vyhlásenie verejného rozsudku bolo osobitne uverejnené i na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline. Vzhľadom na skutočnosť, že po tom, čo bolo uznesenie vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline, bolo doručené krajskému súdu podanie účastníkov, ktoré bolo označené ako spoločný návrh účastníkov konania na schválenie súdneho zmieru, tak k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom nedošlo. Po neverenej porade senátu v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu, na základe spoločného návrhu účastníkov súdneho konania na schválenie súdneho zmieru prejavenom v rámci spoločného návrhu účastníkov konania na schválenie súdneho zmieru (č.l. 563 a nasl. spisu) bolo rozhodnuté podľa § 221 ods. 1 písm. j) OSP tak, že Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) podľa § 214 ods. 2 OSP napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vo veci schválil medzi účastníkmi konania uzavretý zmier, podľa § 99 ods. 1 OSP. Samostatným výrokom rozhodol, že o návrhu na vrátenie súdnych poplatkov v súvislosti so schváleným zmierom, rozhodne súd prvého stupňa. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Podľa § 99 ods. 1 veta prvá OSP, ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. Podľa § 99 ods. 2 prvá veta OSP, súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. Podľa § 222 ods. 2 OSP, odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť, alebo schváli zmier. Podľa § 221 ods. 1 písm. j) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak bol odvolacím súdom schválený zmier. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení v spojení s vykonaním nevyhnutného dokazovania, krajský súd schválil zmier, uzavretý medzi účastníkmi konania s konštatovaním, že neodporuje právnym predpisom, a to § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), § 458 OZ, § 3 ods. 1, 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj len „zák. č. 116/1990 Zb.“), § 9 zák. č. 116/1990 Zb., § 13 zák. č. 116/1990 Zb., § 667 ods. 1 OZ. Zmier uzavretý medzi účastníkmi konania a následne odvolacím súdom schválený, neodporoval ani výsledkom vykonaného dokazovania v rámci konania pred súdom prvého stupňa s tým, že spornosť účastníci konania odstránili uzavretím súdneho zmieru. V súvislosti s uzavretím súdneho zmieru medzi účastníkmi konania a jeho schválením súdom je potrebné uviesť, že zmierom sa v podstate rozumie dohoda účastníkov, uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje sporné práva a povinnosti uplatňované v súdnom konaní. Schválený zmier bol tak v súlade s hmotným právom, a to Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Účastníci sa dohodli i na lehote plnenia záväzku žalovaného, a to v lehote najneskôr do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia o schválení súdneho zmieru, ktorá neodporovala procesnoprávnym a hmotnoprávnym predpisom. Krajský súd zvýrazňuje, že povaha veci pripúšťala uzavretie zmieru a hmotnoprávna úprava uzavretie zmieru nevylučovala, aby si medzi sebou sporné strany upravili právne vzťahy, a to práve uzavretím súdneho zmieru. K úplnosti krajský súd pripomína, že nevyhnutným predpokladom schválenia zmieru je, že uzavretý zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi. Súdny zmier je v podstate procesná dohoda účastníkov, ktorá môže mať, ak sa týka uplatnených súkromnoprávnych nárokov i právne dôsledky v oblasti hmotného práva. Zmier možno uzavrieť len ohľadne práv, ktorými môžu účastníci disponovať, a to bola predmetná sporová právna vec. Možnosťou uzavretia súdneho zmieru je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, ich vôľa, samotná povaha súkromného práva. Predmetom uzavretého zmieru bola aj náhrada trov konania, ktorú krajský súd akceptoval, vzhľadom na existenciu dohody účastníkov a rešpektovania ich vôle vo vzťahu k náhrade trov konania, preto bol zmier schválený vrátane dohody o náhrade trov konania. Ak účastníci konania uzavreli súdny zmier, tak potom v zmysle § 221 ods. 1 písm. j) OSP odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu, z dôvodu schválenia zmieru krajským súdom. Uzavretým zmierom medzi účastníkmi konania a jeho schválením odvolacím súdom sa v celom rozsahu nahrádza rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/122/2012-530 zo dňa 08.12.2014. V podaní zo dňa 20.04.2016 žalobca a žalovaný v rámci návrhu na schválenie súdneho zmieru podali návrh na vrátenie alikvotnej časti súdnych poplatkov. Odvolací súd preto rozhodol, že o súdnych poplatkoch v súvislosti so schváleným zmierom podľa § 11 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb., bude rozhodnuté samostatne prvostupňovým súdom, z dôvodu zachovania vecnej príslušnosti a dvojinštančnosti súdneho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Podľa § 99 ods. 4 prvá veta OSP schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Podľa § 99 ods. 4 veta druhá, tretia OSP rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.