Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/148/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612209431 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612209431.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. XXX, Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Strähle, so sídlom K. E. XX/XXX, XXX XX X., proti žalovaným: 1/ Ing. P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. P. XXX, Slovenská republika, zastúpená splnomocnencom Ing. Jozefom Kašubom, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XXX, XXX XX G. J., 2/ SAVAS - BOBROVNÍK, s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 30 841 283, v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle rozhodnutím súdu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/166/2012-183 zo dňa 29.04.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/166/2012-183 zo dňa 29.04.2015 p o t v r d z u j e . O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu 28.08.2012, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle jediného spoločníka spoločnosti SAVAS - BOBROVNÍK, s.r.o. v likvidácii", IČO: 38 141 283, so sídlom v Žiline, Žitná 18 a schválil prevod časti obchodného podielu spoločníka Ing. C. T., realizovaný 03.03.2011 na žalobcu a prevod časti obchodného podielu zo spoločníka Ing. P.W. (žalovaná 1/) na žalobcu. Podľa žaloby sa žalovaná 1/ stala jedinou spoločníčkou spoločnosti SAVAS - BOBROVNÍK, s.r.o. „v likvidácii" (žalovaný 2/). Pôvodne boli spoločníkmi Ing. P.W. a Ing. C. T.. Na základe exekučného príkazu zanikla účasť Ing. C. T. v spoločnosti SAVAS - BOBROVNÍK, s.r.o., a tým sa žalovaná 1/ stala jediným spoločníkom spoločnosti a v zmysle § 132 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ") vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia. Dňa 16.08.2008 uzatvoril žalobca so spoločnosťou (žalovaný 2/) Zmluvu o tichom spoločenstve v zmysle § 673 a nasl. OBZ. Predmetom zmluvy bol vklad tichého spoločníka do spoločnosti vo výške 3.000.000 CZK, ktorý bol vložený na účet spoločnosti. Podľa článku VI. bod 4. zmluvy bolo dohodnuté, že ak tichý spoločník požiada o zmenu formy účasti na činnosti spoločnosti, je spoločnosť povinná akceptovať túto zmenu. V zmysle tejto zmluvy uzatvoril žalobca s Ing. C. T. Zmluvu o prevode časti obchodného podielu vo výške 10% za cenu 117.908,- Eur dňa 03.03.2011. V tom čase bol Ing. C. T. spoločníkom spoločnosti. Dňa 30.06.2012 žalobca uzatvoril Zmluvu o prevode práv tichého spoločníka s pani S. W.. Tým nadobudol ďalšie právo tichého spoločníka v hodnote vkladu vo výške 9.958,- Eur. Pôvodný tichý spoločník, S. W., uzatvorila dňa 30.03.2004 zmluvu o tichom spoločenstve so spoločnosťou SAVAS-BOBROVNÍK, s.r.o. V tejto zmluve, v článku VI. bod 4., je záväzok spoločnosti a Ing. P.W., že na požiadanie tichého spoločníka je spoločnosť povinná akceptovať zmenu formy účasti na podnikaní ako spoločník. Malo to byť realizované prevodom časti obchodného podielu spoločníka Ing. P.W. na tichého spoločníka. Dňa 13.06.2012 doporučenou zásielkou žalobca vyzval Ing. P.W. o zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti SAVAS-BOBROVNÍK, s.r.o. za účelom schválenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti do 22.06.2012. Jediná spoločníčka a súčasne žalovaná 1/ v konaní svoju zákonnú povinnosť nesplnila a valné zhromaždenie nezvolala. Na deň 04.07.2012 bolo zvolané valné zhromaždenie predsedom dozornej rady a žalovaná sa ho bez zdôvodnenia nezúčastnila. Na deň 21.08.2012 bolo zvolané ďalšie valné zhromaždenie a žalovaná sa ho nezúčastnila. Uvedené rokovanie (správne malo byť „konanie"; poznámka odvolacieho súdu) jediného spoločníka, aj zvolanie valného zhromaždenia na deň 05.04.2012 a 25.05.2012, žalobca považuje za vyhýbanie sa splnenia zmluvnej povinnosti spoločnosti ako aj spoločníčky. Zmluva o tichom spoločenstve obsahovala povinnosť pre spoločnosť akceptovať zmenu formy účasti z tichého spoločníka na riadneho spoločníka. Medzi zaviazanými v dobe uzatvorenia zmluvy spoločníkom a žalobcom bola uzatvorená zmluva o prevode časti obchodného podielu. Táto zmluva podľa zákonných ustanovení § 115 OBZ musí byť schválená valným zhromaždením. Jediná spoločníčka svojím konaním odmieta splniť záväzok a prevod obchodného podielu schváliť. Tým porušuje záväzok, ktorý prijala aj ako fyzická osoba. Ako fyzická osoba sa zaviazala v ďalšej zmluve o tichom spoločenstve, že zo svojho vkladu do základného imania zo spoločnosti prevedie časť vo výške 300.000,- Sk na tichého spoločníka. Oprávnený z tejto zmluvy je žalobca, keďže odkúpil vklad tichého spoločníka A. Ivanovskej a z tejto zmluvy si odvodzuje nárok aj na schválenie prevodu tohto vkladu na žalobcu. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie ust. § 261 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom do 01.02.2013 (ďalej aj len „OBZ"), § 263 ods. 1, 2 OBZ, § 673 ods. 1, 2 OBZ, § 679 ods. 1 OBZ, § 681 OBZ, § 269 ods. 1, 2 OBZ, § 37 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ"), § 39 OZ, okresný súd konštatoval nedôvodnosť žaloby a zamietol ju. Uviedol, že predmetom konania vymedzeným v petite návrhu na začatie konania je nahradenie prejavu vôle („vyhlásenia vôle") jedinej spoločníčky (žalovanej 1/ Ing. P.W.) spoločnosti (SAVAX-BOBROVNÍK s.r.o. „v likvidácii" - žalovaného 2/) a schválenie prevodu časti obchodného podielu spoločníka Ing. C. T. z 03.03.2011 na žalobcu a prevod časti obchodného podielu zo spoločníčky Ing. P.W. na žalobcu. Okresný súd bol viazaný petitom žaloby o nahradenie prejavu vôle a schválenie právneho úkonu. Žalobca tvrdí, že je tichý spoločník žalovaného 2/. Žalovaná 1/, Ing. P. E., je fyzická osoba a jediná spoločníčka obchodnej spoločnosti - žalovaného 2/. Žalovaný 2/ je právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzeným v likvidácii, v mene ktorej koná likvidátor Ing. I. T. (§ 70 ods. 3 OBZ). Okresný súd aj vo všeobecnosti uviedol, že zmluva o tichom spoločenstve je upravená ako pomenovaný zmluvný typ v § 673 -681 OBZ. Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na zaplatenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Zmluva musí mať písomnú formu. Ustanovenie § 673 OBZ je kogentné podľa § 263 ods. 2 OBZ, teda nie je možné sa odchýliť od základných ustanovení uvedených pre tento zmluvný typ. Podstatnými náležitosťami zmluvy o tichom spoločenstve sú: 1/ určenie zmluvných strán; 2/ určenie predmetu a výšky vkladu tichého spoločníka; 3/ záväzok tichého spoločníka poskytnúť podnikateľovi vklad; 4/ určenie podielu tichého spoločníka na zisku podnikateľa. Ustanovenia § 675 OBZ (právo kontroly) a § 676 ods. 1 a 2 OBZ (podiel tichého spoločníka na výsledku podnikania) sú kogentné podľa § 263 ods. 1 OBZ. Ostatné ustanovenia zmluvy o tichom spoločenstve sú dispozitívne. Účel zmluvy o tichom spoločenstve vyplýva zo základného ustanovenia § 673 ods. 1 OBZ o zmluvnom type, aby sa tichý spoločník podieľal na podnikaní podnikateľa bez povinnosti registrácie tichého spoločníka (anonymne), nie aktívnym spôsobom, tichý spoločník má iba právo kontrolovať podnikateľa, bez práva na zasahovanie do podnikania. Okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca, označený ako tichý spoločník, uzavrel so žalovaným 2/, označeným ako spoločnosť, v písomnej forme zmluvu označenú ako Zmluva o tichom spoločenstve dňa 16.8.2008. Žalobca poskytol žalovanému 2/ vklad 3.000.000 Kč. Valné zhromaždenie žalovaného 2/ schválilo „znenie" zmluvy o tichom spoločenstve dňa 16.08.2008. V článku VI. bod 4. tejto zmluvy sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že ak požiada tichý spoločník o zmenu formy účasti na podnikaní spoločnosti v termíne po vydaní stavebného povolenia na výstavbu „športovo-rekreačného areálu SAVAS-BOBROVNÍK", spoločnosť je povinná akceptovať túto zmenu tak, že spoločník spoločnosti C. T. prevedie 10% podiel zo svojho obchodného podielu v spoločnosti za 3.900.000 Sk na tichého spoločníka zmluvou o prevode obchodného podielu. Okresný súd skúmal podstatné náležitosti zmluvy o tichom spoločenstve a zistil, že zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Jednou zmluvnou stranou bol podnikateľ (žalovaný 2/) a druhou zmluvnou stranou bol tichý spoločník (žalobca). Predmetom vkladu bola peňažná suma 3.000.000 Kč. Vložený vklad sa tichý spoločník zaviazal poskytnúť podnikateľovi. Podiel tichého spoločníka na zisku podnikateľa bol určený vo výške 10%. Zmluva o tichom spoločenstve má všetky formálne náležitosti zmluvy; bola uzavretá na dobu neurčitú. Vyššie uvedené okresný súd konštatoval obdobne aj vo vzťahu k zmluve o tichom spoločenstve uzavretej dňa 30.03.2004 medzi podnikateľom (žalovaným 2/) a tichou spoločníčkou S. W.. Predmetom vkladu tichej spoločníčky boli v zmluve špecifikované nehnuteľnosti v katastrálnom území J. a B. C.. Ak je predmetom vkladu nehnuteľná vec, je podnikateľ oprávnený na jej užívanie po dobu trvania zmluvy. Tichá spoločníčka sa zaviazala podieľať sa na činnosti spoločnosti poskytnutím uvedeného vkladu. Podiel tichej spoločníčky na zisku podnikateľa bol určený vo výške 3%. V obidvoch zmluvách v článku VI. bod 4. bolo upravené, že ak požiada tichý spoločník o zmenu formy účasti na podnikaní spoločnosti (u žalobcu po vydaní stavebného povolenia na výstavbu športovo-rekreačného areálu Savas-Bobrovník a u S. W. po 01.07.2004) je spoločnosť povinná akceptovať túto zmenu a to tak, že u žalobcu spoločník spoločnosti C. T. prevedie 10% zo svojho obchodného podielu v spoločnosti za 3.900.000 Sk na žalobcu formou zmluvy o prevode obchodného podielu a u S. W. tak, že spoločník spoločnosti Ing. P. E. zo svojho vkladu 1.000.000 Sk prevedie časť vo výške 300.000 Sk na S. W.. Ustanovenie čl. VI. bod 4. zmluvy uzavretej dňa 30.03.2004 je podľa okresného súdu neplatné podľa § 37 ods. 2 OZ v časti prevodu vkladu spoločníčky obchodnej spoločnosti na tichú spoločníčku, lebo takéto plnenie je nemožné. Predmetom prevodu môže byť iba obchodný podiel alebo časť obchodného podielu, nie však vklad spoločníčky do spoločnosti. Vklady spoločníkov tvoria základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločník sa podieľa na spoločnosti svojím vkladom. Celková hodnota vkladov tvorí hodnotu základného imania spoločnosti. Ing. P. E. je spoločníčkou obchodnej spoločnosti (žalovaného 2/) až od 22.07.2005, čo je neskôr ako bola uzavretá zmluva o tichom spoločenstve dňa 30.03.2004. Preto žalobca nemôže odvodzovať ním tvrdené právo na prevod časti obchodného podielu spoločníčky Ing. P. E. z vyššie uvedenej zmluvy a teda ani zmluvy o prevode práv tichého spoločníka uzavretej dňa 30.06.2012 medzi S. W. a žalobcom, ktorá vychádza zo zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 30.03.2004. Okresný súd zdôraznil kogentnosť ust. § 673 ods. 1 OBZ definujúceho základné znaky zmluvy o tichom spoločenstve, pričom od tejto úpravy nie je možné sa odchýliť. Je voľbou zmluvných strán, či si zvolia typovú zmluvu (pomenovanú) s jej podstatnými náležitosťami, od ktorých sa nie je možné odchýliť alebo zmluvu nepomenovanú. Z prejavu vôle zmluvných strán jednoznačne vyplýva, že smeroval k uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve. Formálne boli dodržané znaky tohto zmluvného typu až na právo tichého spoločníka a tomu zodpovedajúcu povinnosť podnikateľa upravenú v článku VI. bod 4 na zmenu formy účasti na podnikaní tichého spoločníka tým, že na jeho požiadanie spoločník na neho prevedie časť svojho obchodného podielu zmluvou o prevode obchodného podielu. Účelom zmluvy o tichom spoločenstve tak ako vyplýva zo základného ustanovenia o tomto zmluvnom type, je umožniť tichému spoločníkovi podieľať sa na podnikaní podnikateľa, ale iba poskytnutím vkladu podnikateľovi a z toho vyplývajúceho práva na časť zisku vyplývajúcu z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania podnikateľa. Tichý spoločník má iba právo kontroly podnikateľa, ktoré je kogentné upravené (§ 675 OBZ) a právo na podiel na výsledku podnikania, ktoré je tiež kogentne upravené (§ 676 OBZ). Tieto kogentné ustanovenia chránia tichého spoločníka. Tichý spoločník nemôže aktívne zasahovať do podnikania obchodnej spoločnosti. Práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba podnikateľovi a tichý spoločník neručí za záväzky podnikateľa, pokiaľ jeho meno nie je obsiahnuté v obchodnom mene podnikateľa alebo to nevyhlási sám tichý spoločník osobe, s ktorou rokuje podnikateľ o uzavretí zmluvy. Dohodnuté právo tichého spoločníka na zmenu formy účasti na podnikaní prevodom obchodného podielu presahuje hranice tohto zmluvného typu, ktoré upravuje kogentné ustanovenie Obchodného zákonníka (§ 673 ods. 1 OBZ). Nejde ani o odchýlku od dispozitívneho ustanovenia daného zmluvného typu o zániku účasti tichého spoločníka na podnikaní (z tichého spoločníka na spoločníka obchodnej spoločnosti), lebo aj dispozitívne ustanovenia pre daný zmluvný typ sa musia pohybovať v rámci daného zmluvného typu. Žalobca a žalovaný 2/ formálne dodržali znaky zmluvy o tichom spoločenstve, ich vôľa smerovala k uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve. Pri úprave vzájomných práv a povinností však prekročili rámec dispozitívnych ustanovení, ktoré patria k zmluve o tichom spoločenstve, čím obsah zmluvy sa dostal do rozporu so základnými prvkami charakterizujúcimi v kogentnom ustanovení zmluvu o tichom spoločenstve (typovú zmluvu). Nemohlo ísť ani o zmluvu nepomenovanú (§ 269 ods. 2 OBZ), lebo takáto zmluva by sa mohla riadiť iba všeobecnými pravidlami o obchodných záväzkoch a nie zmluvným typom, ktorý je nepomenovanej zmluve najbližší, v tomto prípade zmluva o tichom spoločenstve (§ 269 ods. 3 OBZ). Podľa okresného súdu prekročením rámca právnej úpravy zmluvy o tichom spoločenstve, keď sa obsah zmluvy dostal do rozporu so základnou definíciou zmluvného typu (zmluvy o tichom spoločenstve), ktorá má kogentný charakter, došlo k situácii, ktorá spôsobila absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 OZ a takýto právny úkon svojim obsahom a účelom odporuje zákonu (článok VI. bod 4. zmluvy). V priebehu celého konania odvodzoval žalobca svoje právo na obchodný podiel, resp. jeho časť, prevedený od bývalého spoločníka Ing. C. T., od zmluvy o tichom spoločenstve, článku VI. bod 4., v nadväznosti na zmluvu o prevode obchodného podielu uzavretú medzi tichým spoločníkom a spoločníkom obchodnej spoločnosti. Keďže zmluva o tichom spoločenstve je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, tak podľa okresného súdu takéto právo žalobcovi nevzniklo; aj zmluva o prevode obchodného podielu odkazuje v článku I., že žalobca ako nadobúdateľ nadobudol 10% z obchodného podielu spoločníka Ing. C. T. podľa článku VI. bod 4 zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 16.08.2008. Žalobca žiada nahradiť prejav vôle jediného spoločníka obchodnej spoločnosti a schváliť prevod časti obchodného podielu spoločníka Ing. C. T. z 03.03.2011 na tom základe, že právo na obchodný podiel mu vzniklo zo zmluvy o tichom spoločenstve prevodom časti obchodného podielu jedného zo spoločníkov obchodnej spoločnosti. Keďže zmluva o tichom spoločenstve je absolútne neplatný právny úkon, aj zmluva o prevode obchodného podielu, ktorá má základ, respektíve vyplýva z tohto neplatného právneho úkonu, je neplatný právny úkon. Zmluva o tichom spoločenstve uzavretá s S. W. je neplatná z rovnakých dôvodov ako zmluva o tichom spoločenstve uzavretá so žalobcom v zmysle § 39 OZ a aj pre neplatnosť takéhoto právneho úkonu vyplývajúcu z článku VI. bod 4 v zmysle § 37 ods. 2 OZ - nemožný predmet plnenia. Preto žalobca nemá právo na časť obchodného podielu žalovanej 1/ v spoločnosti žalovaného 2/ a nemôže ho odvodzovať od zmluvy o tichom spoločenstve, ani zo zmluvy o prevode práv tichého spoločníka. Okresný súd prejudiciálne posúdil doložené zmluvy o tichom spoločenstve ako absolútne neplatné právne úkony s tým, že neplatné sú aj všetky ďalšie právne úkony, ktoré majú základ alebo vyplývajú z neplatných právnych úkonov (zmluva o prevode obchodného podielu, zmluva o prevode práv tichého spoločníka). Preto žalobu, ktorou sa žalobca domáha práv vyplývajúcich z neplatných právnych úkonov, celkom zamietol. Vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania okresný súd postupoval podľa § 151 ods. 3 OSP. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca (č.l. 195-196 spisu). S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP označil napadnuté rozhodnutie okresného súdu za nesprávne. Nesúhlasil s tým, že okresný súd prejudiciálne posúdil zmluvy o tichom spoločenstve ako absolútne neplatné právne úkony. Podľa žalobcu rozhodnutie vychádza z prísne dogmatického názoru a neakceptuje možnosti, ktoré dáva stranám ustanovenie § 263 OBZ - možnosť odchýliť sa od kogentných ustanovení § 673 OBZ; dispozitívny charakter tohto ustanovenia umožňuje stranám dohodnúť si podmienky ukončenia zmluvy o tichom spoločenstve aj tak, ako si to strany dohodli v čl. VI. bod 4. predmetných zmlúv o tichom spoločenstve. Predmetné znenie neodporuje zákonom, neobchádza ho, ani sa neprieči dobrým mravom, preto okresný súd nesprávne vec právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ustanovenie čl. VI. bod 4. podľa žalobcu deklaruje súhlas spoločnosti a dotknutého spoločníka s dohodnutou formou ukončenia tichého spoločenstva. Podľa predmetných zmlúv o tichom spoločenstve tichý spoločník preukázateľne vložil svoj vklad do spoločnosti. Boli to financie vo výške 3 mil. českých korún, alebo nehnuteľnosti špecifikované v zmluve v hodnote cca 150 tis. euro. Spoločnosť na zasadnutiach valného zhromaždenia v roku 2004 schválilo uzatvorenie zmlúv o tichom spoločenstve s p. S. W. a v roku 2008 s Ing. C. X.. Spoločnosť tieto zmluvy akceptovala, s vkladmi disponovala a tichých spoločníkov podľa zmluvy prizývala na valné zhromaždenia a spoločníkov informovala o všetkých pripravovaných aktivitách, čiže spoločnosť podľa týchto zmlúv niekoľko rokov konala a spoločníkov akceptovala ako tichých spoločníkov. Žalobca uzatvoril zmluvu o prevode obchodného podielu len s Ing. M. T., ktorý bol ku dňu 03.03.2011 spoločníkom v spoločnosti SAVAS - Bobrovník s.r.o. Zmluvu uzatvorili slobodne a vážne a svoje podpisy úradne overili dňa 03.03.2011. Právoplatnosťou tejto zmluvy by zaniklo tiché spoločenstvo žalobcu so spoločnosťou SAVAS Bobrovník s.r.o. a žalobca by sa stal spoločníkom v obchodnej spoločnosti. Pre právoplatnosť prevodu však je potrebný súhlas valného zhromaždenia. Spoločnosť na deň 04.07.2012 zvolala valné zhromaždenie, kde v programe bolo aj prejednanie návrhu konateľa na schválenie zmluvy o prevode obchodného podielu spoločníka na žalobcu. Valného zhromaždenia sa jediný spoločník spoločnosti, Ing. Ľ. E., nezúčastnila a svoju neúčasť neospravedlnila. Preto žalobca podal návrh na nahradenie vôle jediného spoločníka na schválenie prevodu obchodného podielu ako jediný spôsob správoplatniť prevod obchodného podielu. Okresný súd mal posudzovať len to, či sú dané podmienky na nahradenie vôle, t.j. na udelenie súhlasu s prevodom obchodného podielu. Zmluvu o tichom spoločenstve žalobca považuje za právoplatnú v celom rozsahu a čl. VI. bod 4. je len dojednanie aj ďalšieho spôsobu zániku tichého spoločenstva. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril len žalovaný 2/ (č.l. 199 spisu) a stručne uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1, 3 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP verejným vyhlásením rozsudku napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ust. § 212 ods. 3 OSP, na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku pokiaľ ide o záver o neplatnosti oboch doložených zmlúv o tichom spoločenstve (len) v čl. VI. bod 4 a tým následne o neplatnosti ďalších, od tohto dojednania dovodených právnych úkonov, na základe ktorých žalobca v rámci uplatnených nárokov tvrdil existenciu svojej aktívnej vecnej legitimácie, krajský súd za primeranej aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu primeranej aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. Krajský súd ďalej uvádza, že preskúmaním postupu v prvostupňovom konaní a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu bolo konštatované, že napadnutý rozsudok okresného súdu i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom okresným súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu vyjadreným vo včas podanom odvolaní (č.l. 195-196 spisu), potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z či. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. Za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa považuje za potrebné uviesť nasledovné. Krajský súd už vo svojom skoršom rozhodnutí vo veci, v uznesení č.k. 14Cob/195/2013-142 zo dňa 26.06.2014 konštatoval, že skutkovým i právnym základom, od ktorého žalobca odvodzoval žalobou uplatnený nárok na nahradenie vôle rozhodnutím súdu, bola Zmluva o tichom spoločenstve zo dňa 16.08.2008 medzi žalovaným 2/ a žalobcom (č.l. 19 spisu) a Zmluva tichom spoločenstve zo dňa 30. marca 2004 medzi žalovaným 2/ a S. W., bytom Y. XX, XXX XX J. (č.l. 25 spisu) vo väzbe na Zmluvu o prevode práv tichého spoločníka z 30.06.2012 medzi S. W. a žalobcom (č.l. 26 spisu). Zo Zmluvy o tichom spoločenstve zo 16.08.2008 žalobca žalobou uplatnený nárok priamo vyvodzoval z dojednania v článku VI. Zánik tichého spoločenstva bod VI. 4., podľa ktorého: „Ak požiada tichý spoločník o zmenu formy účasti na podnikaní spoločnosti v termíne po vydaní stavebného povolenia na výstavbu „Športovo-rekreačného areálu SAVAS - BOBROVNÍK" je spoločnosti povinná akceptovať túto zmenu a to takou formou, že spoločník spoločnosti Ing. C. T. prevedie 10 % zo svojho obchodného podielu v spoločnosti za 3.900.000,- Sk na tichého spoločníka a to formou zmluvy o prevode obchodného podielu". Zo Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 30. marca 2004, do práv ktorej v pozícii tichého spoločníka mal žalobca podľa žaloby vstúpiť Zmluvou o prevode práv tichého spoločníka z 30.06.2012, žalobca žalobou uplatnený nárok priamo vyvodzoval z dojednania z článku VI. Zánik tichého spoločenstva, bod VI. 4., podľa ktorého: „Ak požiada tichý spoločník o zmenu formy účasti na podnikaní spoločnosti v termíne po 01.07.2004 je spoločnosť povinná akceptovať túto zmenu a to takou formou, že spoločník spoločnosti Ing. P. E. zo svojho vkladu 1.000.000,- Sk prevedie časť vo výške 300.000,- na tichého spoločníčka". Okresný súd správne postupoval v prvostupňovom konaní, ak sa pri skúmaní dôvodnosti žalovaného nahradenia vôle podľa petitu žaloby, zaoberal existenciou samotného žalovaného práva žalobcu na prevod časti obchodného podielu spoločníka Ing. M. T. a na prevod časti obchodného podielu zo spoločníka Ing. Ľ. E. na žalobcu, a to v rovine platnosti zmlúv o tichom spoločenstve, z ktorých odvodzoval žalované právo. Bez zodpovedania uvedených prejudiciálnych otázok nebolo možné vo veci relevantne rozhodnúť. Okresný súd teda nerozhodoval o inom predmete konania, než ktorý vyplýval zo žaloby, ako namietal v odvolaní žalobca. Krajský súd už vo svojom skoršom rozhodnutí z 26.06.2014 vysvetlil dôvody, pre ktoré bolo potrebné sa v danom prípade doložených zmlúv o tichom spoločenstve zaoberať prejudiciálne ich (ne)platnosťou predovšetkým z hľadiska kogentnosti predmetnej právnej úpravy, pričom zdôraznil, že išlo predovšetkým o posúdenie absolútnej (ne)platnosti článkov VI., bod VI. 4. vo väzbe na obe zmluvy ako celok; otázku absolútnej (ne)platnosti právneho úkonu súd skúma ex offo. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu je otázkou tak skutkovou ako aj právnou, resp. otázkou právneho posúdenia. Vecou sa v rovine právneho posúdenia rozumie žalobou uplatnený nárok vrátane posúdenia prejudiciálnych otázok. Pri právnom posúdení súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade sa však okresný súd v napadnutom rozsudku v rovine právneho posúdenia dostatočne a správne vysporiadal s prejudiciálnou otázkou (ne)platnosti dotknutých zmlúv o tichom spoločenstve, od ktorých žalobca odvodzoval žalovaný nárok. V rámci vymedzených odvolacích dôvodov (§ 212 ods. 1 OSP) predmetom odvolacieho konania bolo vyriešenie otázky, či predmetné zmluvy, t.j. Zmluva o tichom spoločenstve uzavretá dňa 16. augusta 2008 medzi žalovaným v 2/ rade a žalobcom (č.l. 19 spisu) a Zmluva o tichom spoločenstve uzavretá dňa 30. marca 2004 medzi žalovaným v 2/ rade a S. W. (č.l. 25 spisu) vo väzbe na Zmluvu o prevode práv tichého spoločníka z 30.06.2012 medzi S. W. a žalobcom (č.l. 26 spisu), (ne)zakladajú absolútnu neplatnosť (§ 39 OZ) s poukazom na čl. VI. bod 4. uvedených zmlúv. Nepochybne zmluva o tichom spoločenstve je určitým prejavom kapitálového vstupu tichého spoločníka do podnikania podnikateľa, s určitým očakávaním vyplatenia podielu na zisku, určeného v pevnej výške v zmluve, ale aj s určitým rizikom, že v prípade neúspechu v podnikaní vklad spoločníka nebude ,,zhodnocovaný" o právo na časti zisku, ktorý má byť vyplácaný podľa § 676 OBZ po vyhotovení ročnej účtovnej uzávierky. Teda základným princípom tejto zmluvy je vyjadriť podiel tichého spoločníka na platení čistého zisku, vyplývajúceho z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Tento podiel má byť odplatou pre tichého spoločníka a úprava obchodného zákonníka pri zmluve o tichom spoločenstve nepočíta s ďalšími náhradami za vložený vklad. Postavenie tichého spoločníka možno vnímať ako skrytý právny vzťah, nakoľko sa žiadne údaje súvisiace s inštitútom tichého spoločenstva nezapisujú do obchodného registra. Účasť tichého spoločníka na podnikaní je síce obdobne ako u spoločníkov obchodných spoločností založená na vkladovom princípe, povaha vkladu sa však výrazne (diametrálne) odlišuje. Táto účasť totiž neprináša tichému spoločníkovi práva vzťahujúce sa priamo k obchodnému majetku podnikateľa (na rozdiel od účasti v obchodných spoločnostiach, kde sa výška podielu kvantifikuje vo vzťahu k základnému kapitálu, resp. prenesene tiež k obchodnému majetku spoločnosti - napr. pri výpočte vyrovnávacieho podielu). Tichý spoločník teda nemôže mať podiel na majetku podnikateľa a ustanovenia, ktoré by mu takéto práva zverovali, resp. priznávali, by boli neplatné pre rozpor so zákonom. Dôsledkom tejto skutočnosti je tiež to, že tichý spoločník nemá právo na vyrovnávací podiel (napr. v prípade zániku podnikateľa - PO zrušením s likvidáciou) ale na vrátenie vkladu (ktoré naopak v prípade spoločníkov obchodných spoločností nie je v zásade prípustné). Krajský súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o možnom odchylnom dojednaní v zmluvách o tichom spoločenstve od kogentného ustanovenia § 673 OBZ. Z ust. § 263 ods. 2 OBZ výslovne vyplýva, že strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré stanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu. Z ust. § 673 ods. 1 OBZ vyplýva, že zmluvou o tichom spoločenstve vzniká osobitná forma, nie aktívneho, zverejneného podieľania sa na podnikaní, ale naopak anonymného podieľania sa na podnikaní určitého podnikateľa, v tomto prípade žalovaného 2/ ako obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Anonymita vyplýva z toho, že tichý spoločník nepodlieha povinnosti registrácie v žiadnom registri a nepodlieha ani inej povinnosti zverejnenia. Vložené prostriedky sa stávajú vlastníctvom podnikateľa, ak nie je dohodnuté niečo iné. Tichému spoločníkovi prináleží podiel na výsledku hospodárenia podnikateľa, pričom na prípadnej strate z podnikania participuje len do výšky svojho vkladu. Aj keď v zásade zákonná úprava zmluvy o tichom spoločenstve má prevažne dispozitívny charakter, netýka sa to ust. § 675, § 676 ods. 1 a 2 OBZ s odkazom na § 263 ods. 1 OBZ a tiež ust § 673 ods. 1 OBZ, ktoré majú kogentný charakter, pričom aj okresný súd správne v napadnutom rozsudku vychádzal z povinnosti dodržať základné pojmové znaky zmluvy o tichom spoločenstve. Nie je možné sa stotožniť s prezentovaným názorom žalobcu v odvolaní, že čl. VI. bod 4. v oboch posudzovaných zmluvách o tichom spoločenstve mali predstavovať len podmienky ukončenia zmluvy o tichom spoločenstve, resp. deklarovaný súhlas spoločnosti (podnikateľa) a spoločníka s dohodnutou formou ukončenia tichého spoločenstva. V tomto smere krajský súd, v zhode s rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23Cdo 1733/2010 zo dňa 23.08.2011, uvádza, že I/ kogentné ustanovenia charakterizujúce základné rysy typových zmlúv v tretej časti Obchodného zákonníka prekročiť nemožno, rovnako odchýlky od dispozitívnych ustanovení daného zmluvného typu sa musia pohybovať v rámci danom definičnými prvkami príslušného zmluvného typu. II/ Výklad ust. § 269 ods. 1 OBZ musí pamätať na dve základné situácie: 1) Zmluvné strany dodržali podstatné rysy pomenovanej zmluvy určené základným ustanovením. Uzatvorili potom príslušnú pomenovanú zmluvu a ich právny vzťah sa mimo zmluvu riadi zákonnými ustanoveniami, ktoré prináležia tomuto zmluvnému typu. 2) Zmluvné strany podstatné rysy zmluvného typu nedodržali - v tomto prípade nebola uzavretá zmluva daného typu, ale podľa toho, aká bola vôľa zmluvných strán, mohla byť uzavretá zmluva nepomenovaná. Nepomenovaná zmluva by sa však mohla riadiť iba všeobecnými pravidlami o obchodných záväzkoch obsiahnutých v prvej hlave tretej časti Obchodného zákonníka, nie však zmluvným typom, ktorý je danej nepomenovanej zmluve najbližší (§ 269 ods. 1 OBZ). V posudzovanom prípade došlo k situácii odlišnej od týchto krajných polôh - zmluvné strany dodržali znaky zmluvy o tichom spoločenstve a tiež ich vôľa smerovala k tomuto zmluvnému typu. Pri formulácii svojich práv a povinností však zmluvné strany v čl. VI. bod 4. prekročili rámec dispozitívnych ustanovení patriacich k zmluve o tichom spoločenstve a vytvorili tak situáciu, kedy vlastný obsah zmluvy v dotknutom čl. VI. bod 4. bol v rozpore s prvkami charakterizujúcimi v kogentnom ustanovení daný zmluvný typ. V tomto prípade nemohli súdy vyložiť vzniknutú situáciu inak, než ako rozpor s normou kogentného charakteru, ktorý spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy (§ 39 OZ), pričom podľa názoru odvolacieho súdu ide len o neplatnosť čl. VI. bod 4. v oboch posudzovaných zmluvách. Súdy tým nijako nebránia zmluvnej autonómii strán, iba vyjadrujú skutočnosť, že v danom prípade sú vo vzájomnom rozpore znaky zmluvného typu a konkrétneho dojednania v čl. VI. bod 4. o právach a povinnostiach zmluvných strán. Pokiaľ by strany svoju zmluvu formulovali ako nepomenovanú a dodržali zákonnú požiadavku dostatočného určenia predmetu svojich záväzkov (§ 269 ods. 2 OBZ), nebol by - aspoň pokiaľ ide o obsah zmluvy - dôvod k posudzovaniu zmluvy (v dotknutej časti) ako absolútne neplatnej. Krajský súd tiež podporne a len primerane poukazuje na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Cdo 2357/2007 z 31.07.2007 (Výber NS 2460/2007), v ktorom bol riešený prípad, keď zmluva o tichom spoločenstve odchylne od kogentnej právnej úpravy v základnom ustanovení stanovila, že po skončení zmluvného vzťahu je podnikateľ namiesto vrátenia vkladu povinný poskytnúť tichému spoločníkovi peňažné alebo nepeňažné plnenie v hodnote zodpovedajúcej percentuálnemu podielu z obchodného majetku podnikateľa, ktoré dojednanie bolo v konečnom dôsledku posúdené ako neplatné pre rozpor so zákonom, resp. obchádzanie zákona, rozpor s dobrými mravmi ako aj so zásadami poctivého obchodného styku. Je potrebné dodať, že uvedené rozhodnutie bolo podrobené aj prieskumu Ústavným súdom Českej republiky a pod sp.zn. II. ÚS 2952/07 uznesením zo dňa 05.06.2008 bola ústavná sťažnosť odmietnutá. Z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie (§ 219 ods. 1 OSP). Vzhľadom na prejudiciálne zistenú absolútnu neplatnosť doložených zmlúv o tichom spoločenstve v čl. VI. bod 4. v konečnom dôsledku žalobca nepreukázal, že je nositeľom od týchto zmlúv odvodeného práva na nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 2/, ku ktorému malo smerovať schválenie prevodu obchodného podielu nahradením vôle jediného spoločníka rozhodnutím súdu. Vo vzťahu k trovám tohto odvolacieho konania (sp.zn. 14Cob/148/2015) bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 4 OSP, podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súdu prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.