Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 3To/156/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010308 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5613010308.4 Uznesenie Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Juraja Krupu na verejnom zasadnutí konanom 21. januára 2016 prejednal odvolanie podané obžalovaným P. A. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/127/2013 z 2.7.2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. A. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš bol obžalovaný P. A. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) (§ 139 ods. 1 písm. c/, 127 ods. 5 Tr. zák.) a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) (§ 138 písm. a/ Tr. zák.), písm. b) (§ 139 ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 5 Tr. zák.) Tr. zák., pre skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m), § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 2T/70/2014 z 5.8.2014, ktorým bol obžalovanému podľa § 364 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pri uložení ambulantného ochranného protialkoholického liečenia. Súd súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. Toto zahlásil a odôvodnil po vyhlásení predmetného rozsudku na hlavnom pojednávaní, po poučení o opravnom prostriedku. Uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o treste a odvolanie odôvodňuje tým, že poškodená sa sama vyjadrila, že si zranenia spôsobila sama a teraz keď je zamestnaný, tak nečinnosťou súdu má prísť o zamestnanie. Tým že pôjde do výkonu trestu odňatia slobody, príde o syna a taktiež aj o robotu. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Okresný súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil skutkový stav tak, ako ho uviedol v napadnutom rozsudku. V odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom. Taktiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. Okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného riadne a zodpovedajúco odôvodnil vo svojom rozsudku, preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na toto odôvodnenie. Z výpovedí poškodenej L. O. a jej dcéry K. O. jednoznačne vyplýva, akým spôsobom sa obžalovaný správal ku svojej družke L. O.. Výpovede týchto svedkýň sú v súlade jednak s lekárskymi správami, ako aj znaleckým dokazovaním, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní okresným súdom. Z dôkazov založených v trestnom spise nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť výpovedí týchto svedkýň. Preto aj krajský súd dospel k záveru, že poškodená L. O. spadla a utrpela zranenie nie v dôsledku rozrušenia, ale v dôsledku fyzického útoku zo strany obžalovaného. Obhajobe obžalovaného v tomto smere preto krajský súd neuveril a považoval ju za snahu zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a dospel k záveru, že trest tak, ako bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, je v súlade so stavom veci a zákonom. Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal zo všetkých základných zásad trestného konania vzťahujúcich sa k uloženému trestu, pričom pri určovaní druhu a trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, vyhodnotil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Aj podľa názoru krajského súdu trest tak, ako bol uložený obžalovanému okresným súdom bude dostatočný na jeho nápravu a prevýchovu, pričom tento trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.