Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/266/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203567 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614203567.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XX, o zaplatenie 775,27 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/99/2014-83 zo dňa 29. apríla 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa (po čiastočnom späťvzatí) domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 775,27 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,06 % denne od 08.11.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania 6 % ročne od 27.12.2010 do zaplatenia, v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že zo zmenky predloženej žalobcom mal preukázané, že bola vystavená žalovanou dňa 03.06.2010, ktorá sa zaviazala na túto zmenku po jej predĺžení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 807 598 zaplatiť sumu 775,27 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 08.11.2010. Z exekučného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10Er/2262/2011 mal preukázané, že zmenka predložená v prejednávanej veci žalobcom bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanej vo výške 300,- eur za poplatok 288,- eur na základe úverovej zmluvy zo dňa 03.06.2010. Uznesením zo dňa 14.11.2012, č. k. 10Er/2262/2012-12 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Označené uznesenie bolo potvrdené odvolacím súdom, a to uznesením zo dňa 26.06.2013, č. k. 10CoE/64/2013-35. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (v ďalšom texte už len „Nariadenie“) vyzval žalovanú vzorovým tlačivom C na žalobnú odpoveď a na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Strany sporu sa na určené pojednávanie nedostavili, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, žalovaná sa do pojednávacej miestnosti dostavila až po skončení pojednávania. Okresný súd po citácii viacerých ustanovení Nariadenia, Smernice č. 93/13/EHS (v ďalšom texte už len „Smernica“), Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už len „OZ“), zák. č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon), zák. č. 258/2001 Z. z., zák. č. 129/2010 Z. z. a s prihliadnutím na Stanovisko č. 93 občiansko-právneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 (v ďalšom texte už len „Stanovisko č. 93“) uviedol, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že prvým dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že žalobca aj napriek výzve súdu (tlačivo B) návrh na uplatnenie pohľadávky (tlačivo A) nedoplnil a neopravil nielen v rámci určenej lehoty, ale ani do vyhlásenia rozsudku, pričom o tomto procesnom dôsledku bol žalobca riadne poučený. Ďalší dôvod zamietnutia žaloby spočíva v hmotnom práve. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/2010, ktoré je prameňom práva, vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. Z tohto pohľadu je irelevantné, že žalovaná v zákonnej lehote súdu nedoručila žalobnú odpoveď. Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/2262/2012 je preukázané, že zmenka (priložená k žalobe) bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, IČO: 35 807 598 žalovanej ako nepodnikajúcej fyzickej osobe. Úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 300,- eur, výška poplatku predstavovala sumu 288,- eur, žalovaná mala celkovo vrátiť 588,- eur. Právna úprava uvedená v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu poskytnutiu úveru zakazovala splnenie dlhu od spotrebiteľa alebo inej osoby zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru. Veriteľ podľa tejto zákonnej úpravy mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľských úverov, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo v súdenom prípade predstavuje 90,- eur (30 % z istiny300,- eur poskytnutého úveru). Žalobca si však v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie istiny 775,27 eur s príslušenstvom, čo podľa vyššie označeného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. pre veriteľa znamená zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na požiadanie vydať dlžníkovi. Táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Pre neplatnosť dohodnutého zabezpečenia záväzku z dôvodu jeho rozporu so zákonom potom súd nemohol žalobe žalobcu vyhovieť ani sčasti. 2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho žiadal zmeniť tak, že jeho návrhu sa v celom rozsahu vyhovie. Odvolaním napádal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku, má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a tiež z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na čl. 4 ods. 4 Nariadenia s tým, že súd ho vyzval na doplnenie skutkových tvrdení, s takýmto postupom súdu nie je možné súhlasiť. Nie je prípustné, aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd je v konaní o plnenie zo zmenky z úradnej povinnosti skúmať či ide o spotrebiteľský vzťah. Nakoľko súd v tomto smere neuviedol žiadne konkrétne argumenty, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie porušil i poučovaciu povinnosť súdu, a to prekročením ust. § 5 ods. 1 O. s. p., tiež porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, zároveň prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá ako listinný cenný papier je vo vzťahu k žalobcovi jediným legitimizačným prostriedkom a ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné jej námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd prvej inštancie síce poukazuje na predpisy európskeho i vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ustanovení (citovaných či necitovaných) súdom tvrdený rozpor nevyplýva. Pokiaľ súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie uvedenými listinnými dôkazmi nenavrhli. Ust. § 120 ods. 1 O. s. p. umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne. Žalobca v súvislosti s právnym posudzovaním zmenky a nárokov z tohto cenného papiera v ďalšej časti odvolania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo/1839/2000, viaceré rozhodnutia súdov Rakúskej republiky i rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.09.2013, sp. zn. 10Co/79/2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp. zn. 43CoZm/10/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.01.2014, sp. zn. 43CoB/316/2013. Žalobca v odvolaní uviedol i svoje právne úvahy k Stanovisku č. 93. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP) vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP za použitia § 219 ods. 3 CSP) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza (v podstatných bodoch) i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd sa v podstatných bodoch odvoláva na správnosť týchto dôvodov a na zdôraznenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobcu uvádza nasledovné: Odvolací súd v prvom rade konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie o aplikácii ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. na prejednávaný prípad. Z obsahu spisového materiálu bez dôvodných pochybností vyplýva, že zmenka, na podklade ktorej si žalobca uplatňoval peňažný nárok proti žalovanej, bola vystavená dňa 03.06.2010, t. j. toho istého dňa, ako bol žalovanej (na základe zmluvy o úvere uzavretej s veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598) poskytnutý úver vo výške 300,- eur. Právna úprava v zák. č. 258/2001 Z. z. platná v čase vystavenia zmenky, konkrétne ust. § 4 ods. 6 (v znení podľa novely č. 568/2007 Z. z. účinnej od 01.01.2008 - poznámka odvolacieho súdu) zakazovala v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom (veta prvá), veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len v prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne však vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru (veta druhá). Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať (veta tretia). Ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (veta štvrtá). Zmenkou vystavenou dňa 03.06.2010 bol zabezpečovaný spotrebiteľský úver v rozsahu 100 %, nakoľko bol poskytnutý v ten istý deň, ako bola zmenka vystavená. Takéto zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo i podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s vyššie uvedeným ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. platným v čase vystavenia zmenky a pokiaľ súd prvej inštancie z tejto skutočnosti vyvodil záver o neplatnosti dohodnutého zabezpečenia úveru zmenkou a následne i záver o zamietnutí žaloby z uvedeného dôvodu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 5. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu v odvolaní ako nedôvodné. Odvolací súd poukazuje vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu predovšetkým na spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 pod č. 93, z bodu II tohto stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve. V odôvodnení k uvedenému spoločnému stanovisku sa uvádza, že vo vzťahu k aplikácii Nariadenia č. 861/2007 možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní či ochrany dobrých mravov. Z procesného hľadiska teda môže súd k žalobe pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka sporu, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Keďže žalobca v posudzovanom prípade nežiadal vydanie zmenkového platobného rozkazu, tak Nariadenie je len procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť či ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere je vhodné poukázať i na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL ÚS 16/2012 zo dňa 16.10.2012, v ktorom bolo vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže taký postup by bol v rozpore s Ústavou chránenými právami. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie svojou úradnou činnosťou (pripojením exekučného spisu 10Er/1262/2012) zistil, že zmenka (ktorú žalobca pripojil k žalobe) bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru (ktorú skutočnosť žalobca v odvolaní ani nespochybnil), bol súd pvej inštancie nielen oprávnený, ale i povinný preskúmať nárok žalobcu podľa noriem spotrebiteľského práva, a to i bez osobitnej procesnej aktivity žalovanej ako spotrebiteľky. Právo súdu vykonať dôkazy i bez návrhu spotrebiteľa (obdobné ako podľa ust. § 120 ods. 1 veta tretia O. s. p.) sa nakoniec premietlo i do novej procesnoprávnej úpravy (§ 295 CSP). Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery a právne úvahy vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu, ktorých spoločným menovateľom bolo namietanie správnosti postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania a pri skúmaní spotrebiteľského vzťahu z úradnej povinnosti, ako nedôvodné. Čo sa týka námietky žalobcu, že nie je prípustné, aby súd vyzýval na doplnenie či opravu žaloby, ktorá výzva nie je pre prejednávanú vec relevantná a tým súd podmieňoval ďalší postup v konaní, túto námietku odvolací súd už bližšie neskúmal, nakoľko zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie z hľadiska aplikácie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. odvolací súd vyhodnotil ako vecne správne (bod 4 odôvodnenia rozsudku). 6. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v tomto odvolacom konaní plne úspešná. 7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)