Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/290/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207433 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614207433.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom tamtiež, proti žalovanej: O. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. S., ulica X. S. XXXX/XXXA, o zaplatenie 6948,90 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/230/2014-112 zo dňa 28.septembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku o trovách konania. Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo zvyšnej časti. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.112,09 eur, spolu so špecifikovnaým úrokom z omeškania, všetko v mesačných splátkach po 85 eur pod hrozbou straty výhody splátok. Vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa zaviazala splácať v určených splátkach spolu s dojednaným úrokom. Nadväzne, vzhľadom na spotrebiteľský charakter posudzovaného vzťahu súd prvej inštancie pristúpil k aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a z úradnej moci prihliadol na premlčanie časti uplatneného nároku, z ktorého dôvodu žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.444,50 eur zamietol. Taktiež zamietol žalobu v časti, kde sa žalobca domáhal úhrady úroku zo splátok, ktoré sa stali splatnými v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko zmluvný úrok ako odplata veriteľovi prináleží len za dojednanú dobu poskytnutia úveru (§ 503 ods. 1 ObZ). 2.Vo zvyšnej časti uplatneného nároku okresný súd vychádzal z povinnosti dlžníka vrátiť na základe zmluvy o úvere poskytnutý úver a dojednaný úrok, preto zaviazal žalovanú na vrátenie vo výroku určenej sumy pozostávajúcej z nezaplatených splátok úveru splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti ako i istiny zo splátok splatných do konečnej splatnosti úveru. 3.Vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle občianskoprávnej úpravy. V prevyšujúcom rozsahu uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol. 4.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania priznal procesne úspešnejšiemu žalobcovi, keď úspech žalobcu v konaní predstavoval 5112,09 eur, čo percentuálne činí 73,6 %. Následne neúspech žalobcu predstavuje 1836,81 eur, v percentuálnom vyjadrení 26,4 %. Čistý úspech žalobcu teda tvorí 47,2 % a v tomto rozsahu súd priznal žalobcovi náhradu zo zaplateného súdneho poplatku - 196,59 eur z 416,50 eur a - a z trov právneho zastúpenia - 550,82 eur z uplatnených 1.166,99 eur. 5.Priznané boli 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na súdnom pojednávaní dňa 28.9.2015 po 237,34 eur, 3 úkony právnej služby vo výške 1-iny tarifnej odmeny - účasť na súdnych pojednávaniach dňa 11.5.2015, 15.6.2015 a 13.7.2015 po 59,34 eur, keďže uvedené pojednávania boli odročené bez prejednania veci v zmysle § 13 ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 4 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014 po 8,04 eur a k 4 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2015 po 8,39 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Ďalej bola prisúdená náhrada cestovných výdavkov za účasť na súdnych pojednávaniach dňa 11.5.2015, 15.6.2015, 13.7.2015 a 28.9.2015 vo výške cestovného verejnou hromadnou dopravou - vlakom na trase Košice - Liptovský Mikuláš a späť, a to dňa 11.5.2015 vo výške cestovného 2 x po 7,62 eura, spolu 15,24 eur, dňa 15.6.2015 v sume 3,81 eur, nakoľko výšku cestovného vlakom mal súd preukázanú v sume 7,62 eur, čo za 2 cesty činí 15,24 eur, pričom advokátsky koncipient sa dňa 15.6.2015 zúčastnil 4 súdnych pojednávaní, teda pomerná časť za jedno súdne pojednávanie činí 3,81 eur, za účasť na súdnom pojednávaní dňa 13.7.2015 vo výške 5,08 eur, keďže poverený advokátsky koncipient sa v uvedený deň zúčastnil 3 súdnych pojednávaní, teda pomerná časť činí 5,08 eur a za účasť na súdnom pojednávaní dňa 28.9.2015 2 x po 7,62 eur, spolu 15,24 eura a DPH 20 % zo sumy tarifnej odmeny, režijného paušálu, t.j. zo sumy 939,68 eur, čo predstavuje 187,94 eur. Nakoľko bol žalobca v konaní zastúpený advokátom, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu. Z rovnakých dôvodov, pre ktoré mu povolil žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach, jej na úhradu trov konania uložil dlhšiu ako zákonnú lehotu, t.j. 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku. 6.Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času, nakoľko cesta na súdne pojednávania nebola vykonaná advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom advokáta. Advokátsky koncipient teda pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovné povinnosti v rámci pracovnej cesty, na ktorú bol ako zamestnanec vyslaný. Advokátovi prislúcha náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky z dôvodu, že počas cesty nemôže vykonávať iné povinnosti. Počas cesty advokátskeho koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho zamestnávateľovi strata času nevzniká. Zároveň súd nepriznal ani náhradu cestovného pri použití osobného motorového vozidla, nakoľko mal za to, že sa nejednalo o účelne vynaložené trovy konania. Pojednávanie bolo nariadené na deň 11.5.2015 o 9.30 hod., na deň 15.6.2015 o 10.00 hod. (pričom prvé súdne pojednávanie žalobcu na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v uvedený deň bolo o 9.00 hod.), na deň 13.7.2015 o 10.30 hod. (pričom prvé súdne pojednávanie žalobcu na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v uvedený deň bolo o 9.30 hod.) a na deň 28.9.2015 o 13.30 hod. Súd mal v danej súvislosti za to, že na dopravu z miesta výkonu advokácie povereného advokátskeho koncipienta do sídla súdu bolo možné použiť prostriedok verejnej hromadnej dopravy, vzhľadom na vlakové spojenie (vlak odchádzajúci z Košíc o 6.14 hod., ktorý má príchod do Liptovského Mikuláša o 8.15 hod.), ako aj určený čas začatia súdnych pojednávaní. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi len náhradu cestovného vo výške cestovného prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Napokon súd žalobcovi nepriznal tarifnú odmenu a k tomu prislúchajúci režijný paušál za vyjadrenie zo dňa 23.6.2015, nakoľko sa nejednalo o podanie vo veci samej. 7.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe priznania náhrady trov právneho zastúpenia aj za stratu času v rozsahu vyčíslenom žalobcom. Úvodom citoval ustanovenia článku 47 Ústavy SR, § 24 a § 25 ods. 1 O.s.p. (týkajúce sa práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi), § 142 ods. 1 O.s.p. (o práve účastníka, ktorý má vo veci plný úspech, na náhradu trov konania), § 16 ods. 1 a § 64 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len „ZoA“) ako i viaceré uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory a Advokátskeho poriadku týkajúce sa povinnosti advokátskeho koncipienta v rámci prípravy na povolanie advokáta zúčastňovať sa na súdnych pojednávaniach a s tým súvisiacej povinnosti advokáta vytvoriť advokátskemu koncipientovi podmienky pre splnenie týchto povinností. Nadväzne odvolateľ argumentoval, že úkony, ktoré vykonal v súvislosti so zastupovaním advokáta, advokátsky koncipient vykonáva v mene zamestnávateľa - advokáta a na jeho účet. Úkon uskutočnený advokátskym koncipientom je v konečnom dôsledku úkonom právnej služby advokáta, za ktorý zodpovedá samotný advokát. Zo žiadnych ustanovení nevyplýva, že by pri rozhodovaní o trovách konania účastníka, ktorého zastupoval advokát, sa mal uplatniť iný právny režim zohľadňujúci okolnosť, či posudzovaný úkon vykonal advokát alebo jeho koncipient. Z uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že advokát má nárok na náhradu za stratu času bez ohľadu na skutočnosť, či účasť na pojednávaní vykonal osobne, alebo prostredníctvom svojho koncipienta, ktorého na predmetný úkon splnomocnil. Pokiaľ by advokát nesplnomocnil advokátskeho koncipienta účasťou na pojednávaní, mohol by koncipient vykonávať iné činnosti, ktorými by ho poveril advokát ako jeho zamestnávateľ. Okrem toho, súd trovy konania súd priznal účastníkovi konania, nie advokátovi. Zo strany klienta, ktorý splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní, patrí advokátovi za úkony právnej služby odmena. Preto v prípade, ak by tieto neboli hradené z priznaných trov právneho zastúpenia, je možné, že by povinnosť „preplatiť“ vzniknuté náklady vznikla klientovi advokáta. Záverom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/561/2014 zo dňa 27.2.2015, potvrdzujúce názor prezentovaný odvolateľom. 8.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal meritórne výroky napadnutého rozsudku) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 10.Primárne odvolací súd poukazuje na svoju principiálnu viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Z uvedeného aspektu vyplýva, že žalobca učinil predmetom odvolacieho prieskumu iba časť zamietnutého nároku a to nepriznaný nárok za náhradu straty času. Inými slovami, predostretý opravný prostriedok sa netýka nepriznania cestovného za použitie osobného motorového vozidla, ani nepriznania odmeny za úkon - vyjadrenie z 23.6.2015. 11.Vo vzťahu k takto vymedzenému predmetu odvolacieho konania krajský súd východiskovo zdôrazňuje, že dotknutá časť výroku v žiadnom prípade nie je v rozpore s odvolateľom citovanými ustanoveniami čl. 47 Ústavy SR, resp. procesného predpisu, týkajúcich sa práva nechať sa zastúpiť advokátom v konaní pred súdom. Takéto právo (nechať sa zastúpiť) nebolo zo strany okresného súdu žiadnym spôsobom obmedzené/dotknuté. Obdobne krajský súd ani v minimálnej miere nespochybňuje opodstatnenosť požiadavky účasti advokátskeho koncipienta na súdnych pojednávaniach v rámci jeho prípravy na povolanie advokáta. Napadnutý výrok rozsudku sa totiž týka „len“ zákonom explicitne daného/upraveného práva konajúceho súdu posudzovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia. Podstatou rozhodnutia je teda výlučne dôvodnosť uplatnenia inštitútu náhrady za stratu času v prípade, ak sa súdneho pojednávania na miesto advokáta zúčastní advokátsky koncipient. 12.V opísanej spojitosti platí, že advokát je z titulu svojho zápisu do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora (§ 2 ods. 1 ZoA), je samostatne spôsobilý vykonávať povolanie advokáta, pri výkone ktorého je nezávislý (§ 2 ods. 2 ZoA). Na rozdiel od neho, advokátsky koncipient vykonáva svoju činnosť - právnu prax - pod vedením a dohľadom advokáta (§ 64 ods. 2 ZoA) a pri jej výkone je povinný postupovať (aj) v súlade s pokynmi advokáta (§ 64 ods. 3 ZoA); jeho pracovný pomer sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi (§ 64 ods. 1 ZoA). Z uvedeného vyplýva, že zo statusového hľadiska nie sú advokát a advokátsky koncipient v rovnakom/ totožnom právnom postavení. Práve predmetné rozdielne (statusové) právne postavenie je rozhodujúce v rámci riešenia posudzovanej otázky. Na uvedenom - určujúcom hľadisku - nič nemení skutočnosť, že advokátsky koncipient vykonáva úkony v mene advokáta a na jeho účet a že tieto úkony sú (zhodne ako úkony advokáta) považované za úkony (zastupovaného) účastníka konania. 13.Účelom náhrady za stratu času je finančne kompenzovať advokátovi to, že počas cesty z jeho sídla do miesta úkonu právnej služby nemôže bezprostredne vykonávať odbornú činnosť advokáta, ktorú by vykonával, ak by necestoval. Normotvorca akceptoval prezumovanú vysokú kvalifikovanosť právnych služieb (až) do tej miery, že považoval za adekvátne osobitne „honorovať“ aj cestovanie advokáta na úkon právnej služby. Tomu tiež zodpovedá relatívne vysoká peňažná hodnota náhrady za stratu času, ktorá v roku 2015 predstavuje 13,98 eur za každú, aj začatú polhodinu. Len pre porovnanie je žiaduce uviesť, že zatiaľ čo náhrada za stratu času advokáta je za 1 hodinu cca 28 eur, priemerná hodinová mzda v národnom hospodárstve činí len niečo vyše 5 eur. Predmetná vysoká (právnym predpisom predpokladaná) odbornosť činnosti advokáta má však aj svoj formálny rozmer a tým je (okrem iného) zloženie/uznanie príslušnej skúšky, či zapísanie do zoznamu advokátov. Uvedené formálne náležitosti advokátsky koncipient zo samotnej podstaty svojho postavenia nie je spôsobilý splniť. Nadväzne je náležitým záver o tom, že advokátskemu koncipientovi neprislúcha náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky. 14.Okresný súd správne poukázal i na širšie súvislosti výkonu práce advokátskym koncipientom. Advokátsky koncipient je v pracovnom pomere s advokátom a v prípade cestovania v súvislosti s poskytovaním právnej služby ide na jeho strane o služobnú cestu, vo vzťahu ku ktorej by do úvahy prichádzala náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Jedná sa totiž o plnenie pracovných povinností v rámci pracovného času, za ktorý patrí advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý advokátskeho koncipienta zamestnáva, môže pritom počas tohto času vykonávať odbornú prácu ako advokát. Ak by súd priznal účastníkovi náhradu za stratu času aj za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť vykonanou advokátskym koncipientom, potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce (ktorú vykonával, lebo on sám necestoval), ako aj z náhrady za stratu času, ktorá však má byť práve kompenzáciou nutnosti cestovania. 15.Konštatované závery sú dôležité i vo vzťahu advokát-klient, v ktorom - pokiaľ zmluvné dojednanie nie je iné - si advokát môže nárokovať len na tie plnenia, ktoré vyplývajú z právneho predpisu (vyhl. č. 655/2004 Z.z.), vrátane nárokov na náhradu za stratu času. Inými slovami, ak právnemu zástupcovi v konkrétnej veci dotknutá náhrada neprislúcha, nie je oprávnený si ju uplatňovať ani voči zastupovanému subjektu. Z daného titulu neobstojí odvolací argument o eventuálnej povinnosti (bezprostredne) zastúpeného účastníka zaplatiť advokátovi náhradu za stratu času aj za situácie, že cestovanie sa týkalo advokátskeho koncipienta. 16. Z iných dôvodov odvolateľ nesprávnosť napadnutého výroku rozsudku nenamietal. V dôsledku (už i vyššie spomínanej) viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi odvolania bolo následne napadnuté rozhodnutie potvrdené ako vecne správne. 17. Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalobkyne v tomto štádiu konania, jej odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške prisúdených trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 18.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie nie je prípustné.