Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoE/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207992 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614207992.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova č. 4, Bratislava, proti povinnej D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, O. D., pre vymoženie pohľadávky 2.121,09 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/1761/2014-8 zo dňa 29. marca 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil, účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal. 2) Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 veta prvá a § 159 ods. 3 O.s.p. v podstate existenciou neodstrániteľnej prekážky konania - prekážkou res iudicata. Oprávnený sa v tomto exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tej istej povinnej ako v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 5Er/684/2007, v ktorom tamojší okresný súd exekúciu zastavil. 3) Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie oprávnený. Namietal nemožnosť v danej fáze konania rozhodnúť o zastavení exekučného konania uviedol, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V posudzovanej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia (nad rámec zverenej právomoci) rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. V ďalšom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 108/2012 z 23.1.2013. Namietal nemožnosť existencie prekážky res iudicata. Napadnutým uznesením exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. 4) Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 7) Prekážka „res iudicata“ bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. Exekučný poriadok prekážku res iudicata neupravuje, a neupravuje ani postup exekučného súdu pri zistení tejto vady konania, z ktorého dôvodu správne súd aplikoval, v tom čase účinné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravovali podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. V každom jednotlivom prípade je potrebné skúmať procesné podmienky vzniká okamihom začatia konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia. Súd, exekučný súd nevynímajúc, skúma procesné podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) hneď od začatia konania, k čomu ho vedie aj dôvod hospodárnosti konania, pretože od výsledku tohto skúmania závisí ďalší postup v konaní. Týmto spôsobom postupuje exekučný súd ešte pred preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, bez pristúpenia k postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nemôže exekučný súd postupovať inak, než konanie zastaviť. 8) V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožnou povinnou bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu po tom, čo exekučný súd už raz zastavil exekučné konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvod zastavenia exekúcie - materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu (priznanie zákonom nedovoleného plnenia), nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu nepochybne predstavuje prekážku res iudicata. 9) Na vyslovenom právnom závere nemení nič ani skutočnosť, že Exekučný poriadok expressis verbis neobsahuje výpočet prekážok konania, keďže ide o predpis vykonávacieho konania a v zmysle zákonnej dikcie sa na exekučné konania subsidiárne vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý ako všeobecný civilný procesný predpis výpočet prekážok konania (vrátane negatívnych procesných podmienok, medzi ktoré res iudicata patrí) výslovne obsahuje. 10) K úvahám odvolateľa o nemožnosti uplatňovať res iudicata v exekučnom konaní z dôvodu, že táto vada konania nie je expressis verbis uvedená v Exekučnom poriadku, čo má svedčiť o vôli zákonodarcu na túto vadu konania v exekučnom konaní neprihliadať, odvolací súd poznamenáva, že absencia výslovného uvedenia prekážky res iudicata v Exekučnom poriadku môže byť daná tiež tým, že zákonodarca zrejme nepredpokladal, že by nejakého účastníka konania po tom, čo exekučné konanie vedené na podklade ním predloženého exekučného titulu bolo právoplatne skončené (či už v dôsledku zastavenia exekúcie alebo zastavenia exekučného konania - pre neodstrániteľné vady exekučného titulu) vôbec napadlo na podklade toho istého exekučného titulu (trpiaceho neodstrániteľnou vadou) opätovne iniciovať ďalšie (nové) exekučné konanie. Zákonodarca zrejme počítal s takými účastníkmi konania, ktorí budú disponovať aspoň minimálnou dávkou uvedomelosti a racionality, o to viac, ak sú zastúpení osobou znalou práva na určitej prezumovanej úrovni. Zákonodarca zrejme nepredpokladal, že niekto pri nezmenenom a nezmeniteľnom stave, bude opätovne robiť tie isté procesné kroky a očakávať, že budú viesť k inému výsledku, než k akému viedli predtým. Práve tomuto (s istými zákonom prípustnými a logicky akceptovateľnými výnimkami) zabraňuje prekážka res iudicata. 11) Čo sa týka právneho záveru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 7Cdo/108/2012 (na ktorý poukázal sám oprávnený), exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, s týmto právnym záverom sa odvolací súd bez výhrad stotožňuje. Čo sa týka pasáží označeného rozhodnutia citovanými v odvolaní oprávneným tieto sa týkajú inej procesnej situácie ako je v posudzovanom prípade. 12) K odvolacej námietke oprávneného vytýkajúcej exekučnému súdu, že mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že nerozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, voči ktorému by mohol podať odvolanie, ale rozhodol o zastavení exekučného konania (voči ktorému sa taktiež možno odvolať - čo oprávnený aj využil), odvolací súd poznamenáva, že nenachádza logickú súvislosť tohto argumentu. Tak rozhodnutie o zastavení exekučného konania, ako i rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyznievajú v neprospech oprávneného (naviac rozhodnutie o zastavení exekučného konania je nevyhnutým dôsledkom predchádzajúceho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - § 44 ods. 3 Exekučného poriadku). Aj v tomto prípade argumentácia odvolateľa vyvoláva dojem, že odvolanie bolo podané len preto, aby bolo podané (pre samotný tento úkon), a nie preto, aby ním odvolateľ dosiahol vydanie rozhodnutia vo svoj prospech. 13) Oprávnený má možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu a záverom exekučného súdu v predmetnom odvolacom konaní, ktoré právo v celom rozsahu uplatnil práve podaním odvolania. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej do obsahu základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky nepatrí nielen povinnosť súdu vykonať účastníkom (stranou) konania navrhnuté dôkazy, ale ani právo účastníka (strany) konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním navrhnutých dôkazom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (napr. I. ÚS 98/97). 14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 200 EP a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. 15) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).