Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/325/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207982 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615207982.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D., ul. W. č. XXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, neplatnosti zmluvy o úvere, neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti plnomocenstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/282/2015-49 zo dňa 05. apríla 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500004686 je neplatná v časti, pokiaľ touto dohodou boli zabezpečované pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi, tvorenými „prípadnými všetkými revolvingami poskytnutými Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov“ a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6C/282/2015-49 zo dňa 05.04.2016 určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500004686 je neplatná v časti, pokiaľ touto dohodou boli zabezpečované pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi, tvorenými „prípadnými všetkými revolvingmi poskytnutými Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov“. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa po doplnení žaloby žiadala, aby súd vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere č. 8500004686 zo dňa 03.06.2011 z dôvodu, že výška úrokovej sadzby z požičanej sumy bola neprimerane vysoká. Domáhala sa aj vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 8500004686 zo dňa 03.06.2011 z dôvodu, že s obchodným zástupcom D. Y. žiadnu zmluvu nepodpisovala. Zmluvu síce podpísala, ale v mene spoločnosti PROFI CREDIT vystupovala pani C.. Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 03.06.2011 žiadala vyhlásiť za neplatnú. Nesúhlasila s vykonaním zrážky zo mzdy vo výške 2.735,91 eur, keď si požičala iba sumu 870 eur. Namietala aj premlčanie pohľadávky. Vyslovenia neplatnosti plnomocenstva udeleného spoločnosťou PROFI CREDIT, s.r.o. pre ANACO, s.r.o. z dôvodu, že správca pohľadávok ANACO nebol od spoločnosti PROFI CREDIT informovaný o tom, že na túto zmluvu už boli vykonávané zrážky zo mzdy. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Súd konštatoval, že v časti, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere, neplatnosti zmluvy o úvere a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, mal súd preukázaný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“. Žalovaný totiž ako veriteľ uplatnil voči žalobkyni ako dlžníčke nárok zo zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde a po tom, ako došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vykonaní exekúcie na základe rozsudku vydaného rozhodcovským súdom požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy a vymoženie nielen poskytnutého úveru 870 eur, ale aj ďalších poplatkov a úrokov, pretože napriek splateniu sumy 415,12 eur veriteľ vyčíslil dlžnú sumu na 2.735,91 eur. V časti, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti plnomocenstva udeleného spoločnosťou PROFI CREDIT, s.r.o. spoločnosti ANACO, s.r.o. so sídlom v Bratislave nebol preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení. Jedná sa o zmluvný vzťah medzi žalovaným a treťou osobou, z ktorého žalobkyni nevznikli žiadne práva ani povinnosti. Žalovaný splnomocnil plnou mocou zo dňa 27.10.2014 spoločnosť ANACO, s.r.o. so sídlom v Bratislave na zastupovanie vo veciach pomenovaných v písomnej plnej moci. Bolo vecou veriteľa, či tieto úkony bude vykonávať sám alebo na ich vykonávanie splnomocní tretiu osobu (§ 31 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa preto žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti tohto plnomocenstva, nebol preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, a preto súd v tejto časti návrh žalobkyne zamietol. Zmluvu o úvere uzatvorila žalobkyňa ako fyzická osoba nie podnikateľ, pričom zo zmluvných dojednaní ani z okolností, ktoré žalobkyňu viedli k uzatvoreniu zmluvy, nevyplýva, že by pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Vypočutím žalobkyne bolo zistené, že úver si zobrala z dôvodu, že sa rodina dostala do nepriaznivej finančnej situácie. Na druhej strane žalovaný ako veriteľ konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keď z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Potom sa na posudzovanie vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z dohody o zrážkach zo mzdy použijú predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa a v prípade, ak tieto predpisy neupravujú niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o úvere je síce tzv. absolútnym obchodom, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchodného zákonníka by bolo možné použiť iba za predpokladu, že by táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu (§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 písm. f/ a j/, § 9 ods. 6, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov [ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“], § 37 ods. 1, § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) a vykonané dôkazy mal súd preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ zákona o spotrebiteľských úveroch podstatnou náležitosťou zmluvy bolo dojednanie doby trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a ročná percentuálna miera nákladov. Tieto náležitosti však zmluva o úvere neobsahuje. Bolo v nej síce dojednané, že žalovaná splatí dlh v 36 mesačných splátkach po 46,56 eur, ale zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Túto splatnosť poníma ako zaplatenie 36. splátky, čo však nezodpovedá platnej právnej úprave, jedná sa o neurčitý údaj, v dôsledku čoho je neplatný. Zmluva o úvere neobsahuje ani dohodu o RPMN, keď hodnoty uvedené v žiadosti podpísanej žalobkyňou sa nestotožňujú s hodnotou uvedenou v bode 6 zmluvy o úvere v znení, ktoré podpísal žalovaný. S poukazom na ust. § 44 Občianskeho zákonníka v tejto časti teda nedošlo k dohode, a preto v zmluve absentuje údaj o RPMN. Dôsledkom toho je, že zmluva o úvere je síce platná, ale poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na toto zistenie, bezpredmetným bol návrh žalobkyne v časti, pokiaľ žiadala vysloviť neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to výšku úrokovej sadzby obsiahnutej v zmluve o úvere. Nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, je bezpredmetné, aká výška úrokov bola v zmluve uvedená. Navyše súd poukázal na rozpor prvého a druhého žalobného petitu, keď v prvom petite sa žalobkyňa domáha vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok (neprijateľnosti zmluvných podmienok sa môže účastník dovolávať iba v prípade, ak je zmluva platná), ale v druhom žalobnom petite sa žalobkyňa domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj návrh žalobkyne v časti, pokiaľ sa domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu, že ona nepodpísala zmluvu s obchodným zástupcom D. Y.. Žalobkyňa potvrdila, že vlastnoručne podpísala v priestoroch prenajatých žalovaným v Liptovskom Mikuláši zmluvu o úvere dňa 30.05.2011. Nie je právne významné, ktorá osoba rokovala so žalobkyňou a dojednávala podmienky zmluvy o úvere. Zmluva o úvere musí mať písomnú formu, takže rozhodujúce je, kto zmluvu podpísal v mene veriteľa (žalovaného). V mene právnickej osoby je oprávnený konať štatutárny orgán alebo zástupca v zmysle § 13 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobkyňa nespochybnila a ani netvrdila, že osoba, ktorá podpísala v Bratislave dňa 03.06.2011 zmluvu o úvere, nebola oprávnená konať v mene žalovaného. Skutočnosť, že žalobkyňa s touto osobou osobne nerokovala, nemá za následok neplatnosť zmluvy, a preto súd zamietol návrh žalobkyne aj v časti, pokiaľ sa domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere. Nakoľko nebol zistený opak, platí, že zmluva o úvere je platná, ale vzhľadom na vyššie uvedené dôvody úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe tejto zmluvy vznikla preto žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému iba poskytnuté finančné prostriedky, t. j. 870 eur. Aj keď zmluva o úvere obsahuje údaj aj o revolvingovom úvere, v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný bol poskytol žalobkyni takýto úver. Charakteristickým znakom revolvingového úveru je opakované čerpanie finančných prostriedkov v dohodnutom finančnom limite. Ide pritom o automaticky obnovovaný, dlhodobý a opakovaný úver. Okrem sumy 870 eur však žalovaný žalobkyni žiadne iné finančné prostriedky neposkytol (žalovaný takúto skutočnosť ani netvrdil), takže okrem poskytnutej finančnej čiastky 870 eur žalobkyni voči žalovanému iný dlh nevznikol. Súčasne so zmluvou o úvere bola účastníkmi písomne uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Návrh dohody bol žalobkyni predložený pri rokovaní v Liptovskom Mikuláši dňa 30.05.2011, pričom žalobkyňa túto listinu podpísala. Následne túto listinu podpísal dňa 03.06.2011 žalovaný (ním poverená osoba). Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže byť dokonca uzavretá skôr, ako došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov. Musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. musí byť uzavretá slobodne a vážne, zmluvné dojednania musia byť určité a zrozumiteľné, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 03.06.2011, pričom v časti, pokiaľ ako predmet dohody bola uvedená istina 870 eur, jedná sa o právny úkon platný. Dohoda totiž obsahuje označenie veriteľa aj dlžníka, údaj o tom, že sa zabezpečuje pohľadávka 870 eur, ktorú veriteľ mal poskytnúť na základe zmluvy o úvere dlžníkovi a výška mesačnej splátky 49,39 eur. Pokiaľ žalobkyňa vzniesla námietku premlčania, súd poukázal na citovanú právnu úpravu (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), podľa ktorej na premlčanie prihliadne iba súd prípadne orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv. Námietkou premlčania by sa preto súd zaoberal v prípade, ak by sa žalovaný domáhal voči žalobkyni priznania nárokov zo zmluvy o úvere alebo z dohody o zrážkach zo mzdy, čo v danom prípade nebolo zistené. Tým, že žalovaný sa domáha vykonania zrážok zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, nadobudol proti platiteľovi mzdy žalobkyne právo na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov patriacich žalobkyni. Platiteľ mzdy však podľa zákona nemôže prihliadnuť na premlčanie a samotné premlčanie nároku nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ preto žalobkyňa bola toho názoru, že pohľadávka veriteľa (do výšky 870 eur) je premlčaná, mohla sa domáhať na súde napríklad určenia, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné vykonávať zrážky z dôvodu premlčania. Takýto návrh však žalobkyňa nepodala (§ 81 ods. 1 O. s. p.), takže súd k vznesenej námietke premlčania nemohol prihliadnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vypracovaná veriteľom a jedná sa o štandardnú formulárovú zmluvu, pričom okrem sumy 870 eur, označenia zmluvy o úvere a výške mesačnej splátky ostatné údaje boli vypracované veriteľom bez toho, aby žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť ovplyvniť obsah dohody. Podľa čl. 1 dohody o zrážkach zo mzdy pohľadávka, ktorá bola zabezpečená touto dohodou, mala pozostávať nielen z jednoznačne uvedenej sumy 870 eur, ale ako zabezpečená pohľadávka boli označené aj všetky revolvingy poskytnuté dlžníkovi, príslušenstvo úveru (revolvingov), prípadne uplatnené zmluvné pokuty, náklady, ktoré mali preukázateľne vzniknúť spoločnosti v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšie prípadné pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré mali vyplynúť/vzniknúť na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. V tejto časti (teda okrem sumy 870 eur) sa jedná o úkon neurčitý, nezrozumiteľný, a preto úkon neplatný. Vzhľadom na takto koncipovanú pohľadávku totiž veriteľ mohol jednostranne bez ohľadu na to, či takéto sankcie boli dojednané alebo nie, navyšovať svoju pohľadávku. Veriteľ v skutočnosti aj navyšoval túto pohľadávku jednostranne, bez zdôvodnenia, pretože napriek úhrade 415,12 eur požadoval vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne za účelom vymoženia sumy 2.735,91 eur. Súd preto návrhu žalobkyne vyhovel v časti, pokiaľ podľa obsahu dohody mali ňou byť zabezpečené aj pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vysloviť neplatnosť dohody aj ohľadne čiastky 870 eur, súd návrh zamietol. Náhradu trov konania si podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) uplatnil žalovaný. Vzhľadom na výsledok konania, keď ani jeden z účastníkov nemal vo veci plný úspech, súd o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Pokiaľ ide o predbežné opatrenie, tam bolo v celom rozsahu vyhovené návrhu žalobkyne, takže nebol daný dôvod, aby súd v rámci rozhodovania o trovách celého konania priznal žalovanému trovy vzniknuté podaním odvolania proti tomuto predbežnému opatreniu. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, a to do výroku o určení neplatnosti časti právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy) a výroku o náhrade trov konania žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Napádal závery súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť v časti vymedzenej vo výroku napádaného rozsudku neplatná z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitosť právneho úkonu znamená, že sa jeho obsah (vyjadrený neurčitým spôsobom) nedá vyložiť ani za použitia výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nedá sa teda určiť, čo jeho účastníci chceli právnym úkonom vyjadriť. Takúto skutočnosť súd v odôvodnení rozsudku neuvádza (konkrétne v čom je dohoda neurčitá a jej obsah z toho dôvodu nevyložiteľným), čím jeho rozhodnutie považuje za nesprávne po vecnej stránke, ale aj za nepreskúmateľné. Podľa žalovaného samotné určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa dá pohľadávka identifikovať. Z označenia „všetky prípadné a dlžníkovi poskytnuté revolvingy“ je možné interpretovať v spojení s úvodnou časťou dohody, v ktorom sa označuje zmluvný vzťah (zmluva o revolvingovom úvere č. ...), ten zmluvný vzťah, v rámci ktorého revolving môže byť poskytnutý. Určitosť právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na základe ktorého sa dá posúdiť, aký je obsah vzájomných práv a povinností. Zjednodušene ide o to, čo právny úkon svojím obsahom znamená a má znamenať, teda či sa konajúcemu podarilo stanoviť obsah svojej vôle jednoznačným spôsobom. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky teda vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež, na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/171/2015 ohľadom rovnako formulovanej námietky. Vzhľadom na uvedené súd nerozhodol zákonným spôsobom, nesprávne ustálil skutkový stav a vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu trvala na podanom návrhu. Mala za to, že na súde uviedla všetky skutočnosti k tejto prejednávanej veci. S podaným odvolaním žalovaného nesúhlasila. 4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Ďalším zabezpečovacím prostriedkom upraveným Občianskym zákonníkom je dohoda o zrážkach zo mzdy. Predpokladom platného dojednania je písomná forma dohody. Jej nedodržanie má za následok jej neplatnosť (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie oprávnenej ako aj povinnej osoby, určenie celkovej sumy, ktorá má byť zrazená. Nie je nevyhnutné (ale možné), aby dohoda obsahovala aj uvedenie výšky zrážok, ktoré sa majú vykonávať. Ak by však dohodnutá výška zrážok presahovala zákonom stanovený limit, v tejto časti je dohoda neplatná a platiteľ mzdy je povinný zraziť a poukázať veriteľovi iba sumu zodpovedajúcu právnej úprave. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto podľa § 378 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje. 8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 9. Odvolacie námietky žalovaného napádajúceho závery súdu, že dohoda o zrážkach z mzdy má byť v časti vymedzenej vo výroku napádaného rozsudku neplatná z dôvodu jej neurčitosti nepovažoval za dôvodné. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva v čom je dohoda neurčitá. Konkrétne sa poukazuje na čl. 1 dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého pohľadávka, ktorá bola zabezpečená touto dohodou, mala pozostávať nielen z jednoznačne uvedenej sumy 870 eur, ale ako zabezpečená pohľadávka boli označené aj všetky revolvingy poskytnuté dlžníkovi, príslušenstvo úveru (revolvingov), prípadne uplatnené zmluvné pokuty, náklady, ktoré mali preukázateľne vzniknúť spoločnosti v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšie prípadné pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré mali vyplynúť/vzniknúť na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov, ktoré dáva žalovanému možnosť navyšovania pohľadávky. V tejto súvislosti preto zdôrazňuje aj to, že určitosť prejavu vôle je diktovaná požiadavkou právnej istoty. 10. Vzhľadom na uvedené žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu odvolaním napadnutého rozsudku a preto odvolací rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 11. Vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním. 12. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodol len o nároku žalobkyne na náhradu trov odvolacieho konania a pomere jej úspechu vo veci t.j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).