Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208455 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615208455.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. V., nar. XX.XX.XXXX a U. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov matky: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. P. XX, okres G. U. a otca: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, okres V. X., toho času bytom R. X, P. X - U., Česká republika, o návrhu otca na zníženie výživného a úprave styku s maloletými deťmi, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 1P/102/2015-59 zo dňa 10. mája 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia jeho povinnosti platiť výživné, ktoré bolo naposledy určené rozhodnutím súdu v roku 2013 na každé z maloletých detí vo výške 40 Eur mesačne. Ďalej upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený sa s nimi stretávať v piatok tretieho týždňa každého kalendárneho mesiaca v čase od 13:00 hod do 18:00 hod za prítomnosti matky. Vo zvyšnej časti návrh otca na úpravu styku (počas jarných, letných a Vianočných prázdnin) zamietol. 2. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére L., na druhej strane však došlo i k zvýšeniu celkového disponibilného príjmu jeho rodiny v Českej republike. Argumentáciu otca, že nedisponuje dostatočnou sumou peňazí, aby mohol prispievať v doteraz určenej výške na výživné vyhodnotil ako účelovú, pomocou ktorej sa snaží vyhnúť napr. trestnoprávnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti, lebo je zrejmé, že túto si dlhodobo neplní, a to ani vo výške, ktorú on sám považuje za primeranú svojim príjmom. Naviac, otec sa vlastným zavinením pripravili o seriózny zárobok, keď s ním bol opakovane rozviazaný pracovný pomer pre porušenie pracovných povinností. Za účelovú označil aj jeho argumentáciu o sťažení možnosti zárobku pre záznamy v registri trestov, nakoľko do tejto pozície sa dostal vlastným zavinením a protiprávnym konaním. Pri posúdení zmeny pomerov na strane matky a na strane samotných maloletých detí okresný súd zobral do úvahy skutočnosť, že matke pribudol príjem zo zárobku a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na druhej strane však od posledného rozhodovania o výživnom ubehli tri roky, počas ktorých ani raz matka zvýšenie výživného nežiadala. Maloletým sa s pribúdajúcim vekom zvýšili náklady na ošatenie, stravovanie a náklady spojené s návštevou základnej a materskej školy. V prípade mal. U. má matka zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Okresný súd poukázal na tzv. valorizačnú kauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Konštatoval, že vzhľadom na dobu od poslednej úpravy výživného a prihliadajúc aj na vývoj životných nákladov, návrh otca nie je dôvodný. Poznamenal, že ním navrhovaná výška výživného nedosahuje ani zákonom určené minimálne výživné v sume 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.j. 27,13 Eur. V prípade rozhodovania o úprave styku otca s maloletými deťmi mal preukázané, že síce nie je medzi nimi zásadný rozpor, avšak u otca dlhodobo absentoval skutočne konštruktívny záujem o budovanie vzťahu s maloletými a primeranú komunikáciu s nimi. Otec na jednej strane záujem o pravidelný a širší styk deklaroval, avšak aj keď mu matka začala vytvárať priestor na jeho realizáciu, fakticky takúto možnosť nevyužil. Ďalej poukázal na to, že maloletí sú vo veku 7 a 6 rokov, kedy je u nich ešte intenzívna citová väzba na matku, ktorá im poskytuje každodennú osobnú starostlivosť. V prípade odlúčenia od matky reagujú citlivo, hoci komunikáciu a styk s otcom neodmietajú. Poukazujúc na dlhodobé odlúčenie detí od otcom a vzdialenosť bydliska otca, ako aj vek detí, okresný súd dospel k názoru, že z hľadiska formovania stabilizovaných vzájomných citových väzieb je v záujme maloletých postupná úprava styku, najskôr za prítomnosti matky s cieľom budovania ich vzájomnej dôvery. Za adekvátny považoval styk otca a detí jeden krát do mesiaca za prítomnosti matky v rozsahu 5-tich hodín. V prípade preukázania obnovy a stabilizácie aktuálne narušeného vzťahu medzi otcom a maloletými synmi nepovažoval za vylúčené, aby bol v budúcnosti styk s otcom určený v širšom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým žiadal, aby mu doteraz určená vyživovacia povinnosť bola znížená a aby bol upravený jeho styk s maloletými. Namietal, že súdom nebolo zistené a riešené, koľko poberá peňazí a že ako nezamestnaný nemá z čoho platiť doteraz určené výživné. Ďalej namietal nesprávnosť rozhodnutia o úprave styku s maloletými, poukázal na to, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby každý mesiac prichádzal z Prahy do Liptovského Mikuláša. Žiadal, aby mu bol umožnený styk „v plnom rozsahu“. V závere odvolania namietal zaujatosť sudkyne voči jeho osobe. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zníženie výživného, ako aj o úprave styku považuje za správne a navrhol jeho potvrdenie. 5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s týmto nesúhlasí. 6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací postupujúc podľa nových procesných noriem v účinnom znení od 1.7.2016 (Civilný mimosporový poriadok, ďalej iba "CMP" a Civilný sporový poriadok, ďalej iba "CSP") po konštatácii, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu ktorému zákon odvolanie pripúšťa, podrobil vec odvolaciemu prieskumu v zmysle § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinný v čase rozhodnutia okresného súdu). 8. Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že okresný súd dôsledne zisťoval osobné a majetkové pomery otca v čase rozhodovania o znížení vyživovacej povinnosti a tieto porovnával s pomermi, ktoré existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že oproti času predchádzajúceho rozhodnutia otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej L. V., nar. XX.XX.XXXX a otec je , rovnako, ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia je naďalej nezamestnaný. Zisťoval preto dôvody, pre ktoré je otec stále nezamestnaný a dospel k správnemu záveru, že pokiaľ si otec zmaril možnosť zamestnať sa tým, že bol vo výkone trestu odňatia slobody a pre záznam v registri trestov má sťaženú možnosť získať zamestnanie, svojím správaním sa sám vzdal možnosti získať výhodnejšie zamestnanie, na ktorú skutočnosť však v zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. nemožno prihliadať. Správne tieto argumenty otca hodnotil okresný súd ako účelové, na ktoré nemožno prihliadať pri rozhodovaní o zmene výšky jeho vyživovacej povinnosti. Nie je tak dôvodná odvolacia námietka otca, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy jeho aktuálnu finančnú situáciu. 9. Rovnako okresný súd správne rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi. Dôsledne vychádzal z toho, že pri úprave rozsahu styku je prvoradý záujem maloletých detí. Otec v odvolaní uvádza, že vzhľadom na intenzitu úpravy styku nebude mať dostatok finančných prostriedkov, aby tento mohol realizovať. Krajskému súdu potom uniká logika takéhoto argumentu, ak otec v odvolaní žiadal upraviť styk vo väčšom rozsahu. Veď ak by k takejto úprave došlo, finančné prostriedky, ktoré by musel vynakladať, aby do bydliska maloletých prišiel, by sa ešte zvyšovali. Pokiaľ otec mal za to, že by dlhšie časové obdobie boli maloleté deti u neho, čím by „ušetril“ finančné prostriedky za dochádzanie do miesta ich bydliska, nemožno vzhľadom na zistenú aktuálnu situáciu s týmto jeho návrhom súhlasiť. Otec v odvolaní nerozporoval závery okresného súdu, že s maloletými deťmi sa od času, kedy s nimi matka odišla zo spoločnej domácnosti dlhšiu dobu nestretával, že aj možnosť aktuálneho kontaktu s nimi využíval iba sporadicky, a že vzťahy medzi nimi vzhľadom na dlhšie časové obdobie, kedy sa nevideli, ochladli. Následne potom závery okresného súdu, že je v záujme mal. detí postupné obnovenie týchto vzťahov s otcom tak, že sa bude tento styk realizovať kratší čas raz mesačne, považoval krajský súd za správne. Nie je podľa jeho názoru v záujme maloletých, aby v aktuálnej situácii boli vystavení stresovej situácii, kedy by boli dlhší čas u otca, s ktorým sa fakticky niekoľko rokov nestretávali, bez predchádzajúceho spoznávania a upevňovania vzájomných vzťahov. 10. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov považoval krajský súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a preto ho potvrdil. 11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.