KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina21. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/48/2016 z 21. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 21. septembra 2016, sp. zn. 9CoP/48/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5616200747.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616200747
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616200747.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
E. F., nar. XX. XX. XXXX a A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, M. M. Hodžu 30, deti rodičov, matky P. U.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., U. XXXX/XXX a otca D. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXX, zastúpeného FIAČAN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO:
36 861 251, v konaní o určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca maloletých
detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 9P/17/2016-54 zo dňa 01. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca maloletých detí na určenie výživné na ne
tri roky spätne od začatia konania 01. 02. 2016 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s
matkou, t.j. za obdobie od 01. 02. 2013 do 20. 02. 2014, v ktorom na dobu po rozvode manželstva
výživné stanovené matke bolo, keďže maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Mal za
to, že na strane otca nebola prekážka, ktorá by mu bránila podať návrh na určenie výživného na čas do
rozvodu manželstva, prípadne návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.
s. p., keďže deti boli v jeho výlučnej osobnej starostlivosti od apríla 2012 a rozvodové konanie začalo 12.
11. 2012. Aby mohol priznať výživné spätne, musí byť splnená podmienka existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 77 Zákona o rodine), aby oprávnené osoby podávali návrh na určenie výživného
bez zbytočného odkladu. Situácia otca nebola ničím výnimočná z hľadiska splnenia kritérií na spätné
priznanie výživného. Skutočnosť, že prebiehalo konanie o rozvod manželstva, ktoré bolo náročné na
dokazovanie a v ktorom sa riešila aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností (na čas po rozvode),
nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Otec mal počas celej doby vedomosť o mieste bydliska
matky, je zamestnaní, príjme a osobných pomeroch. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletých detí
a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajú výlučne v pomeroch účastníkov konania a ostatných okolnostiach prípadu
bez ohľadu na to, kedy návrh podal. Boli naplnené obidva pojmové znaky priznania nároku na spätné
výživné, a to, že matka v rozhodnom období napriek svojím príjmovým schopnostiam a výdavkom len
na svoju osobu žiadnym spôsobom na výživu maloletých detí, o ktoré sa staral a vyživoval ich výlučne
sám, neprispela, ako aj dôvod hodný osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre



ktorý podal návrh až 01. 02. 2016, bolo prebiehajúce rozvodové konanie, keďže čakal na výsledky
dokazovania v rámci neho uskutočňovaného nielen čo sa týka rozvodu, ale aj výchovy a výživy
maloletých detí, pričom rešpektoval zásadu hospodárnosti a nechcel, aby sa zbytočne dokazovanie
opakovalo a spôsobilo finančnú záťaž pre účastníkov konania.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí so spätným výživným nesúhlasila.
Uviedla, že deti ľúbi, šetrí im a dvere majú stále u nej otvorené.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre nariadenie predbežného opatrenia,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na
vecne správne odôvodnenie tohto rozhodnutia a z uvedených dôvodov sa obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej námietke otca krajský súd dopĺňa,
že spätné priznanie výživného má výnimočný charakter a nebolo preukázané, že by otcovi niečo bránilo
požiadať o určenie výživného v čase, za ktorý žiada spätné výživné. Už od apríla 2012 otec, u ktorého
maloleté deti sa nachádzali, zabezpečoval výlučne sám bez prispenia matky ich výchovu a výživu zo
svojho príjmu, t. j. viac ako sedem mesiacov pred začatím konania o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletým deťom na dobu po rozvode, preto mu nič nebránilo, aby podal návrh
na začatie konania, v ktorom by bolo určené výživné na maloleté deti. Príjmové a výdavkové pomery
rodičov maloletých detí boli známe a nebolo potrebné ohľadne nich vykonávať rozsiahle dokazovanie.
Nič nebránilo v tomto konaní vykonať dokazovanie na zistenie, ktorý z rodičov je vhodnejší pre výchovu
a osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorého výsledky by boli použiteľné aj v rozvodovom konaní
vzhľadom k tomu, že v konaniach sa jedná o nadväzujúce obdobia. Odvolací súd aj v časti trov konania
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, keďže v konaní, ktoré mohlo byť začaté aj bez
návrhu, žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 O. s. p.).

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 CSP, § 52 ods. 1 CMP tak, že
žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal, keďže nezistil také okolnosti prípadu, na základe
ktorých by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé (§ 55 CMP).

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5616200747)

  1. 1. 6. 2016Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/17/2016 z 1. 6. 2016potvrdené
  2. 21. 9. 2016Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/48/2016 z 21. 9. 2016 (toto rozhodnutie)
  3. 22. 9. 2016Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/48/2016 z 22. 9. 2016