Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/321/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201866 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616201866.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. XXX, právne zastúpená: JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka, so sídlom T. XXX, G. U., o zaplatenie 175,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/50/2016-39 zo dňa 28.06.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný uhradiť žalovanej trovy konania v celkovej výške 53,68 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 175,32 eur. Žalobca odôvodnil žalobu tak, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 500300758 zo dňa 27.05.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 350 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné plnenie vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 184,97 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 137,03 eur, t. j. zaplatiť celkom 672,- eur do 18.05.2014. Spotrebiteľ zobral na vedomie výšku ročnej percentuálnej miery nákladov 92 % a výšku priemernej hodnoty RPMN 39,27 %. Dňa 27.05.2013 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou aj Dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť celkovú čiastku 672,- eur v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 56 eur, vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci. Spotrebiteľ zobral na vedomie výšku ročnej percentuálnej miery nákladov 281,64 % a výšku priemernej hodnoty RPMN 39,20 %. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na vzťahy účastníkov sa použijú primárne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. Konštatuje, že zmluva o úvere neobsahovala výšku, počet, termíny splátok (iba konečnú splatnosť), čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvu o úvere aj dohodu o plnení v splátkach považuje za jednu zmluvu o úvere a v takom prípade obsahuje RPMN v dvoch odlišných hodnotách (92 % a 281,64 %). Takéto dojednanie neumožňuje spotrebiteľovi ustáliť výšku RPMN a jedná sa o neplatné dojednanie ročnej percentuálnej miery nákladov. Dojednané úroky vo výške 39,15 % ročne súd považuje za rozporné s dobrými mravmi a vzhľadom na to považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Obdobné platí aj na „administratívne náklady“ vo výške 184,97 eur (52,85 % z poskytnutej sumy 350,- eur), ktoré sú nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale jedná sa aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky spolu vo výške 350,- eur, pričom žalobcovi splatila 442,29 eur a nakoľko sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, nebol zistený žiaden dlh žalovanej voči žalobcovi. Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VOP“), ktoré neboli individuálne dojednané, taktiež považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto nebol dôvod na priznanie zmluvnej pokuty 33,- eur a poplatku za upomienky 10,- eur, ktorých nárok žalobca odôvodňoval bodom 07 VOP. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu zamietol. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odôvodnení uvádza, že so žalovanou uzatvorili dňa 27.05.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť istinu vo výške 350,- eur s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom 322,- eur. Podľa názoru žalobcu nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko dlžník sa zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672,- eur s termínom splatnosti dňa 18.05.2014. Následne však dlžník v ten istý deň požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. S dohodou sa oboznámil a podpísal ju, preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,- eur, vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 18.06.2013 do 18.05.2014. V prípade dvojakého označenia RPMN žalobca uvádza, že nenastal prípad, ktorý zákon vyžaduje, a teda že v zmluve je uvedená nesprávna, resp. nie je uvedená vôbec RPMN. Vo vzťahu k výške odplaty žalobca uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty a obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne, ktorý bol dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi. Poplatok vo výške 184,97 eur predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Ohľadne formulárového predkladania zmluvných dokumentov, predovšetkým VOP, žalobca uvádza, že v obchodnom styku je možnosť využitia zmluvných formulárov, ktoré využívajú tak bankové, ako i nebankové inštitúcie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere plní funkciu návrhu na uzavretie zmluvy, pričom návrh môže obsahovať dodatky, výhrady či iné zmeny ako ich dlžník navrhne, avšak tento nenamietal obsahovú stránku zmluvy. Dodatok k zmluve bol spísaný v ten istý deň, a to prostredníctvom Dohody o plnení v splátkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy na žiadosť dlžníka. Žalobca sa nestotožňuje ani s druhým výrokom, ktorým priznal súd náhradu trov konania, nakoľko v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Predmetné rozhodnutie nenadobudlo k dnešnému dňu právoplatnosť, a preto považuje výrok za vydaný predčasne. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 19.08.2016, v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu, preskúmateľné, zrozumiteľné a má riadne, výstižné a presvedčivé odôvodnenie. Nesúhlasí ani s jednou zo skutočností uvádzaných žalobcom v odvolaní. Žalovaná ďalej uvádza, že zmluva je bezúročná, bez poplatkov a úver žalobcovi splatila. Zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu s dohodou o plnení v splátkach boli podpísané v jeden deň a ani jedna z uvedených listín nebola predmetom individuálneho dojednania, pričom ak chcela získať úver, musela podpísať obe listiny, a preto je argumentácia žalobcu len účelovou obranou, na ktorú nemožno prihliadať. Žalovaná sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k RPMN, ktorý poukázal na to, že zmluva obsahovala RPMN v dvoch diametrálne rozličných hodnotách a také dojednanie neumožňuje spotrebiteľovi jednoznačne ustáliť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Úrok 39,15 % je neprimerane vysoký a je v rozpore s dobrými mravmi. Celá zmluva, ako aj podmienky zakotvené v zmluvných dokumentoch sú postavené na podmienkach, ktoré značným spôsobom spôsobujú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná ďalej uvádza, že nie je pravda, že dodatok bol spísaný v ten istý deň na jej žiadosť. Peniaze si požičala s tým, že ich bude mesačne splácať a nikoho nežiadala o splátkový kalendár. O skutočnosti, že má zaplatiť poplatok 10,- eur za zaslanú upomienku, poučená nebola, a pokiaľ ide o zmluvnú pokutu 33,- eur, poukazuje na to, že táto nebola dojednaná písomne, nakoľko ustanovenie o zmluvnej pokute bolo zakotvené do neprehľadných ustanovení všeobecných podmienok, ktorých obsah nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Výrok o trovách považuje za správny. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a súčasne jej priznal trovy odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a bez nariadenia pojednávania toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 5. Dňa 01.07.2016 došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). Súd prvej inštancie vydal rozsudok dňa 28.06.2016 za účinnosti O. s. p., a preto je námietka, vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania, o ktorých podľa C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, neopodstatnená. 6. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou má spotrebiteľský charakter. Úverová zmluva bola uzatvorená v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľ teda buď prijme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ - žalovaná slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície. 7. Odvolateľ namieta záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Jedným z dôvodov, pre ktorý okresný súd došiel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, bol nedostatok uvedenia RPMN, ktorá bola uvedená v zmluve o úvere a dohode v diametrálne rozličných hodnotách (92 % a 281,64 %), pričom takéto dojednanie neumožnilo spotrebiteľovi jednoznačne ustáliť výšku RPMN, teda celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Samotný tento záver súdu postačuje na vecnú správnosť rozsudku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 8. Niet pochybností, a to nespochybňuje ani žalobca, že uvedenie RPMN je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013 (ďalej len „ZSÚ“). Odvolateľ však namieta, že RPMN bola uvedená v zmluve riadne, v súlade so zákonom. 9. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na postup žalobcu ako veriteľa, ktorý je neakceptovateľný a javí známky úmyselného obchádzania zákona a konania v rozpore s povinnosťami veriteľa a úctou k právam spotrebiteľa. Žalobca v ten istý deň v časovej súvislosti a pri tom istom rokovaní uzatvoril so žalovanou ako spotrebiteľom nielen základnú zmluvu o úvere, ale aj dohodu o plnení v splátkach, ktorú ako to vyplýva zo skutkového stavu správne zisteného prvostupňovým súdom, si žalovaná nevyžiadala, ale v takejto predformulovanej forme jej spolu so zmluvou o úvere bola predložená na podpis. Veriteľ tak formálne vyhotovil zmluvu o úvere a súčasne ju pozmenil prijatím dohody o splátkach spôsobom, ktorým ovplyvňoval obsah záväzku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvu o úvere a dohodu o splátkach, ktoré boli uzatvorené pri tom istom rokovaní, nemožno posudzovať oddelene, pretože podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom takéhoto postupu bolo obchádzať zákon, poškodiť spotrebiteľa a získať neprimeraný prospech. Nebolo rozumného dôvodu nedohodnúť so spotrebiteľom všetky práva a povinnosti v uzatvorenej úverovej zmluve tak, aby spotrebiteľovi bol jasný obsah záväzku, teda práva a povinnosti, ktoré pre obidve zmluvné strany z uzatvorenej zmluvy vyplývajú. Podpísaním dohody veriteľ ako dodávateľ dosiahol úplné pozmenenie obsahu práv a povinností účastníkov dohodnutých v úverovej zmluve. Takéto konanie voči spotrebiteľovi možno považovať za úmyselné obchádzanie zákona a nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať ochranu súdu. 10. Za naplnenie podmienky, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedená hodnota RPMN pre úver, sa považuje, keď zmluva obsahuje správny údaj o tejto hodnote. Pri uzatvorení zmluvy o úvere sa tak nestalo, nakoľko v zmluve je hodnota RPMN 92 % a v dohode o splátkach je hodnota RPMN pre úver 281,64 %, pričom samotná skutočnosť, že v dvoch listinách týkajúcich sa úveru sú uvedené rozdielne hodnoty RPMN, má za následok uvádzanie spotrebiteľa do omylu. V neposlednom rade odvolací súd poznamenáva, že RPMN v zmluve o úvere je 92 %, a tak spotrebiteľ v priebehu roka podľa zmluvy má preplatiť poskytnutú istinu o takmer celú jej výšku. Samotná táto skutočnosť, uvedenie údaju RPMN v dvoch diametrálne rozličných výškach vo vzťahu k tomu istému úveru spôsobuje jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť pre spotrebiteľa, čo má za následok, akoby tento údaj ani uvedený nebol. Záver okresného súdu o nedostatku náležitostí RPMN je preto vecne správny, ktorý nedostatok sám osebe je dostatočným dôvodom na vyhlásenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. 11. Okresný súd považoval viaceré podmienky zmluvy za neprijateľné podmienky pre ich rozpor s dobrými mravmi. 12. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 14. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. 15. Možno súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že zmluvne dojednaný úrok za poskytnutý úver 39,15 % ročne je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je niekoľkonásobne vyšší než priemerné úrokové sadzby pri úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Pri úvere je možné dohodnúť si aj odplatu za poskytnutie úveru, resp. poplatok, avšak tento by mal pokrývať maximálne náklady spojené s poskytnutím úveru a pod. Poplatok nie je odmena a nesmie slúžiť na tvorbu zisku z poskytnutia úveru, nakoľko je tvorený práve výškou úrokov. Žalobcom určený poplatok vo výške 184,97 eur (52,85 % z poskytnutej sumy 350,- eur) odvolací súd považuje taktiež za rozporný s dobrými mravmi. 16. Na základe uvedeného je vecne správny záver okresného súdu, že z dôvodu chýbajúcej RPMN, ako aj neplatnosti viacerých zmluvných podmienok je poskytnutý úver možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu, keďže žalovaná už v priebehu postupných plnení zaplatila žalobcovi 442,29 eur, teda vrátila žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350,- eur, nebol zistený žiaden dlh žalovanej voči žalobcovi, ktorý by vyplýval zo zmluvného vzťahu, o ktorý opieral žalobca svoj nárok. 17. Aj keď uvedený záver prvostupňového súdu je postačujúci pre potvrdenie napadnutého rozsudku, odvolací súd na doplnenie vecnej správnosti udáva, že dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere a dohody o splátkach ako takých pre početné neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy a dohody postupoval voči žalovanej nečestne, v rozpore s dobrými mravmi, jeho konanie javí známky úmyselného obchádzania zákona a ako celok je neakceptovateľné. 18. Vzhľadom na uvedené nemožno hodnotiť všetky úkony samostatne a pokladať ich za čiastočne neplatné a nachádzať platnosť úkonu v ostatnom znení zmluvy, keď všetky úkony boli prijaté s cieľom obchádzať zákon, poškodiť spotrebiteľa a získať neprimeraný prospech. Súd nemôže konať tak, že nebude prihliadať na dohodu o splátkach pre jej rozpor s dobrými mravmi a zákonom, ale bude sa snažiť udržať v platnosti zmluvu o úvere a vyčíslovať nároky splácaním istiny a počítaním úrokov, neprihliadať na neprimeranú odplatu, len aby zachoval práva veriteľa, ktorý od počiatku konal vedome v úmysle obchádzať zákon. Takýto výklad by nebol v prospech účastníkov, ale len v prospech veriteľa - žalobcu. Odvolací súd preto konštatuje, že pokiaľ je celé konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a javí známky úmyselného obchádzania zákona, je potrebné ho ako celok považovať za neplatné. Iný postup súdu by žalobcu utvrdil v tom, že k zmluve o úvere môže uzavrieť rôzne dodatky a doložky, ktorými úplne pozmení pôvodný obsah a v prípade preskúmania nárokov súdom nič nestratí, pretože by v platnosti zostala pôvodná zmluva, hoci dlžník bol nútený splácať ďaleko viac. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. a nárok na ich náhradu priznal úspešnej žalovanej. 20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)