Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/288/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5705200168 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5705200168.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Ul. L. č. XX/X, prechodne bytom P., Ul. H. č. XX/XX, zast. JUDr. Jánom Gemerským, advokátom, so sídlom v P., Ul. M. č. X, proti žalovaným v rade: 1/ Obchodné domy PRIOR STRED a.s., so sídlom vo Zvolene , Nám. SNP č. 2497, zast. JUDr. Marošom Uhaľom, advokátom, so sídlom vo N., A.. X. č. X/XX, 2/ Mesto Martin, so sídlom v Martine, Vajanského nám. č. 1, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v rade 2/ (t.č. intervenienta na strane žalovaného v rade 2/): Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance group, so sídlom v Bratislave, Ul. Štefanovičova č. 4, v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 7C/5/2005-376 zo dňa 22.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi v 1/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.622,65 eur s 12 % ročným úrokom z omeškania od 1.12.2004 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľky na zaplatenie 4,5 % ročného úroku z omeškania od 1.12.2004 zo sumy 1.622,65 eur zamietol. Odporcovi v 1/ rade uložil povinnosť uhradiť navrhovateľke trovy konania v sume 610,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči odporcovi 2/ návrh navrhovateľky zamietol. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 9 zák. č. 135/1961 Zb. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že užívateľom nehnuteľnosti, na ktorej došlo k úrazu navrhovateľky, bol odporca v 1/ rade. V konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 8C/6/2008 odporca v 1/ rade tvrdil, že ju užíval 16 rokov v dobrej viere, že je vlastníkom. Zabezpečoval jej údržbu a opravu, keď pritom vychádzal z katastrálnej mapy. To, že katastrálna mapa nebola správna, táto skutočnosť nemôže ísť na vrub samotnej navrhovateľky, ani nezakladá zodpovednosť na strane odporcu v rade 2/, ktorý v čase úrazu nevedel, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Zo všetkých preukázaných okolností, dĺžky užívania jednoznačne vyplýva, že užívateľom, teda aj zodpovedným subjektom bol odporca v rade 1/, a preto mal aj zodpovednosť za údržbu tejto nehnuteľnosti a následne aj zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla na tejto nehnuteľnosti navrhovateľke. Mal preukázané, že na jeho strane došlo k porušeniu povinnosti tým, že riadne neudržiava v schodnosti chodník, že vznikla škoda navrhovateľke, ďalej že je to príčinná súvislosť medzi jeho porušením a škodou a tiež zavinenia na jeho strane. Tohto zavinenia sa nezbavil ani poukazovaním na to, že bolo veľmi nepriaznivé počasie a nemohol dostatočne v čase úrazu zabezpečiť schodnosť chodníka. Zodpovednosti sa nezbavil ani tým, že poukazoval na to, že navrhovateľka mala svoju chôdzu, opatrnosť prispôsobiť poveternostným podmienkam. Zodpovednosť na strane odporcu v rade 2/ vzhľadom na dokazovanie nebola daná. Dal za pravdu odporcovi v rade 2/, ktorý uvádzal, že ak by bola daná zodpovednosť za škodu na jeho strane, už by bola premlčaná. Pokiaľ sa týka výšky škody, tak podľa názoru súdu túto výšku riadne navrhovateľka preukázala potvrdením o zamestnávateľa a tiež obodovaním bolestného. Nestotožnil sa s názorom odporcu v rade 1/, ktorý namietol nárok navrhovateľky na 14. plat, ktorý bol podmienený tým, že by táto nebola práceneschopná menej ako 10 dní, čo bola podmienka pre priznanie 14. platu. Samotná práceneschopnosť navrhovateľky spôsobená úrazom na chodníku, ktorý užíval odporca v rade 1/ zapríčinila, že nemohla dostať od svojho zamestnávateľa 14. plat, teda jeho zavinením prišla o tieto finančné prostriedky. Nakoľko navrhovateľka riadne preukázala výšku škody listinnými dôkazmi, súd rozhodol tak, že jej náhradu škody priznal. Priznal navrhovateľke úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ - 12 % ročného úroku z omeškania z priznanej sumy od 1.12.2004 do zaplatenia. Navrhovateľka vyzvala odporcu v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 21.11.2004 k náhrade škody aj s relevantnými dokladmi. Odporca v rade 1/ prípisom zo dňa 8.12.2004 oznámil, že nie jeho vinou došlo k úrazu navrhovateľky, lebo chodník v zimnom období pravidelne udržiaval a každý deň pravidelne kontroloval. Pokiaľ sa týka 4,5 % ročného úroku z omeškania z priznanej sumy, tak v tejto časti súd návrh zamietol, nakoľko ku dňu 1.12.2004 bol ročný úrok z omeškania vo výške 12 % a nie 16,5 %. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že za škodu zodpovedá odporca 1/, súd návrhu voči odporcovi v rade 2/ zamietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke ako úspešnej účastníčke v konaní náhradu trov konania v sume 610,76 eur. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca v 1/ rade. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľky voči odporcovi v 1/ rade v celom rozsahu zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že navrhovateľka utrpela úraz na chodníku, ktorý nie je v jeho vlastníctve, čo potvrdil aj znalec Ing. Ladislav Tichý v znaleckom posudku. V konaní boli vyhotovené dva znalecké posudky. Prvý znalecký posudok vyhotovovala znalkyňa Ing. Anna Bukovanová a zo záveru tohto posudku vyplýva, že úraz navrhovateľky sa mal stať na nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve ich spoločnosti. Druhý znalecký posudok vyhotovený ako kontrolný znalecký posudok Ing. Ladislavom Tichým mal iný záver, že pozemok, na ktorom došlo k úrazu navrhovateľky, nie je vo vlastníctve ich spoločnosti, ale vo vlastníctve odporcu v 2/ rade. Z toho dôvodu namietal pasívnu legitimáciu. Celá spornosť týkajúca sa vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom došlo k úrazu navrhovateľky, bola spôsobená nesprávnym zákresom vykonaným Správou katastra Martin, ktorá nesprávne zakreslila hranicu medzi pozemkom C KN parc. č. 592/2, patriacim ich spoločnosti a pozemkom C KN parc. č. 4232/3, ktorý je vo vlastníctve odporcu v 2/ rade. Nesprávny zákres hranice pozemkov spôsobil, že navrhovateľka mohla nadobudnúť dojem, že úraz, ktorý utrpela, sa stal na pozemku v ich vlastníctve. Poukazoval na to, že ich spoločnosť nikdy nebola a ani nemohla byť vlastníkom sporného pozemku, nakoľko nesprávny nákres sa odzrkadlil len v katastrálnej mape. Je teda nepochybné, že škoda sa udiala na pozemku, ktorý nebol v čase úrazu vo vlastníctve ich spoločnosti, a preto za spôsobenú škodu ich spoločnosť nemôže niesť zodpovednosť. Chodník, na ktorom malo dôjsť k úrazu, sa nachádza niekoľko metrov od stavby obchodného domu, ktorá je vo vlastníctve ich spoločnosti. Ich spoločnosť ako vlastník objektu obchodného domu vykonáva údržbu a starostlivosť o chodník, ktorý bezprostredne hraničí so stavbou obchodného domu a to do vzdialenosti niekoľkých metrov od obchodného domu a takto si plní svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o pozemných komunikáciách a odstraňuje závady v schodnosti chodníkov priľahlých k ich nehnuteľnosti. Chodník, na ktorom sa stal navrhovateľke úraz, nie je priľahlý k ich nehnuteľnosti, je už súčasťou pešej zóny, o ktorú je povinný sa starať odporca v 2/ rade. Skutočnosť, že sa v minulosti starali o údržbu spornej časti chodníka v domnení, že ten je ich vlastníctvom, ešte nezakladá zákonnú povinnosť ich spoločnosti vykonávať údržbu tohto chodníka a ani nemôže viesť k záveru, že ich spoločnosť je zodpovedná za škodu v zmysle ustanovení zákona o pozemných komunikáciách. Ide o objektívnu zodpovednosť odporcu v 2/ rade, ktorú nie je možné preniesť na iný subjekt. Odporca v 2/ rade je vlastníkom priľahlej nehnuteľnosti k chodníku, a teda odporca v 2/ rade bol povinný odstraňovať závady v schodnosti na tomto chodníku. Tvrdil, že na strane ich spoločnosti nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, a teda nie je daná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, čo je základným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Ďalej má za to, že na chodníku, na ktorom malo dôjsť k úrazu navrhovateľky, sa v čase úrazu nevyskytovali zmeny, ktoré by mali charakter závady v schodnosti. Keďže stav chodníka mohla navrhovateľka predvídať, a teda sa nejedná o objektívnu zodpovednosť. Navrhovateľka aj napriek tomu, že vedela, že chodník nesie znaky zimného počasia, na tento vstúpila. Bola povinná správať sa podľa situácie, ktorá jej bola vopred známa a tej prispôsobiť svoj pohyb a správanie. Bola povinná prispôsobiť sa chôdzou a pohybom tak, aby sa jej nestal žiadny úraz. Chôdza na takomto chodníku si vyžaduje zvláštnu opatrnosť. V dôsledku mrazivého počasia mohla navrhovateľka predvídať, že chodník je zamrznutý. Pokiaľ sa pohybovala po chodníku aj napriek uvedeným faktorom, nemôže očakávať, že jej vznikne nárok na odškodnenie. Ďalej uviedol, že nárok navrhovateľky na 14. plat nie je možné považovať za dôvodný, pretože tento nárok je hypotetický, svojim charakterom je odmenou zamestnancovi, pričom nejde o nárokovateľnú zložku mzdy. Nie je možné preskúmať, na základe akého právneho predpisu súd navrhovateľke priznal aj nárok na 14. plat. 3. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu v 1/ rade písomne nevyjadrila. 4. Odporca v 2/ rade k odvolaniu odporcu v 1/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľky voči odporcovi v 2/ rade zamietnutý, potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že má za to, že nie je daná pasívna legitimácia odporcu v 2/ rade a to z dôvodu, že lokalita, kde došlo k škode, je súvislá zastavaným územím Mesta Martin, nie je pre určenie zodpovednosti za škodu rozhodujúce vlastníctvo pozemku, ale určenie zodpovednosti podľa zák. č. 135/1961 Zb. Odporca v rade 1/ v priebehu konania uviedol, že predmetný pozemok a aj chodník na ňom vybudovaný užíval a staral sa o jeho údržbu, k čomu doložil aj objednávku na vykonanie zimnej údržby. Rovnako v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod č. 8C/6/2008 uviedol, že celých 16 rokov zabezpečoval údržbu ako aj opravu pozemku na parcele č. 592/2 v dobrej viere, že jej jeho vlastníctvom v celosti. Následne tvrdenia odporcu v 1/ rade považuje za účelové. On v čase škodovej udalosti nemal vedomosť o skutočnosti, že na správe katastra došlo k nesprávnemu zápisu. Bez ohľadu na túto skutočnosť však zároveň ide o chodník, ktorý je priľahlý k nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v rade 1/, ide o súvislé zastavené územie obce a chodník hraničí s miestnou komunikáciou, t.j. závady v jeho schodnosti, mal odstraňovať odporca v rade 1/ v zmysle ustanovení zák. č. 135/1961 Zb. a v prípade, že tak neurobil, zodpovedá za škodu vzniknutú porušením tejto právnej povinnosti. V prípade, že by súd dospel k záveru, že je daná pasívna legitimácia odporcu v 2/ rade, uviedol, že namieta premlčanie nároku navrhovateľky. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5Co/111/2013-418 zo dňa 9. apríla 2013. 6. V dôsledku podaného dovolania zo strany žalovaného v 1/ rade bol rozsudok Krajského súdu v Žiline z 9. apríla 2013 sp.zn. 5Co/111/2013 zrušený a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie. Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 1Cdo 286/2013 zo dňa 29. marca 2016. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že dovolací súd dospel k záveru, že žalovanému v 1/ rade bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože zo spisového materiálu nevyplýva, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu upravený v ust. § 156 ods. 3 O.s.p. Obsah spisu neumožňuje posúdiť, či bola zachovaná lehota vyplývajúca z ust. § 156 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ obsah súdneho spisu dáva (ma dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní, je v danom prípade namieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené. Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil § 156 ods. 3 O.s.p. došlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom. 7. V dôsledku vyššie uvedeného bol spisový materiál opätovne predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 9. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 10. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 14. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 15. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: 16. Žalobkyňa utrpela dňa 7.1.2003 úraz pošmyknutím a spadnutím na zľadovatenom chodníku, t.j. na nehnuteľnosti, ktorú užíva žalovaný v 1/ rade. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1/ rade zodpovedá za škodu spôsobenú žalobkyni popísaným úrazom. Užívanie nehnuteľnosti, na ktorej došlo k úrazu žalobkyne, potvrdil žalovaný v 1/ rade tým, že v minulosti vykonávať údržbu nehnuteľnosti a tým, že sa domáhal vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v spore vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 8C/6/2008. Nehnuteľnosť, na ktorej došlo k vzniku škody žalobkyni, sa nachádza v zastavanom území Mesta Martin a je priľahlou nehnuteľnosťou k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade. 17. K námietkam žalovaného v 1/ rade uvedených v podanom odvolaní považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že k úrazu, ktorý utrpela žalobkyňa, došlo na chodníku, ktorý sa nachádza niekoľko metrov od stavby obchodného domu, ktorý je vlastníctvom žalovaného v 1/ rade. Chodník je súvislým zastavaným územím obce, hraničí s miestnou komunikáciou a závady v jeho schodnosti bol povinný odstraňovať žalovaný v 1/ rade v zmysle ustanovení zák. č. 135/1961 Zb. Keďže chodník žalovaný v 1/ rade neudržiaval v stave spôsobilom pre bezpečnú chôdzu, zodpovedá za škodu vzniknutú porušením tejto právnej povinnosti žalobkyni. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu škody vo výške ňou uplatňovanej a to titulom odškodnenia za bolesť, náhradu za stratu na zárobku, náhradu za stratu na zárobku počas kúpeľnej liečby a náhradu za stratu zárobku na 14. plat. Pri rozhodovaní o spôsobe a rozsahu náhrady škody súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 442 a nasl. OZ. Z ust. § 444 OZ (pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia), § 446 OZ (náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako, ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení), § 447 OZ (náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako, ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení) a § 442 ods. 1 OZ (uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo - ušlý zisk). Pokiaľ žalovaný v 1/ rade vo svojom odvolaní uvádzal, že nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd prvého stupňa vychádzal, keď žalobkyni priznal aj nárok na 14. plat, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 442 ods. 1 OZ. 18. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii žalovaného v 1/ rade, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 19. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobkyne, a preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)