Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/594/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708202567 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5708202567.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: A. T., nar. X. X. XXXX, bytom Z., H. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, IČO: 36 862 819 proti odporkyni: A. T., nar. XX. X. XXXX, bytom Z., D. Z. XXXX/X, zastúpenej AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Martin, E. B. Lukáča 2, IČO: 36 868 108, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 9C/41/2008-346 zo dňa 23. 6. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z vecí patriacich do BSM do výlučného vlastníctva navrhovateľa pridelil osobné motorové vozidlo zn. Fiat UNO MT 385 AX v hodnote 1 408,- eur, do výlučného vlastníctva odporkyne hnuteľné veci (mikrovlnná rúra, manželská posteľ, skriňa, sedacia súprava, veža, video) v hodnote 0,- eur. Odporkyňu určil za preberateľku nesplateného úveru voči OSBD Martin vo výške 1 373,09 eur. Na úplné vyrovnanie BSM zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 18 329,45 eur, v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden nemá právo na ich náhradu. Zároveň uložil každému účastníkovi zaplatiť trovy konania štátu vo výške 26,06 eur, ako aj uhradiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 33,- eur každému. Tiež účastníkov zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 658,22 eur každého. Pri vyporiadavaní BSM vychádzal súd z ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že návrh na vyporiadanie BSM bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Špecifikované boli hnuteľné veci, nehnuteľnosti, ako aj veci vynaložené zo spoločného majetku výlučne v prospech jedného účastníka. Po vykonaní znaleckého dokazovania súd ustálil hodnotu masy BSM predstavujúcu všeobecnú hodnotu členských práv k trojizbovému družstevnému bytu č. 17 nachádzajúcemu sa na ul. Z.. X v Z. vo výške 41 100,- eur, zostatkovú hodnotu osobného automobilu zn. Fiat UNO D, rok výroby 1989 vo výške 1 408,- eur, výšku sumy, ktorá bola zo spoločného vynaložená na zaplatenie dlhu navrhovateľa vo výške 1 660,- eur a tiež špecifikoval dlh OSBD Martin vo výške 1 373,09 eur. Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol o rozdelení vecí a práv, ako aj o spôsobe výplatku účastníkov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. O úhrade súdnych poplatkov rozhodol v zmysle zákona č. 71/1992 Zb.. Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie odporkyňa. Podľa nej prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a predložené dôkazy odporkyne a dospel tak k nesprávnemu výpočtu pri určení výšky vyrovnávacieho podielu, ktorý má odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi. V odvolaní uviedla, že nespochybňuje celkovo zistenú hodnotu masy BSM, avšak súd nezobral do úvahy pri výpočte vyrovnávacieho podielu všetky položky, ktoré je nevyhnutné odporkyni odpočítať. Prvostupňový súd nezobral do úvahy, že väčšou mierou sa pričinila o nadobudnutie vecí patriacich do BSM za trvania manželstva odporkyňa. Súd potom mal delenie BSM vykonať disparitne. Súd nezohľadnil pri výpočte vyrovnávacieho podielu sumu 4 095,81 eur, ktorá pozostáva z reálne vykonaných prác a zhodnotenia bytu, ktorého hodnota členského podielu bola predmetom znaleckého dokazovania. Uvedené zhodnotenie má nesporný význam aj pre samotné ocenenie znaleckým posudkom, keďže pri oceňovaní hodnoty členského podielu sa vychádza z trhovej hodnoty bytu. V prípade zhodnotenia bytu sa zvyšuje aj jeho trhová hodnota. Investície, ktoré vykonala odporkyňa, sú stavebného charakteru a tieto treba odpočítať z celkovej masy BSM. Tiež bolo potrebné odpočítať sumu vo výške 1 373,09 eur, nesplatený úver v zmysle potvrdenia OSBD, ktorý musí hradiť odporkyňa + 882,96 eur zostatkovú hodnotu členského bytu a 748,82 eur splatený úver, ktorý uhradila odporkyňa, resp. sumu 6 616,84 eur podiel nákladov na poskytnutie úveru na zateplenie bytového domu, ktorý taktiež musí splácať odporkyňa a navrhovateľ sa na tomto nijakým spôsobom nepodieľal. Súd tiež nesprávne odpočítal sumu 1 660,- eur, keď sprenevera navrhovateľa, za čo bol aj právoplatne odsúdený, predstavovala sumu 2 283,77 eur. Odvolateľka nesúhlasila ani s výrokom o trovách účastníkov, keď súd rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov, pričom odporkyňa súdny spor nevyvolala. Navrhovateľ nikdy neoslovil odporkyňu s návrhom na vyporiadanie BSM formou dohody a samotnú žalobu podal takmer tesne pred uplynutím zákonnej trojročnej lehoty. Z týchto dôvodov potom odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, príslušného obsahu spisového materiálu, ako aj vyhodnotením obsahu odvolania dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 157 O.s.p. zdôvodnil. Návrh na vyporiadanie BSM je návrhom v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, je však povinný zisťovať, čo do BSM patrí. Vyporiadanie sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do BSM a ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Právo na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva spravidla patrí obom manželom, ak sú nažive. Pri vyporiadaní sa vychádza zo zásady rovnosti podielov, i keď nie je vylúčené, aby boli podiely určené v inom pomere. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadať na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do jeho výlučného vlastníctva. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd pri vyporiadaní BSM účastníkov vychádzal z vyššie uvedených základných zásad. V súlade s prednesmi účastníkov a predloženými dôkazmi zistil masu BSM a veci a práva rozdelil podľa návrhu účastníkov. Toto nebolo spochybnené ani v odvolaní, odvolateľka však žiadala zohľadniť skutočnosť, že sa väčšou mierou pričinila o nadobudnutie a udržanie majetku, predstavujúceho BSM, ako aj žiadala započítať viaceré položky, na ktoré prvostupňový súd neprihliadal. Odvolací súd sa preto zameral najmä na námietky odporkyne uvedené v odvolaní, týkajúce sa nesprávneho výpočtu finančného vyrovnania. Prvostupňový súd pri vyporiadaní vychádzal z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje podiely určiť aj iným pomerom. Prvostupňový súd skúmal aj skutočnosť ako sa ktorý z manželov pričinil o nadobudnutie majetku v BSM. V tejto súvislosti zistil, že navrhovateľ po celý čas trvania BSM dosahoval štandardný príjem (tak ako aj odporkyňa), pričom s peniazmi, ktoré navrhovateľ zarobil, disponovala odporkyňa, resp. s účtom, na ktorom tieto peniaze boli. Manželstvo účastníci uzatvorili dňa 10. 7. 1987, právoplatne bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin dňa 4. 4. 2005. Od júna 2004 nežil navrhovateľ s odporkyňou v spoločnej domácnosti. Pokiaľ teda navrhovateľ v priebehu manželstva zo svojho príjmu prispieval na spoločnú domácnosť (až do júna 2004), nemožno konštatovať, že by pri nadobudnutí majetku do BSM (osobný automobil, členské právo k družstevnému bytu, zariadenie domácnosti) sa o to výrazne menším spôsobom pričinil aj navrhovateľ, resp. že sa o to v prevažnej miere pričinila len odporkyňa. Tu sa potom odvolací súd stotožnil s tým, že treba vychádzať pri delení zo zásady princípu parity podielov oboch manželov. Prvostupňový súd tiež správne zistil sumu, ktorá zo spoločného bola použitá pre potreby jedného z účastníkov (navrhovateľa), keď na zaplatenie spôsobenej škody zamestnávateľovi uhradil sumu 50 073,60 Sk. Aj keď v trestnom konaní bola preukázaná výška škody 68 801,60 Sk, jednoznačne bolo potvrdené, že časť tejto škody uhradil navrhovateľov spolupracovník, ktorému finančné prostriedky zapožičal a zvyšok vo výške 50 073,60 Sk odviedol do pokladne poškodeného navrhovateľ. Prvostupňový súd správne postupoval aj pri zistení hodnoty členských práv k trojizbovému družstevnému bytu na ul. Z.. X, byt č. 17, ktorého hodnota bola stanovená znaleckým posudkom znalkyne Ing. Vičanovej. Tak ako správne uviedol prvostupňový súd pri výpočte východiskovej hodnoty vychádzala znalkyňa zo stavebnotechnického stavu nehnuteľnosti k dátumu právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. ku dňu 4. 4. 2005, avšak určila všeobecné hodnotu nehnuteľnosti ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku (za akú hodnotu možno nadobudnúť členské práva k obdobnému bytu v čase vyporiadania). S určenou hodnotou 41 100,- eur obaja účastníci súhlasili. Je teda zrejmé, že pri určení tejto hodnoty znalkyňou boli vyhodnotené všetky faktory stanovujúce hodnotu členských práv bytu, t.z. aj jeho prípadné vybavenie a stavebnotechnický stav. Nemožno teda navyše k tejto hodnote prirátať odporkyňou tvrdené zhodnotenie bytu (investície stavebného charakteru), (tu odvolací súd podotýka, že byt je (bol) majetkom OSBD Martin). Súd mal zistiť hodnotu členských práv k tomuto bytu. Pokiaľ odvolateľka poukazovala na nesplatený úver OSBD vo výške 1 373,09 eur, s týmto sa prvostupňový súd vysporiadal, keď preberateľom tohto úveru sa stala odporkyňa, pričom výšku dlhu súd zohľadnil pri výpočte vyporiadacieho podielu. Pokiaľ žiadala odvolateľka zohľadniť zostatkovú hodnotu členského podielu stanovenú OSBD Martin, resp. výšku splateného úveru, jedná sa o účtovnú hodnotu a pri vyporiadaní BSM súd nevychádzal zo zostatkovej hodnoty členského podielu stanovenej OSBD vo výške 882,96 eur, ale naopak vychádzal zo všeobecnej hodnoty (trhovej) vypočítanej znalcom. Obdobne nemožno opakovane započítať v prospech odporkyne splatenie úveru OSBD, ktorý podľa oznámenia ku dňu 3. 3. 2005, teda do dňa rozvodu manželstva predstavoval sumu 748,82 eur (splatená časť úveru). Do úvahy mohol brať len nesplatený zvyšok úveru vo výške 1 373,09 eur. Pokiaľ teda prvostupňový súd vychádzal pri vyporiadaní podielov účastníkov z takto zisteného skutkového stavu, správne dospel k záveru, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na úplné vyporiadanie BSM sumu 18 329,45 eur. Aj odvolací súd dospel k záveru, že takto vypočítaný vyrovnávací podiel je správny. Účastníci nadobudli za trvania BSM majetok v hodnote 44 168,- eur (členské práva k bytu 41 100,- eur, osobný automobil 1 408,- eur, finančné prostriedky použité zo spoločného výlučne pre navrhovateľa 1 660,- eur). Aktíva teda predstavujú sumu 44 168,- eur, pasíva - dlh OSBD 1 373,09 eur. Polovica zo sumy 44 168,- eur predstavuje 22 084,- eur, čo je podiel každého účastníka. Pri navrhovateľovi z tohto podielu je potrebné odpočítať veci, ktoré nadobudol, a to osobný automobil v hodnote 1 408,- eur a vynaložené finančné prostriedky v jeho prospech vo výške 1 660,- eur. Potrebné je tiež odpočítať jeho polovičný podiel na dlhu voči OSBD, t.j. 686,54 eur. Na dorovnanie jeho podielu je potrebné mu zo strany odporkyne zaplatiť 18 329,45 eur. Pri odporkyni sa pri výpočte vychádza z toho, že má byt, ktorého členské práva predstavujú hodnotu 41 100,- eur, od toho je potrebné odpočítať jej podiel vo výške 22 084,- eur z rozdelenia BSM a tiež je potrebné odpočítať polovicu dlhu OSBD Martin, t.j. 686,54 eur. Výsledná suma jej reálneho podielu potom predstavuje 18 329,45 eur (k takému istému výsledku by súd dospel aj výpočtom, keď z hodnoty BSM 44 168,- eur by odpočítal dlh vo výške 1 373,09 eur. Čistá hodnota by tak predstavovala 42 794,91 eur a ideálny podiel každého z účastníkov 21 397,45 eur. Od tejto sumy by sa odrátala hodnota vecí, ktoré pripadli navrhovateľovi (1 408,- eur + 1 660,- eur) a ostávalo by tak doplatiť do výšky jeho podielu 18 329,45 eur. Obdobne pri odporkyni z hodnoty jej majetku 41 100,- eur po odpočítaní jej podielu 21 397,45 eur a celého dlhu, ktorý má zaplatiť 1 373,09 eur jej ostane podiel vo výške 18 329,45 eur. Prvostupňový súd teda správne vypočítal vyrovnávací podiel, ktorý je povinná zaplatiť odporkyňa navrhovateľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že suma 1 660,- eur, ktorá bola zo spoločného vynaložená výlučne v prospech navrhovateľa, sa v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka síce považuje za sumu, ktorá sa zo spoločného vynaložila v prospech navrhovateľa a je tak povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. To znamená, že v tomto prípade sa suma 1 660,- eur vráti späť do spoločného majetku, avšak v prospech odporkyne sa započíta len polovica z tejto sumy (druhá polovica patrí pri vyporiadaní BSM navrhovateľovi). Aj tu bol potom postup prvostupňového súdu správny pri zahrnutí tejto sumy do masy BSM a výpočtu podielov účastníkov. Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom o náhrade trov účastníkov, ktorý prvostupňový súd vyslovil v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z nich právo na náhradu trov konania nepriznal. Podať návrh na súd je právo oboch účastníkov. Pokiaľ nedošlo k mimosúdnej dohode (túto mohla iniciovať aj odporkyňa), nemožno navrhovateľovi vyčítať, že podal návrh na súd a nepokúsil sa o mimosúdnu dohodu, a teda zapríčinil trovy konania. Správne potom súd stanovil, že u žiadneho z účastníkov nemožno konštatovať úspech v konaní, nakoľko rozhodnutie je v prospech oboch účastníkov. Správne súd postupoval aj pri stanovení jednotlivých poplatkov v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb.. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil a dôvody uvádzané v odvolaní odporkyne nepovažoval za dôvodné a správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože úspešný v odvolacom konaní navrhovateľ si náhradu trov neuplatnil. Odporkyni ako neúspešnej v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.