Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/209/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708208296 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5708208296.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: SAT, s.r.o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika 16, IČO: 30 228 077, zastúpeného JUDr. Ivanom Siakeľom, advokátom so sídlom N., G. Y. X proti odporcovi: T - system, s.r.o., so sídlom Bratislava - Staré mesto, Banskobystrická 7403/4, IČO: 44 685 955, zastúpenému JUDr. Martinom Sečanským, advokátom so sídlom E., P. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu AVEC BUILDING, s.r.o. so sídlom Žilina, Terasy 3471/6, IČO: 47 236 141, zastúpeného JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom Martin, Jilemnického 30, o vydanie nehnuteľností, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 21C/19/2008-1066 zo dňa 8. 12. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Meste Martin, katastrálne územie N., zapísané na Okresnom úrade v Martine na liste vlastníctva č. XXXX, a to stavbu súpisné č. XXXX postavenú na parcele registra C č. 459/7 a pozemky parcelu registra C č. 459/8 o výmere 897 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcelu registra C č. 459/7 o výmere 484 m2 zastavané plochy a nádvoria, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi ich náhradu vo výške 709,50 eur, ktoré pozostávajú zo zaplatenia súdneho poplatku vo výške 199,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 510,50 eur. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 126, § 123 a § 151b, c, h Občianskeho zákonníka, ako aj ust. zákona č. 7/2005 Z.z. a zákona č. 527/2002 Z.z., keď konštatoval, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností, má právo na ich ochranu voči tomu, kto tieto veci zadržiava, užíva a neumožňuje vlastníkovi výkon jeho základných práv. Prejudiciálne súd konštatoval, že hoci je na liste vlastníctva zapísaný aktuálne odporca, tieto údaje katastra navrhovateľ hodnoverným spôsobom vyvrátil, keď preukázal, že vlastníctvo nadobudol kúpnou zmluvou, čo neskôr bolo potvrdené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/115/2004 zo dňa 7. 9. 2005, resp. rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/277/2007 zo dňa 26. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/185/2012, ktorý určil, že všetky kúpne zmluvy uskutočnené na predmetné nehnuteľnosti inými subjektmi sú neplatné. Neplatná je potom aj zmluva, ktorou nadobudol vlastnícke právo odporca, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Nič na tom nezmení ani skutočnosť, že vlastnícke právo odporca nadobudol od vedľajšieho účastníka, ktorý získal vlastníctvo dražbou, pri ktorej však nebola preukázaná dobromyseľnosť, a preto má prednosť ochrana vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, t.j. navrhovateľa. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech účastníkov v konaní. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolania odporca a vedľajší účastník na strane odporcu. Poukazovali na ust. § 205 O.s.p. a žiadali rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrh zamietnuť. Podľa oboch odvolateľov prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s tým, že vedľajší účastník spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o. získala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dobrovoľnou dražbou. V tomto konaní nemohol súd preskúmavať (ne)platnosť dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z., a to ani ako otázku predbežnú. Zákon o konkurze prelamuje pri speňažovaní majetku, ktorý je v súpise zásadu, že nemožno na niekoho previesť viac práv, než má sám. Tento zákon umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo k veci aj od nevlastníka, jedinou podmienkou je dobromyseľnosť u nadobúdateľa. V tomto prípade túto skutočnosť prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil a nesprávne vyložil obsah pojmu dobromyseľnosť tak, že pojem dobromyseľnosť napriek výslovnému zneniu ust. § 93 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní, kedy je rozhodujúca objektívna vedomosť nadobúdateľa o určitých skutočnostiach, interpretoval pojem dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie o správnosti a poctivosti svojho konania. Dobromyseľnosť sa pritom u nadobúdateľa predpokladá a v súdnom konaní je potrebné preukazovať opak. Pokiaľ teda vedľajší účastník nadobudol majetok dražbou v rámci konkurzného konania dobromyseľne, nemôže byť následne neplatná kúpnopredajná zmluva, ktorú uzatvoril s odporcom a previedol na neho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Zákon o konkurze prípad predaja veci tretej osoby, ktorá nebola vlastníkom, správcom, výslovne rieši tak, že správca zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, a to bez toho, aby vlastnícke právo nadobúdateľa bolo akokoľvek dotknuté. Závery súdu prvého stupňa sú potom nesprávne a zjavne absentujú a popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, sú jednostranné a v rozpore s princípmi spravodlivosti. K podanému odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za vecne správny, aj spravodlivý. Od roku 2005 existuje rozsudok súdu, ktorým bolo určené, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. taktiež existuje uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 57/09, v odôvodnení ktorého je uvedené, že navrhovateľ je vlastníkom a svojho vlastníckeho práva, resp. jeho ochrany sa môže domáhať žalobou o vydanie sporných nehnuteľností, čo aj urobil. Spoločnosť MISTA, s.r.o., ktorá si dala do evidencie pohľadávku z neplatného záložného práva o tejto skutočnosti vedela minimálne od 25. 11. 2011 ako účastník súdneho konania vo veci 18Cb/277/2007 OS Martin, kde sa rozhodovalo o absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými bol. Spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o. sa aktívne zúčastnila dobrovoľnej dražby dňa 18. 10. 2012 v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z.. Podľa tohto zákona je potrebné aj právne posúdiť, či možno v dobrovoľnej dražbe nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka. Nesprávny je potom názor odvolateľov, že dobrovoľnou dražbou, ktorá nebola napadnutá, možno získať aj majetok od nevlastníkov. V dobrovoľnej dražbe ide o derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníctva, teda odvodený od preukázaného vlastníctva predchodcu. Rozhodnutie navrhovateľa dražby túto navrhnúť má súkromnoprávny nie verejnoprávny základ. Zmluvné prevody vlastníckeho práva v Slovenskej republike v zásade sú založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv než sám má. Ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prechod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastník alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak. Z toho vyplýva, že ani dobrovoľná dražba, proti ktorej nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. To v tomto prípade bolo dokázané rozsudkom OS Martin 18Cb/277/2007. Navyše, ak úpadca (MISTA, s.r.o.) neinformoval správcu konkurznej podstaty o týchto skutočnostiach, išlo o zrejme úmyselný podvod. Pokiaľ v odvolaní tvrdí odvolateľ, že súd riešil ako prejudiciálnu otázku neplatnosť dražby, súd toto neriešil, riešil, kto je skutočným vlastníkom sporných nehnuteľností a na základe toho vydal rozsudok. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a napadnutý rozsudok prvostupňového súdu postupom podľa ust. § 214 O.s.p. s poukazom na ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ako aj z preskúmavaného rozsudku mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal vydania nehnuteľností nachádzajúcich sa v Martine, preukazujúc, že je ich vlastníkom a že zápis v katastri nehnuteľností svedčiaci inému vlastníkovi je nesprávny. Vlastníctvo navrhovateľa bolo potvrdené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/115/2004 zo dňa 7. 9. 2005, ktorý určil, že SAT, s.r.o. Martin je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Na základe tohto rozhodnutia bol vlastník SAT, s.r.o. zapísaný na list vlastníctva, tento zápis bol však zrušený a zapísaná bola spoločnosť MISTA, s.r.o., na ktorú predchádzajúci vlastník M-Real, a.s. previedol vlastnícke právo. Následne boli vykonané ďalšie prevody predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť SUAR, s.r.o., NOVALIS, s.r.o. a pritom rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/277/2007 zo dňa 14. 5. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/185/2012 súd určil, že kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností medzi jednotlivými subjektmi (LEGURA, s.r.o., MISTA, s.r.o., SUAR, s.r.o., ORAVA, s.r.o., NOVALIS, s.r.o.) sú neplatné. Ďalším vlastníkom nehnuteľností sa dobrovoľnou dražbou mal stať AVEC BUILDING, s.r.o. so sídlom Žilina. Tento následne previedol nehnuteľnosť na subjekt, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva, a to odporcu v tomto konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd s rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tieto poukazuje. Odvolatelia k veci samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne na to nadväzujúce vydané rozhodnutie prvostupňového súdu. Odvolací súd tak dospel k záveru, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 157 O.s.p. zdôvodnil. Následne správne prvostupňový súd rozhodol aj o náhrade trov konania jednotlivých účastníkov. Aj odvolací súd má za to, že navrhovateľ preukázal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti a oprávnene sa potom domáhal voči subjektu, ktorý jeho vlastnícke právo obmedzuje, vydania veci, pričom pod pojmom vydanie, pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, sa rozumie aj jej vypratanie a odovzdanie vlastníkovi tak, aby tento riadnym spôsobom mohol vykonávať svoje vlastnícke právo. To, že je navrhovateľ vlastník, preukázal rozsudkom z roku 2005 a odvtedy, napriek tomu, že došlo k viacerým prevodom sporných nehnuteľností, nebolo preukázané, že by jeho vlastnícke právo nejakým spôsobom zaniklo. Ak teda navrhovateľ mal potvrdené, že v roku 2005 bol vlastníkom veci, nemohli následné prevody nehnuteľností spôsobiť, že vlastníkom sa stal iný subjekt, čo nakoniec vyplynulo aj z rozhodnutia súdu, ktorým boli vyslovené neplatnosti kúpnych zmlúv jednotlivých subjektov, ktoré vec medzi sebou prevádzali. Správny je záver prvostupňového súdu aj v tom, že vedľajší účastník nemohol riadnym spôsobom nadobudnúť vlastnícke právo, nakoľko toto odvodzoval od dobrovoľnej dražby a ani v tomto prípade nemohol vlastníctvo nadobudnúť, pokiaľ dražená vec nepatrila subjektu, ktorý súhlasil s dobrovoľnou dražbou. Následne potom nemohla byť platne uzatvorená kúpna zmluva, ktorou vedľajší účastník previedol vlastnícke právo na odporcu. Na základe týchto skutočností odvolací súd odvolania nepovažoval za dôvodné a rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože úspešný navrhovateľ v odvolacom konaní si náhradu trov neuplatnil a odporcovi, resp. vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako neúspešným ich súd nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.