Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708212451 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5708212451.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: Z. P., nar. X.X.XXXX, bytom S., J. I. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Richardom Karkóom, advokátom so sídlom L., N. J. N. XXXX/XX, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, právne zastúpená JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom S., K. S. XX, o zaplatenie 7.326,16 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/72/09-442 zo dňa 20.8.2015 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Martin č.k. 7C/72/09-460 zo dňa 3.12.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 4.338,71 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 4.188,71 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamieta. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov na súde prvej inštancie, a to do čiastočného zastavenia konania v rozsahu 14,34 % a v ďalšom priebehu konania v rozsahu 93,08 %. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 93,08 %. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobkyne a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.338,71 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline doplnil dokazovanie opätovným vypočutím účastníkov a tiež znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. V predmetnom znaleckom posudku označený ústav na otázku súdu, či prekročenie povolenej rýchlosti vodičom N. na vozidle Suzuki malo priamo za následok vznik nehody alebo bolo jednou z jej príčin, jednoznačne odpovedal, že rýchlosť jazdy vodiča N. na vozidle Suzuki bol tým prvkom dopravného deja, ktorý vodičovi tohto vozidla znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Ide o prvok technickej príčiny dopravnej nehody, a to nezávisle na tom, či počas nehodového deja nastal variant 1, teda prejazd vozidla Suzuki križovatkou na červenú a vozidla Opel na zelenú, alebo variant 2, teda prejazd vozidla Suzuki križovatkou na zelenú a vozidla Opel na červenú. V oboch variantoch je vždy dopravná nehoda zapríčinená vodičom vozidla Suzuki, nakoľko jeho rýchlosť cca 100 až 110 km za hodinu mu znemožňovala zabrániť dopravnej nehode. Pri rýchlosti jeho jazdy do 60 km za hodinu (maximálna, resp. predpísaná rýchlosť na danom úseku) by k dopravnej nehode nedošlo. Z technického hľadiska mohol vodič vozidla Suzuki zabrániť dopravnej nehode, pokiaľ by jazdil v čase reakcie na vozidlo Opel rýchlosťou maximálne 60 km za hodinu. Vodič N. jazdil neprimeranou rýchlosťou cca 100 až 110 km za hodinu, čím porušil povinnosť uloženú mu zákonom č. 8/2009 Z.z. v ust. § 3 ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 4. 2.Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že príčinou dopravnej nehody, v súvislosti s ktorou žalobkyni vznikla škoda, bola neprimeraná rýchlosť vozidla Suzuki, ktoré riadil vodič N. ako poistenec žalovaného. Nadväzne konštatoval, že nárok žalobkyne vyplýva z ust. § 4 ods. 2, § 14 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a žalobkyňa uplatnenú výšku škody preukázala. Celkovo si žalobkyňa uplatnila nárok vo výške 7.326,16 eur, neskôr vzala svoju žalobu v časti o zaplatenie 2.987,45 eur z titulu ušlého zisku (pôvodne vo výške 5.974,90 eur) späť, v dôsledku čoho bolo konanie o zaplatenie 2.987,45 eur zastavené. K zaplateniu sumy vo zvyšku uplatneného nároku vo výške 4.338,71 eur (pozostávajúceho zo sumy 1.168,56 eur ako rozdielu medzi skutočnou škodou a plnením poskytnutým poisťovňou Kooperativa z titulu havarijného poistenia, ďalej o sumy 63,20 eur ako nákladov práce vykonaných na mieste nehody a odťahu vozidla, ďalej sumy 119,50 eur ako nákladov znaleckého posudku Ing. Midžiaka za účelom zistenia skutočnej škody a ušlého zisku 2.987,46 eur) bol zaviazaný žalovaný, nakoľko listinnými dôkazmi, predovšetkým faktúrami, znaleckým posudkom a nájomnou zmluvou bola preukázaná opodstatnenosť tohto nároku. Ani samotný žalovaný nenavrhol žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil výšku uplatneného nároku. 3.O trovách účastníkov konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť ich žalobkyni vo výške 2.012,89 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Aplikoval pritom ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., vychádzajúc z čiastočného úspechu žalobkyne v konaní, ktorý mal predstavovať približne 60 %. 4.Dopĺňacím uznesením si okresný súd vyhradil rozhodnutie o trovách štátu formou osobitného uznesenia po právoplatnosti rozsudku. 5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva (ďalej len „ÚSI“) formuloval dva možné varianty priebehu dopravnej nehody. Podľa jedného variantu porušil pravidlá cestnej premávky vodič vozidla Suzuki jazdou rýchlosťou presahujúcou maximálnu povolenú v danom úseku a súčasne prejazdom križovatky na červenú. Podľa druhého variantu porušili pravidlá cestnej premávky obaja vodiči, a to vodič vozidla Suzuki jazdou rýchlosťou presahujúcou maximálne povolenú v danom úseku a vodič vozidla Opel prejazdom križovatky na červenú. Keďže podľa znaleckého posudku ÚSI oba varianty sú technicky prijateľné, nie je možné jednoznačne uzavrieť, že za vznik dopravnej nehody zodpovedá výlučne vodič vozidla Suzuki; tento záver nebol jednoznačne preukázaný. Na vzniku dopravnej nehody sa mohol významnou mierou podieľať aj vodič vozidla Opel v prípade jeho prejazdu križovatkou na červenú (v tomto prípade podľa znaleckého posudku ÚSI vozidlo Opel bolo prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a rýchlosť jazdy vozidla Suzuki cca 106 km za hodinu bola prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil zabrániť vodičovi vozidla Suzuki predmetnej dopravnej nehode). Takéto porušenie povinnosti vodiča vozidla Opel nemôže byť bez významu vo vzťahu k následkom (spôsobenej škode), pričom toto je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V danom prípade stretu prevádzok je potrebné v súlade s § 431 OZ zohľadniť účasť jednotlivých prevádzateľov na spôsobenej škode a určiť objektívnu mieru účasti každého z nich na škode, ktorá im vznikla. 6.Odvolateľ zdôraznil, že súčasťou pripojeného trestného spisu sú viaceré znalecké posudky, z ktorých vyplývajú úplne odlišné závery o samotnom priebehu a podiele jednotlivých účastníkov nehody; z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, či a ako boli tieto vyhodnotené v kontexte so závermi znaleckého posudku ÚSI, keď okresný súd prihliadol práve a jedine na tento posudok. Pripomenul, že v priebehu konania namietal, že žalobkyňa nezohľadnila hodnotu zvyškov vozidla (vraku), ohľadom ktorej otázky absentuje odôvodnenie v napadnutom rozsudku. Nedôvodným je aj nárok na náhradu nákladov znaleckého posudku znalca Midžiaka, keďže tento dala žalobkyňa vypracovať z dôvodu nesúhlasu s postupom pri likvidácii škodovej udalosti zo strany poisťovne Kooperativa a ňou vypočítanej výšky poistného plnenia. Uvedené náklady neboli účelne vynaložené v súvislosti s týmto konaním a nie sú ani škodou, ktorú by v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. mal žalovaný povinnosť žalobkyni nahradiť. 7.Napokon žalovaný namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia o trovách konania. Aj keď okresný súd správne zohľadňoval pomer úspechu žalobkyne v konaní, pomernú časť náhrady trov nesprávne vyčíslil. Žalobkyňa bez zavinenia žalovaného vzala v priebehu konania v návrh o zaplatenie 7.326,16 eur v časti späť a domáhala sa zaplatenia len sumy 4.338,71 eur, čo predstavuje 59,22 %; zastavenie konania zavinila v rozsahu 40,78 %. Náhrada trov konania navrhovateľky by tak po zohľadnení jej úspechu a neúspechu mala predstavovať rozdiel medzi úspechom a neúspechom, teda 18,94 %, prípadne by uvedený výsledok odôvodňoval aj rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Čiastočné späťvzatie návrhu nebolo zohľadnené ani pri výpočte odmeny advokáta (základ pre výpočet odmeny). Z odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania nie je tiež zrejmé za aké úkony právnej služby bola žalobkyni náhrada trov priznaná, prípadne v súvislosti s ktorými z nich bola priznaná náhrada za stratu času a náhradu cestovného. 8.Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu ohľadom zavinenia dopravnej nehody, ktorých vychádzal zo znaleckého posudku ÚSI. Aj keď z tohto vyplývajú dva technicky prijateľné varianty priebehu dopravnej nehody, ako pravdepodobnejší sa javí - s poukazom na výpovede svedkov, hlavne svedka Zlatohlávka - tá, že vodič vozidla Opel jazdil križovatkou na zelenú, a teda na červenú prechádzal križovatkou vodič vozidla Suzuki. Zo znaleckého posudku ÚSI však nepochybne vyplýva, že vodič N. jazdil v čase reakcie na vozidlo Opel rýchlosťou 106 km za hodinu, teda výrazne vyššou ako bola maximálna povolená pre daný úsek a smer. Bez ohľadu na variant priebehu nehody v príčine nehody je vždy vodič N. z dôvodu, že jeho rýchlosť bola prvkom nehodového deja, ktorý mu znemožňoval zabrániť dopravnej nehode. Zo záverov predmetného posudku vyplýva, že ak by dodržal maximálnu povolenú rýchlosť, k nehode by nedošlo. Pokiaľ ide o námietku nezaoberania sa znaleckými posudkami, ktoré sú súčasťou pripojeného trestného spisu, tieto si vzájomne odporujú, čo vyvoláva zrejmú pochybnosť o ich kvalite. Z toho dôvodu žalobkyňa navrhla a bolo vykonané dokazovanie ÚSI, ktorý je znaleckou organizáciou pre dané odvetvie. Pokiaľ ide o priznanú výšku náhrady trov konania, kým nebolo právoplatne rozhodnuté o zastavení konania v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby, bola hodnota sporu vo výške zodpovedajúcej sume uvedenej v žalobe; preto hodnota jednotlivých úkonov právnej služby bola určená správne. 9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. 10.Podstata zásadnej odvolacej námietky žalovaného spočíva v argumentácii o technickej prípustnosti dvoch variantov nehodového deja dopravnej nehody zo dňa 6.4.2008 v zmysle znaleckého posudku ÚSI. Podľa odvolateľa sa totiž na vzniku dopravnej nehody mohol významnou mierou podieľať aj vodič vozidla Opel, a to svojím prejazdom cez križovatku na červenú, v ktorom prípade, podľa záverov znaleckého posudku ÚSI, vyvolal kolíznu situáciu a rýchlosť vozidla Suzuki bola prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil jeho vodičovi zabrániť nehode. 11.Odhliadnuc od evidentne vyššej pravdepodobnosti (danej konkrétnym vymedzením jednotlivých podmienok oboch variantov nehodového deja v znaleckom posudku ÚSI) toho, že nastali podmienky - predovšetkým, že dve vozidlá v rozdielnych smeroch jazdy prechádzali križovatkou na zelenú a to najskôr neznáme vozidlo, potom vozidlo Opel, než (na druhej strane), že by neznáme vozidlo odbočovalo na červenú (inak by ho vodič vozidla Suzuki nevidel, nakoľko by ho ani zo vzdialenosti 890 m pred križovatkou technicky vidieť nemohol; avšak tvrdil, že ho videl), rovnako na červenú by šlo vozidlo Opel, a tiež by sa musel vodič svedok L. mýliť vo svojich výpovediach ohľadom okamihu zrážky vozidiel Suzuki a Opel v rámci časového úseku po zastavení jeho vozidla pred križovatkou a ohľadom farby svetelného signálu pre jeho smer jazdy, pričom u vodiča svedka L. nebol dôvod pochybovať o jeho objektívnosti, keďže nebol osobne zainteresovaný na predmetnej dopravnej nehode, resp. nebol v nijakom vzťahu či už k vodičovi vozidla Opel V. E. alebo k vodičovi vozidla Suzuki L. N., na rozdiel napríklad od svedkyne M. Z., ktorá bola priateľkou vodiča vozidla Suzuki L. N., a ktorá vypovedala v zhode so svojím priateľom) - variantu 2 nehodového deja, teda, že -vozidlo Suzuki prechádzalo križovatkou na červenú, vozidlo Opel na zelenú, čomu by svedčila i výpoveď vodiča svedka L., že mal v smere svojej jazdy červenú a k zrážke došlo bezprostredne po zastavení jeho vozidla, ako i tvrdenie samotného vodiča vozidla Suzuki, že videl odbočujúce neznáme vozidlo - podstatou rozhodnutia krajského súdu je úvaha o bezprostrednej/hlavnej príčine nehodového deja, ktorou je v zmysle záverov relevantného znaleckého posudku nepochybne (za každých okolností) prekročenie rýchlosti vodičom vozidla Suzuki N.. 12.Jednou zo základných (kumulatívnych) podmienok vzniku zodpovednostného vzťahu za škodu je (aj) príčinná súvislosť medzi konaním a spôsobenou škodou. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) vymedzuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi určitým konaním a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). Ďalej platí, že v postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je však „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 32/2007). Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, keď príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Zároveň platí, že posudzovaná vec je kontradiktórnym súdnym konaním, v ktorom každú sporovú stranu zaťažuje bremeno tvrdenia a nadväzne bremeno dôkazné, ktorých neunesenie vedie k procesnému neúspechu 13.Zhrnúc opísané východiská možno v okolnostiach súdenej veci uzavrieť, že v zmysle záverov znaleckého dokazovania je mimo rámca akejkoľvek pochybnosti základnou príčinou (pri oboch variantách nehodového deja) vzniku škodovej udalosti porušenie právnej povinnosti - prekročenie rýchlosti - vodičom N.. Nadväzne vo vzťahu k argumentácii odvolateľa, že je „technicky prijateľná“ aj verzia, že právnu povinnosť porušil aj vodič vozidla Opel (jazdou „na červenú“) krajský súd zdôrazňuje, že z hľadiska hodnotenia skutkových zistení ide o nesprávnu konštrukciu. Právny záver súdu o vzniku škody totiž nemôže byť založený na skutočnostiach, ktoré (v zásade) nemožno vylúčiť - prijatím opísanej logiky odvolateľa ad absurdum v zásade vylúčiť nie je možné nič (ani napr. že vodič vozidla Opel telefonoval, dostal mikrospánok a pod.) - ale naopak, z hľadiska formálnej logiky náležitou je taká úvaha, v zmysle ktorej je záver súdu založený na skutočnostiach, ktoré boli preukázané - porušenie povinnosti vodiča vozidla Suzuki - nie takých, ktoré preukázané neboli, len ich nemožno vylúčiť - porušenie povinnosti vodiča vozidla Opel. Z rovnakého dôvodu je zároveň bezpredmetná i požiadavka odvolateľa zohľadniť mieru účasti jednotlivých prevádzateľov na spôsobenej škode. 15.Krajskému súdu je známa skutočnosť, že vodič vozidla Suzuki N. bol ako obžalovaný v trestnom konaní vo veci prečinu usmrtenia v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou v zmysle zásady „in dubio pre reo“ oslobodený spod obžaloby, nakoľko nebolo nesporne preukázané, že sa skutok stal tak ako ho opisovala obžaloba, teda, okrem iného, že obžalovaný ako vodič vozidla Suzuki nerešpektoval pokyn svetelnej signalizácie „Stoj“ a vošiel do križovatky v rýchlosti 100 až 105 km za hodinu v čase, keď na znamenie svetelnej signalizácie „Voľno“ vošiel do križovatky poškodený vodič vozidla Opel E.; technicky totiž nebolo možné zistiť, resp. bez pochybností tvrdiť, na aký signál prechádzali konkrétne vozidlá križovatkou. Predmetné rozhodnutie v trestnom konaní, ako ani jeho záver o nepreukázaní zavinenia obžalovaného na spôsobení predmetnej dopravnej nehody, však nie sú pre súd v občianskoprávnom konaní - ovládanom inými princípmi posudzovania zodpovednosti za škodu - záväzné. Krajský súd, vychádzajúc z prezentovaných úvah, mal v aktuálnom občianskoprávnom konaní dostatočne preukázanú zodpovednosť vodiča vozidla Suzuki L. N. za dopravnú nehodu zo dňa 6.4.2008. 14.Vo vzťahu k odvolacej námietke, v zmysle ktorej okresný súd nevyhodnotil závery znaleckých posudkov vypracovaných v trestnom konaní a prihliadal len na znalecký posudok ÚSI, krajský súd uvádza, že vykonanie znaleckého skúmania ÚSI bolo žalobkyňou navrhnuté a následne súdom nariadené práve z dôvodu, že predchádzajúce znalecké posudky (vypracované na účely trestného konania) obsahovali navzájom rozporné závery. Zároveň ani jedna zo strán nemala námietky proti záverom znaleckého posudku ÚSI, keď žalovaný len poukazoval na existenciu dvoch variantov nehodového deja (vyššie opísaných). 15.Na základe opísaného dospel krajský súd k záveru, že základ nároku žalobkyne na náhradu škody je daný. 16.Pokiaľ však odvolateľ následne namietal aj neopodstatnenosť priznania nároku v časti zodpovedajúcej hodnote zvyškov vozidla Opel (vrak) a nákladov znaleckého posudku znalca Midžiaka, krajský súd mu dáva za pravdu, že v napadnutom rozsudku absentuje odôvodnenie priznania uvedených čiastkových nárokov o to viac, že žalovaný tieto spochybňoval už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Nemožno sa uspokojiť len s konštatovaním, že žalovaný nenavrhol žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil výšku náhrady škody uplatňovanú žalobkyňou. Uvedené osobitne platí vo vzťahu k priznaniu náhrady nákladov znaleckého posudku znalca Midžiaka (ohľadom tohto čiastkového nároku žalovaný namietal, že náklady tohto posudku neboli účelne vynaložené v súvislosti s aktuálne uplatňovaným nárokom, ale na zistenie hodnoty vozidla pri uplatňovaní nároku žalobkyne na náhradu škody proti poisťovni Kooperativa z titulu havarijného poistenia). Na posúdenie tohto čiastkového nároku nebolo potrebné (navrhnúť) vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania. 17.Krajský súd sa v danej spojitosti stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného ohľadom potreby odpočítania hodnoty zvyškov vozidla (vraku) od hodnoty vozidla pred nehodou (na účely rozhodnutia o náhrade škody v aktuálnom konaní). V danej súvislosti možno poukázať napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 234/2007 zo dňa 30.6.2008, podľa ktorého cit.: “...žalobkyňa by mohla byť odškodnená sumou... zodpovedajúcou reprodukčnej obstarávacej cene jej motorového vozidla pred poškodením len ak by došlo k úplnému zničeniu všetkých častí a súčiastok jej motorového vozidla. ..nemožno prehliadnuť, že v dôsledku poškodenia vozidla nenastala úplná majetková strata žalobkyne, lebo jej zostali zvyšky motorového vozidla. Z hľadiska určenia výšky škody spôsobenej na motorovom vozidle treba vziať na zreteľ, že zachované a nepoškodené zvyšky vozidla (súčasti a súčiastky poškodeného vozidla) majú objektívne vždy majetkovú hodnotu, pri určovaní výšky ktorej nie je rozhodujúci subjektívny aspekt (akým spôsobom je v individuálnom prípade ten - ktorý poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný naložiť s touto hodnotou).“ 18.Vychádzajúc z úvah vyjadrených v predchádzajúcom odseku krajský súd krátil/znížil okresným súdom žalobkyni priznanú náhradu škody, a to odhadom v zmysle § 264 C.s.p. o 150 eur. Ohľadom hodnoty zvyškov vozidla (vraku) nebol v konaní nebol podaný znalecký posudok, náklady na jeho vypracovanie by boli v zjavnom nepomere k hodnote, ktorá by ním mala byť určená. Pri odhade krajský súd vychádzal z fotodokumentácie stavu vozidla po nehode (obsahuje ju napríklad znalecký posudok ÚSI), z ktorej vyplýva praktická nevyužiteľnosť prvkov karosérie, keď ale využiteľné boli napríklad pneumatiky vozidla, včítane náhradného kolesa. Krajský súd prihliadol pri svojom odhade aj na ohodnotenie zvyškov vozidla (vraku) poisťovňou Kooperativa v jej Oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.4.2008 (10.000 Sk), a to predovšetkým z toho hľadiska, že hodnota zvyškov vozidla (vraku) bola minimálna, prípadne z hľadiska obstarávacej reprodukčnej ceny vozidla v čase nehody (podľa poisťovne Kooperativa vo výške 102.030 Sk) v rozsahu cca menej než 1/10-tiny tejto ceny, teda v podstate zanedbateľná. Možno dodať, že hoci žalovaný žiadal zohľadniť hodnotu zvyškov vozidla (vraku) pri priznaní nároku navrhovateľke, nijako ich hodnotu nevyčíslil. 19.Zároveň však mal odvolací súd za to, že náklady vypracovania znaleckého posudku znalcom Midžiakom, aj keď v súvislosti s iným nárokom (z titulu havarijného poistenia) a voči inému subjektu (poisťovňa Kooperativa) predstavujú náklady uplatnenia pohľadávky žalobkyne na náhradu škody, teda príslušenstvo tejto pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.). Je pravdou, že žalovaný v priebehu konania nespochybňoval výšku žalobkyňou uplatňovaného nároku (v časti skutočnej škody na vozidle). Na druhej strane však bolo nevyhnutné určitým spôsobom objektivizovať hodnotu vozidla pred nehodou, či už zo strany žalobkyne, aby vedela vyčísliť nárok na náhradu škody, alebo aj zo strany žalovaného. Poisťovňa Kooperativa stanovila hodnotu predmetného vozidla pred nehodou vo výške 102.030 Sk, kým znalec Midžiak vo výške 122.234 Sk. Žalovaný je pritom poistiteľom rovnako ako poisťovňa Kooperativa, teda možno predpokladať podobnú metodiku výpočtu škody (poistného plnenia). Na základe skutočnosti, že navrhovateľka si opodstatnene uplatňovala vyšší nárok na náhradu škody (v časti skutočnej škody na vozidle), než stanovila poisťovňa Kooperativa, možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ by žalobkyňa nepredložila znalecký posudok znalca Midžiaka, došlo by k sporu strán ohľadom hodnoty vozidla a bolo by nevyhnutné za daným účelom nariadiť znalecké dokazovanie. Práve predloženie predmetného znaleckého posudku žalobkyňou zrejme takémuto sporu strán zabránilo, resp. viedlo k tomu, že žalovaný v konaní hodnotu vozidla tvrdenú žalobkyňou (na základe predmetného znaleckého posudku) nespochybňoval. 20.Vzhľadom na uvedené krajský súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo veci samej tak, že okresným súdom žalobkyni priznanú výšku náhrady trov konania 4.338,71 eur krátil o 150 eur, ktorá čiastka, podľa odhadu krajského súdu, predstavuje hodnotu zvyškov vozidla (vraku), resp. ohľadom tejto čiastky žalobu zamietol. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu v podstate potvrdil. Z iných dôvodov ne/správnosť napadnutého rozhodnutia vo veci samej odvolateľ nenamietal. 21.Ako plne opodstatnené následne odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného do trov strán sporu. Možno sa totiž stotožniť s námietkou o nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd „len“ aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p., pričom však žalobkyňa vzala svoj návrh v časti späť a v tomto rozsahu došlo právoplatne aj k zastaveniu konania (uznesenie č.k. 7C/72/2009-280 zo dňa 24.7.2013). Preto nebolo možné rozhodovať o trovách konania len v kategóriách úspechu a neúspechu, ale bolo nevyhnutné vec posúdiť čiastočne aj podľa § 146 O.s.p. (teraz § 256 C.s.p.). Navyše okresný súd ani bližšie nevysvetlil, ako dospel k záveru, že žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 60 %. Zároveň, teoreticky, úspech žalobkyne v rozsahu 60 % znamená, že vo zvyšku nároku bola neúspešná. V takom prípade by ale tzv. čistý úspech žalobkyne, ktorý je relevantný pre určenie rozsahu náhrady trov konania, bol len 20 % (60 % úspech - 40 % neúspech = 20 % čistý úspech). Správne tiež odvolateľ namietal, že pokiaľ došlo k zastaveniu konania v časti, potom došlo aj k zmene - zníženiu základu pre výpočet odmeny advokáta, keď týmto základom bola už len časť nároku, ohľadom ktorej konanie pokračovalo. Opodstatnenou je aj námietka odvolateľa, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, náhrada trov konania ktorých konkrétnych úkonov právnej služby bola žalobkyni priznaná, v súvislosti s ktorými z nich bola žalobkyni priznaná náhrada za stratu času a v akej výške. 22.Vzhľadom na ust. § 396 ods. 2 CSP, nakoľko krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu (vo veci samej), rozhodol zároveň o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Žalobkyňa pôvodne uplatňovala nárok na zaplatenie 7.326,16 eur, neskôr vzala svoj návrh v časti o zaplatenie 2.987,45 eur späť, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania v tejto časti (uznesenie č.k. 7C/72/2009-280 zo dňa 24.7.2013). Zároveň ohľadom zostávajúceho nároku (o zaplatenie 4.338,71 eur) bola žalobkyňa úspešná v časti o zaplatenie 4.188,71 eur, neúspešná v časti o zaplatenie 150 eur. Späťvzatím (čiastočným) návrhu žalobkyňa zavinila zastavenie konania o zaplatenie 2.987,45 eur (§ 256 ods. 1 CSP); zároveň do rozhodnutia o zastavení konania žalobkyňa úspešne uplatňovala nárok 4.188,71 eur, neúspešne 150 eur (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Rozsah, v akom žalobkyňa zavinila zastavenie konania (2.987,45 eur) a v akom mala neúspech (150 eur), predstavuje z pôvodne uplatňovaného nároku (7.326,16 eur) 42,83 %, úspech žalobkyne (4.188,71 eur) predstavuje 57,17 %, čistý úspech žalobkyne do zastavenia konania tak predstavuje 14,34 %. V tomto rozsahu krajský súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie do čiastočného zastavenia konania vyššie označeným uznesením. Po čiastočnom zastavení konania predmetom žaloby žalobkyne zostalo zaplatenie 4.338,71 eur, pričom žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 4.188,71 eur, čo predstavuje 96,54 % z predmetu konania, neúspešná bola v rozsahu 150 eur, čo predstavuje 3,46 %. Čistý úspech žalobkyne v štádiu konania po čiastočnom zastavení konania tak prestavuje 93,08 %. V tomto rozsahu jej odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania po čiastočnom zastavení konania. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Krajský súd na základe odvolania žalovaného zmenil napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo veci samej a žalobu žalobkyne zamietol v časti o zaplatenie 150 eur, vo zvyšku - o zaplatenie 4.188,71 eur fakticky rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Úspech žalovaného tak predstavuje 3,46 %, neúspech 96,54 %, rozdiel 93,08 % predstavuje čistý neúspech žalovaného, resp. čistý úspech žalobkyne v odvolacom konaní. V tomto rozsahu krajský súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 24.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: : Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.