Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711205611 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5711205611.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 82, IČO: 36 062 235, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom X., ul. Z. č. XX, proti žalovanému: L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. U. č. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom so sídlom T., L. č. XX, o zaplatenie sumy 1.940,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/220/2011-333 zo dňa 17. júna 2015, takto r o z h o d o l : vo výroku I., ktorým žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.489 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.489 eur od 31.10.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III., ktorým o trovách konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej, rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalovanej sumy a príslušenstva žalobu zamietol, z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 9C/220/2011-333 zo dňa 17.06.2015 žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.489 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.489 eur od 31.10.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalovanej sumy a príslušenstva žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej (výrok III.). Konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.05.2011 domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia sumy 1.940,25 eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 05.02.2010 žalovaný ako držiteľ motorového vozidla zn. Peugeot Partner ev. č. PB-655 VH spôsobil týmto vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle zn. TATRA T 815 ev. č. MT-662AF, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť Arlus, s.r.o. Škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa ust. § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu tak, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 381/2001 Z. z.“). Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 11.08.2010 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.940,25 eur. Ako vyplýva z účtu žalobcu, žalobca uhradil 2.167,27 eur, z čoho 194,02 eur predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením (likvidáciou) škody a 33 eur predstavovalo iné náklady. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu - žalovanému na žalobcu. Ide o zákonný prechod práva legálnu cesiu podľa § 524 Občianskeho zákonníka, ktorá má oporu v ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení. Toto právo si žalobca uplatnil mimosúdne listom zo dňa 30.09.2010, avšak žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil. Žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie poskytnutého poistného plnenia do 30.10.2010. Žalovaný v konaní spochybnil zánik poistnej zmluvy a preto namietal, že nie je pasívne legitimovaný. Pasívne legitimovanou mala byť príslušná poisťovňa Alianz - Slovenská poisťovňa a.s. Ďalej namietal výšku škody, majúc za to, že táto nebola v takej výške v akej ju žalobca preplatil. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 6 ods. 1, 2, 3, 4, § 9 ods. 4, 5, § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy. V súvislosti s námietkou pasívnej legitimácie zo strany žalovaného mal z listinných dôkazov nepochybne zistené, že predmetná poistná zmluva, ktorú mal uzavretý žalovaný s poisťovňou Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. na predmetné motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, bola platná od 01.01.2009 do 01.02.2010 a do uvedeného dátumu bola aj poistená, povinné zmluvné poistenie uhradené. Dopravná nehoda zo dňa 05.02.2010 teda nebola poistením krytá. Žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu toho čo za žalovaného plnil dňom kedy vyplatil poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za ktorú zodpovedal žalovaný ako osoba bez poistenia zodpovednosti za škodu. Podľa názoru súdu žalobca má aktívnu legitimáciu domáhať sa vyplatených finančných prostriedkov z poistného garančného fondu proti žalovanému. Žalobca sa okamihom, ktorým vyplatil poistné plnenie, stal v danej veci aktívne legitimovaným titulom na náhradu toho, čo plnil za osobu bez poistenia zodpovednosti (teda nie titulom náhrady škody). Vzhľadom k týmto skutočnostiam, súd mal preukázanú aj aktívnu aj pasívnu legitimáciu účastníkov v konaní. Žalovaný namietal tiež rozsah poškodenia a výšku škody. V rámci nariadeného znaleckého dokazovania bola určená výška škody bez DPH znaleckým posudkom na motorovom vozidle zn. Tatra T815 k 05.02.2010, teda k času dopravnej nehody, a to na sumu 1.489 eur bez DPH a 1.771,91 eur s 19 % DPH. Uvedený záver korešponduje aj s predbežnou kalkuláciou, ktorú vykonal likvidátor Allianz Slovenskej poisťovne, a.s., ktorý predmetnú udalosť likvidoval (č.l. 78 spisu), kde vykalkuloval predbežné náklady na opravu na sumu 1.707,41 eur a bez DPH na 1.434,80 eur. Tvrdenia žalovaného, že si dal poškodený - spoločnosť ARLUS, s.r.o. opraviť aj iné časti na motorovom vozidle a z tohto dôvodu výška škody je omnoho vyššia, ako reálne bola, podľa názoru súdu v konaní preukázané neboli. Z výsluchov svedkov bol preukázaný určitý rozsah poškodenia s tým, že vodič poškodeného motorového vozidla zn. Tatra T815 súdu jednoznačne uviedol, aké poškodenia boli na predmetnom vozidle. Tieto sa zhodovali aj s hlásením škodovej udalosti poškodeného zo 14.04.2010 a boli zhodné aj s poškodeniami, ktoré zistil pri ohliadke likvidátor Allianz Slovenskej poisťovne, a.s. 09.02.2010, a ktorých rozsah v rámci opravy vykalkuloval v kalkulácii nákladov na opravu z 10.02.2010. Čo sa týka ďalších tvrdení žalovaného, že bolo možné opraviť nárazník a nie ho vymeniť za nový, čo konštatoval aj znalec na pojednávaniach, ktorý však zároveň uviedol, že je vecou likvidátora, ktoré diely bude možné opraviť a ktoré diely je možné vymeniť. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 v zmysle ktorého „Škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla predstavuje hodnotou vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava použitím nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, dopravnou nehodou, a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky schopnosti vozidla, resp., že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie amortizácie bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. vyššie ust. vyššie citovaných a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bolo aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Keďže bolo nepochybné, že za škodu zodpovedá žalovaný, má žalobca, vychádzajúc z ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. právo voči žalovanému na náhradu toho, čo za neho plnil. Súd nezapočítaval do výšky škody 19 % DPH, lebo táto nebola zarátavaná ani v súvislosti s likvidáciou predmetnej poistnej udalosti zo strany Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. vo vzťahu k žalovanému a nepredstavuje skutočnú škodu. Vo výroku rozsudku súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi škodu vo výške určenej znaleckým posudkom bez DPH. Zároveň súd v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. s účinnosťou od 15.01.2009 priznal žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy, t.j. zo sumy 1.489 eur od 31.10.2010, t.j. od dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie poskytnutého plnenia na základe výzvy žalobcu zo dňa 30.09.2010. Vo zvyšku uplatnenej istiny a príslušenstva súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“ ), a to tak, že bude o nich rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav súvisiaci s poškodením a rozsahom škody motorového vozidla zn. Tatra T815 ev. č. MT-662AF najmä tým, že nevypočul svedka T. L., ktorého žiadal žalovaný opakovane znovu vypočuť, pretože tento svedok po prehliadnutí fotografie z nehody 05.02.2010 uviedol, že vozidlo zn. Tatra na fotografii ku škode, nie je tým vozidlom, ktoré on ako spolujazdec žalovaného videl pri dopravnej nehode 05.02.2010 a do ktorého žalovaný narazil 05.02.2010. Tento svedok by vypovedal aj k ďalším skutočnostiam a aj pri svojej výpovedi na súde uviedol, že rozsah poškodenia vozidla zn. Tatra nebol taký veľký ako uvádza poškodený a žalobca. Toto však súd nevzal do úvahy. Ďalej žalovaný namietal, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa neho nemal súd priznať náhradu škody vo výške 1.489 eur, pretože vznik takejto škody nebol v súdnom konaní preukázaný a to preto, že boli rozpory v rozsahu škody podľa hlásení škodovej udalosti zo 17.02.2010 a zo 14.04.2010, ktoré robil poškodený. Rovnako súd nevzal do úvahy, že Ing. Šumpík nerobil ohliadku vozidla hneď po dopravnej nehode 05.02.2010 ale až 09.02.2010, teda až po 4 dňoch, ktoré mal poškodené vozidlo zn. Tatra u seba a mohol všeličo s autom vykonať a z dokazovania je zrejmé, že rozsah opravy je väčší ako rozsah poškodenia pri dopravnej nehode 05.02.2010. Ing. Šumpík teda robil ohliadku auta až v servise 09.02.2010, keď sa už auto opravovalo a nemôže tvrdiť, že rozsah poškodenia vozidla zn. Tatra dňa 09.02.2010 je presne také isté ako 05.02.2010 hneď po nehode, pretože to nemal ako vedieť keď nebol pri nehode 05.02.2010 a nemôže to vedieť ani nikto iný. Taktiež súd nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že poškodenému vznikla škoda vo výške 1.489 eur s tým, že výmena celého nárazníka bola potrebná, hoci ten bol len čiastočne poškodený a podľa neho ale aj podľa súdneho znalca tento predný nárazník sa nemusel vymieňať, ale dal sa opraviť. V tom prípade by škoda bola približne o 1.000 eur nižšia o cenu nového nárazníka. To taktiež súd nevzal do úvahy. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal preukázať výšku škody ktorej náhradu žaloval a ani výšku škody 1.489 eur, ktorej náhradu mu súd priznal. Na základe toho dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu názoru a preto aj vydal nesprávny rozsudok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, žalobu v plnom rozsahu zamietol, pretože žalovaný nijako nepreukázal výšku škody a dôkazy ním poskytnuté boli nejednoznačné a rozporuplné, prípadne aby by napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 95,71 eur. Uviedol, že právne relevantné skutočnosti boli predmetom konania na prvostupňovom súde, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal, náležite zistil skutkový stav veci a správne vec právne posúdil. Súd sa riadne so všetkými tvrdeniami účastníkov konania a nimi predloženými dôkazmi v rámci hodnotenia dôkazov a pri prijímaní meritórneho rozhodnutia vysporiadal. 4. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že vec preskúmaval podľa ustanovení uvedených v zákone č. 160/2005 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý zákon nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016 a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP), preskúmal rozsudok okresného súd v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a to z nasledovných dôvodov: 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto podľa § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje. 7. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc z uvedeného odvolacie námietky žalovaného nepovažuje odvolací súd za dôvodné. 8. Pokiaľ ide o výtku neúplne zisteného skutkového stavu v súvislosti s poškodením a rozsahom škody motorového vozidla žalovaný túto odôvodnil opätovným nevypočutím svedka T. L.. Podľa neho svedok mal, ako to už tvrdil pred súdom prvej inštancie, po nahliadnutí fotografie z nehody uviesť, že vozidlo na fotografii nie je tým, ktoré on ako jeho spolujazdec pri dopravnej nehody videl a do ktorého on 05.02.2010 narazil (vozidlo malo inú stúpačku aj nárazník, bolo inej farby). Aj odvolací súd poukazuje hlavne na výsluch svedka O. W. - vodiča zn. Tatra, ktorý na pojednávaní po nahliadnutí do dokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku (č.l. 178 a nasl. spisu) uviedol „Pokiaľ ide fotodokumentáciu, ktorú mi súd dal k dispozícii, áno, ide o vozidlo, ktoré som ja šoféroval a bolo účastné dopravnej nehody (č.l. 292 spisu). Napokon aj v listine „hlásenie škodovej udalosti pre poisteného“ zo dňa 17.02.2010 sú uvedené údaje o vozidle (zn. Tatra T8150 ev.č. MT-662AF), ktoré sú zhodné aj s inými listinami založenými v spise. Okrem toho vyššia uvedená listina je podpísaná samotným žalovaným. Na poukazovanie na to, že Ing. P. nerobil ohliadku vozidla hneď po dopravnej nehody 05.02.2010 ale až 09.02.2010 a kedy mohol poškodený „všeličo s autom vykonať“ odvolací súd neprihliadol. Bez tvrdenia a preukázania konkrétnych skutočností mohlo byť toto považované len za domnienku. Pri rozsahu škody v sume 1.489 eur súd prvej inštancie správne vychádzal z obsahu znaleckého posudku, ktoré závery boli potvrdené aj výsluchom znalca. Námietky žalovaného preto ani v tejto časti nepovažoval za dôvodné. 9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 10. Vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalovanej sumy a príslušenstva žalobu zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním. 11. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol len o nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania a pomere jeho úspechu vo veci t.j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).