Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/56/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711208127 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5711208127.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobkyne v rade 1/: N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W.-T. XXX, žalobcu v rade 2/: Miroslav Makoš, s miestom podnikania 038 11 Belá-Dulice 393, IČO: 37 762 605, obaja zastúpení právnym zástupcom JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom, so sídlom C. X, XXX XX N., proti žalovanému v rade 1/: Obec Belá-Dulice, so sídlom Belá-Dulice 86, 038 11 Belá-Dulice, IČO: 00 316 563, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Zajacom, advokátom, so sídlom P. P. XX, XXX XX P., a žalovanému v rade 2/: TELOVÝCHOVNÁ JEDNOTA DRUŽSTEVNÍK BELÁ-DULICE, so sídlom Belá-Dulice 385, 038 11 Belá-Dulice, IČO: 14 221 594, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom, so sídlom M.R. Q. X, XXX XX P., v konaní o zaplatenie sumy 24.750,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne v rade 1/ a žalobcu v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/82/2011-291 zo dňa 21.11.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/82/2011-322 zo dňa 05.06.2014 a uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/82/2011-345 zo dňa 28.01.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/82/2011-291 zo dňa 21.11.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/82/2011-322 zo dňa 05.06.2014 a uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/82/2011-345 zo dňa 28.01.2015 p o t v r d z u j e s tým, že IČO žalovaného v rade 2/ v záhlaví napadnutého rozsudku správne znie: „14 221 594“. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v rade 1/ trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 493,65 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ JUDr. Vladimíra Zajaca, advokáta, so sídlom P. P. XX, XXX XX P.. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v rade 2/ trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia vo výške 493,65 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v rade 2/ JUDr. Miroslava Salíniho, advokáta, so sídlom M. R. Q. X, XXX XX Martin. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Martin napadnutým rozsudkom v spojení s dvomi (opravnými) uzneseniami (ďalej len „rozsudok“) zamietol žalobu žalobcov a žalobcov zaviazal, aby spoločne a nerozdielne nahradili žalovanému v rade 1/ trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 4.205,14 Eur na účet jeho právneho zástupcu a žalovanému v rade 2/ trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 4.075,70 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Podľa žaloby žalobcovia žiadali zaplatenie sumy 24.750,- Eur s príslušenstvom voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/. Žalobcovia pôvodne v žalobnom návrhu boli označení ako fyzické osoby nepodnikatelia. Na pojednávaní dňa 12.01.2012 právny zástupca žalobcov upresnil označenie s tým, že žalobkyňa v rade 1/ do zmluvného vzťahu vstupovala ako živnostník a žalobca v rade 2/ bude vystupovať v danom spore rovnako ako živnostník. Podľa žaloby je žalovaný v rade 1/ vlastníkom nebytových priestorov v prevádzkovej budove futbalového štadióna Belá-Dulice, súpisné číslo XXX, postavenej na parcele č. 214/27, a zariadenie - hnuteľné veci nachádzajúce sa v týchto priestoroch, sú vlastníctvom žalovaného v rade 2/. Žalovaný v rade 1/ prenajal uvedené nebytové priestory dňa 03.05.2004 žalovanému v rade 2/ a žalovaný v rade 2/ uvedené priestory dňa 13.06.2008 dal do podnájmu žalobkyni v rade 1/ a tou istou zmluvou jemu patriace hnuteľné veci dal do nájmu tiež žalobkyni v rade 1/. Podnájomná zmluva medzi žalobkyňou v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ bola uzavretá na dobu určitú do 30.04.2014. Žalobcovia zo svojich spoločných prostriedkov prenajaté priestory opravili a zrekonštruovali a hodnota týchto opráv a rekonštrukcií predstavuje sumu 24.750,- Eur. Prevádzkové priestory boli v dezolátnom stave, najmä strecha, a problémy boli aj s hygienou. Žalobkyňa v rade 1/ sa zadlžila, aby pokryla výdavky na rekonštrukciu, pretože žalovaní problémy neriešili. Následne žalovaný v rade 2/ jednostranne vypovedal podnájomnú zmluvu a žalobkyňu v rade 1/ vyzval na odovzdanie nebytových priestorov a hnuteľného majetku do 26.08.2010 s tým, že v liste uviedol, že vypovedal podnájomnú zmluvu dňa 24.05.2010. Rekonštrukčné práce boli žalobkyňou v rade 1/ vykonané na majetku Obce Belá- Dulice, ktorá sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcov. Podľa žaloby bola podnájomná zmluva v ustanoveniach týkajúcich sa opráv, rekonštrukcie a ich financovania zmätočná, čo spôsobilo jej čiastočnú absolútnu neplatnosť. V časti týkajúcej sa žalobkyne v rade 1/ a jej povinnosti vykonať rekonštrukciu prenajatých priestorov na vlastné náklady je podnájomná zmluva z dôvodu neurčitosti neplatná, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných alebo len jedného z nich, a to plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd vo vzťahu k žalobkyni v rade 1/ uviedol, že táto podľa svojho tvrdenia vykonala stavebné úpravy a rekonštrukčné práce, čím bol zhodnotený majetok obce Belá-Dulice a došlo k bezdôvodnému obohateniu tejto obce. Právny zástupca žalobcov videl bezdôvodné obohatenie v tom, že nájomná a podnájomná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ je čiastočne neplatná, pretože v nej bolo dojednané, že podnájomca si nebytové priestory, aby ich mohol užívať na dojednaný účel, musí zrekonštruovať sám na svoje náklady. V tejto súvislosti poukazoval na § 5 ods. 1 zák. č. 616/1990 Z.z. (poznámka krajského súdu, správne má byť uvedené 116/1990 Z.z.), ktoré je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 664 Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu je však toto ustanovenie dispozitívne a hovorí o tom, že ak nie je dohodnuté inak, je prenajímateľ povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie a v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Z čl. VI. bod 2 podnájomnej zmluvy je zrejmé, že nájomca a podnájomca vyhlasujú, že nebytové priestory sú spôsobilé na užívanie podľa zmluvy, potrebujú však stavebné úpravy, opravy a rekonštrukciu, aby mohli počas celej doby podnájmu riadne a čo najlepšie byť využité na dohodnutý účel. V tomto ustanovení sa tiež konštatuje, že podnájomcovi je stav nebytových priestorov známy a v takom stave ich preberá do nájmu a podnájmu. Podľa okresného súdu o tom, že účastníci sa dohodli odlišne od § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Z.z., svedčí aj čl. VI. bod 4 písm. a) a písmeno c) zmluvy, v ktorom je dohodnuté, že podnájomca je povinný na svoje náklady zabezpečiť udržiavanie nad rozsah obvyklého udržiavania všetkých nebytových priestorov, a to vrátane opráv budov a stavieb. Podľa bodu 4 písm. a) je podnájomca povinný zabezpečiť obvyklé udržiavanie veci uvedených v čl. I. a v prílohe číslo 1 zmluvy a uhrádzať náklady na toto obvyklé udržiavanie. Žalobkyňa v rade 1/ ako podnájomca a nájomca bola oboznámená so stavom prenajatých vecí a zaviazala sa na vlastné náklady ich udržiavať aj nad rozsah obvyklého užívania, čo okresný súd považoval za platné dojednanie. K argumentu právneho zástupcu žalobcov o nezrozumiteľnosti a neurčitosti dojednaní ohľadom investícií do rekonštrukcie a opráv, okresný súd poukázal na výpoveď samotnej žalobkyne na pojednávaní dňa 11.07.2013 (č.l. 168 spisu), kde táto uviedla, že keďže nehnuteľnosť nebola schopná prevádzky na účel, na aký bola dohodnutá, tak ustanoveniam v zmluve rozumela tak, že nehnuteľnosť dá do stavu spôsobilého na užívanie a ustanovenie „nad rámec obvyklého užívania“ si vysvetlia tak, že investuje do nehnuteľnosti aj také veci, ktoré si nevyžadovala ani hygiena, ani požiarna ochrana. Samotná žalobkyňa teda nemala pochybnosti o týchto zmluvných dojednaniach a boli pre ňu určité a zrozumiteľné. Určitosť a zrozumiteľnosť zmluvy nepriamo potvrdil aj svedok S. O., ktorý uviedol, že aj on mal uzavretú zmluvu o podnájme a bola postavená tak, že mu ukladala povinnosť prefinancovať nejaké finančné prostriedky do nehnuteľnosti. Okresný súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by sa žalovaní bezdôvodne obohatili na úkor žalobkyne v rade 1/, pretože žalobkyňa tým, že investovala finančné prostriedky na udržiavanie predmetu nájmu a podnájmu v stave spôsobilom na obvyklé užívanie a aj nad tento rámec, plnila len svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazala Zmluvou o nájme a podnájme zo dňa 13.06.2008. Podľa názoru okresného súdu zmluvné dojednania v čl. VI. bod 8 stanovujú žalobkyni ako podnájomníčke minimálny finančný limit, ktorý je povinná investovať do modernizácie a rekonštrukcie nebytových priestorov a vecí. Zmluva však neobsahuje dojednania o maximálnej miere preinvestovania finančných prostriedkov, stanovuje len povinnosť podnájomcu na svoje náklady udržiavať veci v stave obvyklého užívania a aj nad rámec obvyklého užívania. Nemôže tak ísť o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných na úrok žalobkyne 1/ plnením bez právneho dôvodu. Vo vzťahu k žalobcovi v rade 2/ okresný súd uviedol, že nebola preukázaná existencia akéhokoľvek zmluvného vzťahu žalobcu v rade 2/ so žalovanými. Ak žalobca v rade 2/ vystupoval v konaní ako podnikateľ - živnostník, tak ako ho v zmysle modifikovanej žaloby označil jeho právny zástupca, tak v konaní nebol produkovaný ani jeden dôkaz, že by žalobca v rade 2/ ako podnikateľ zhodnotil nebytové priestory a veci, ktoré sú predmetom konania. Žalobca v rade 2/ sa ako podnikateľ podieľal na rekonštrukcii týchto nebytových priestorov a vecí v nich sa nachádzajúcich, avšak túto rekonštrukciu vykonával na základe zmluvného vzťahu (zmluva o dielo), ktorý uzatvoril ako zhotoviteľ so žalobkyňou 1/ ako objednávateľkou. Tieto skutočnosti potvrdili tak žalobca v rade 2/, ako aj žalobkyňa v rade 1/ a svedok U. P.. Ak žalobca v rade 2/ realizoval rekonštrukciu, tak cenu diela mu bola povinná zaplatiť žalobkyňa v rade 1/ a na strane žalovaných nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu v rade 2/. Okresný súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a zaviazal neúspešných žalobcov v rade 1/a 2/, aby spoločne a nerozdielne nahradili trovy konania žalovaným v rade 1/ a v rade 2/. Žalovanému v rade 1/ bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby po 403,34 Eur a za 2 úkony právnej služby za účasť na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci vo výške 1 tejto odmeny. Ďalej bola právnemu zástupcovi priznaná náhrada režijného paušálu spolu s DPH. Trovy žalovaného v rade 2/ spočívali v trovách právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby po 403,34 Eur a za 1 úkon, a to účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené, vo výške 1 tejto odmeny. Ďalej bola priznaná náhrada režijného paušálu spolu s DPH vo výške 20 %. Spolu tak bola uložená povinnosť žalobcom nahradiť žalovanému v rade 1/ trovy vo výške 4.205,14 Eur a žalovanému v rade 2/ vo výške 4.075,70 Eur. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v rade 1/ a žalobca v rade 2/. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal navrhnutý dôkaz, neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcov je zmluva zo dňa 13.06.2008 absolútne neplatná pre neurčitosť z dôvodu navzájom sa vylučujúcich ustanovení a pre rozpor s dobrými mravmi. Týka sa to predovšetkým ustanovení o právach a povinnostiach nájomcu a podnájomcu v čl. VI zmluvy. Podľa žalobcov nie je problém v tom, čo uviedol okresný súd, či prenajímateľ mohol odovzdať prenajaté priestory nespôsobilé na dojednaný účel nájmu, ale v tom, že sa prenajímateľ zmluvne zaviazal odovzdať ich v stave spôsobilom na dojednaný účel podnájmu. V čl. VI bod 1 písm. a) zmluvy sa zároveň uvádza, že nájomca je povinný odovzdať nebytové priestory podnájomcovi v stave spôsobilom na riadne užívanie a súčasne, že toto je povinný zabezpečiť podnájomca. Táto nelogickosť robí toto ustanovenie zmluvy neplatným z dôvodu neurčitosti, pre rozpor s dobrými mravmi a pre jeho záludnosť, pretože účelom takejto zmluvnej „ekvilibristiky“ mohol byť jedine zámer žalovaného v rade 2/ žalobkyňu oklamať a vyvolať v nej dojem, že prenajaté priestory budú v čase odovzdania v stave spôsobilom na riadne užívanie. Žalovaný v rade 2/ sa k tomu skutočne aj zaviazal, bez ohľadu na to, kto by to mal podľa rozporuplných ustanovení zmluvy zabezpečiť alebo zaplatiť. O tom, že predmetná zmluva bola skoncipovaná ako nástroj na zdieranie žalobkyne svedčí aj porovnanie ceny nájmu v zmluve o nájme zo dňa 03.05.2004, uzatvorenej medzi obcou Belá- Dulice ako prenajímateľom a žalovaným v rade 2/ ako nájomcom, a ceny nájmu podľa predmetnej podnájomnej zmluvy. V prvom prípade bola cena nájmu stanovená na 124,38 Eur za takmer všetok nehnuteľný majetok obce, t.j. za 6 lyžiarskych vlekov, vrátane zasnežovacích zariadení, tri unimobunky, chatu Kaška, budovy turistickej ubytovne a celý areál futbalového štadióna, vrátane klubovne, práčovne, šatní a bufetu, ktorý bol predmetom podnájomnej zmluvy. Len za tento bufet sa podľa predmetnej zmluvy žalobkyňa zaviazala platiť nájomné vo výške 180.000,- Sk (5.975,- Eur) ročne plus všetky náklady na prestavbu a rekonštrukcie. Žalobkyňa teda mala platiť tieto nereálne peniaze za to, za čo žalovaný v rade 2/ neplatil v podstate nič. To, že stavebné a rekonštrukčné práce boli vykonané, je nepochybné a je potvrdené aj žalovanými, keďže právny zástupca žalovaného v rade 2/ potvrdil zoznam prác vypracovaný žalobkyňou v rade 1/ s tým, že tieto práce boli vedením telovýchovnej jednoty schválené a v záverečnej reči nielenže priznal existenciu týchto investícií, ale nepriamo priznal aj nárok žalobkyne na úhradu vynaložených nákladov, k čomu uviedol, že žalobkyňa nebola schopná predložiť doklady o tom, koľko bolo preinvestované, aby túto vec usporiadali. Doklady o nákladoch mal okresný súd v čase svojho rozhodovania k dispozícii. Problém bol len v rozsahu a hodnote vykonaných prác. Keďže žalovaným a ani prvostupňovému súdu nevyhovovali žiadne doklady, predkladané žalobcami, žalobcovia od počiatku žiadali na určenie toho, čo konkrétne bolo vykonané a v akej hodnote, ustanoviť súdneho znalca. Okresný súd opakovaným žiadostiam žalobcov na nariadenie znaleckého dokazovania nevyhovel. Ak by aj námietka neplatnosti podnájomnej zmluvy nebola okresným súdom akceptovaná, zmyslom zmluvných dojednaní ohľadom nenávratnosti vložených investícií určite bolo, či sa vložené investície žalobcom postupne vrátia v priebehu rokov, na ktoré bola podnájomná zmluva uzatvorená. Nie je možné predpokladať, že by žalobcovia vedome súhlasili s tým, že preinvestujú do cudzieho majetku 20.000,- Eur bez záruky dlhodobejšieho nájmu, alebo že by si mysleli, že sa im také vysoké čiastky vrátia za rok alebo dva podnikania v týchto priestoroch. Žalobcovia investovali z vlastných prostriedkov, patriacich do ich BSM, a preto je na strane žalobcov aj manžel žalobkyne. Je nutné vziať do úvahy zmeny, ktoré nastali výpoveďou predmetnej zmluvy v roku 2012, po tom, čo zostali priestory nespôsobilé na akékoľvek užívanie, keďže vietor zobral strechu z budovy a už ju nemal kto opraviť. Neuhradenie nájomného tak bol len zástupný dôvod. Tieto investície boli svojou podstatou predplateným nájomným za užívanie predmetných priestorov po dobu minimálne šiestich rokov do 30.04.2014 s opciou na ďalšie štyri roky. Keďže došlo k zrušeniu zmluvy, vznikla zmluvným stranám povinnosť vrátiť si navzájom to, čo na jej základe poskytli, t.j. v prvom rade investície vložené do priestorov žalobcami, ktorí stratili možnosť zrekonštruované priestory využívať. Prinajmenšom im mala byť vrátená pomerná časť týchto prostriedkov za obdobie, o ktoré bola doba nájmu skrátená. Žalobcovia tak žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný v rade 1/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym posúdením uplatneného nároku. Z dokazovania vyplynulo, že žaloba je neopodstatnená a že k bezdôvodnému obohateniu žalovaných vo forme zhodnotenia majetku nedošlo. Rekonštrukcia, ktorú mali žalobcovia vykonať, nebola plnením neexistujúceho záväzku, ale plnením ich zmluvnej povinnosti. Ust. § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. umožňuje prenajať nebytový priestor v stave, ktorý vyžaduje rekonštrukciu, a zároveň povinnosťou udržiavať tento priestor v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie zaťažiť nájomcu. Presne takéto podmienky boli v zmluve dohodnuté. Žalobkyňa mala možnosť pred uzatvorením podnájomnej zmluvy prenajaté priestory po určitú dobu užívať a oboznámiť sa s ich stavom. Podnájomnú zmluvu uzatvorila až následne, pričom jej stav priestorov bol dobre známy, čo vyplynulo z vykonaných dôkazov a tiež z textu samotnej zmluvy. Zmluvu o podnájme pritom uzatvorila slobodne a dobrovoľne. K uzatvoreniu zmluvy ju nikto nenútil a netlačili na ňu ani žiadne objektívne okolnosti. Neobstojí preto tvrdenie žalobcov, že žalovaný v 2/ rade uzatváral zmluvu v snahe uviesť ich do omylu ohľadom ich povinností. Žalobcovia okrem toho nepreukázali, kto, aké práce a v akej hodnote na predmete podnájmu vykonal. Vypočutý svedok, brat žalobcu v 2/ rade, uviedol, že viaceré práce vykonával on, čo spochybnilo tvrdenie žalobcov, že žalovaní sa mali obohatiť na ich úkor. Vo vzťahu k argumentu žalobcov ohľadom vzniku povinností zmluvných strán vrátiť si vzájomné poskytnuté plnenia z dôvodu zániku zmluvy, žalovaný v rade 1/ uviedol, že zmluva zanikla výpoveďou zo strany nájomcu pre neplatenie nájomného a úhrad spojených s užívaním predmetu podnájmu. Následkom výpovede zmluvy nie je zánik zmluvy ex tunc, ako napr. pri odstúpení od zmluvy, ale zánik ku dňu účinnosti výpovede s tým, že práva a povinnosti nadobudnuté do účinnosti výpovede zostávajú zachované. Vypovedaním zmluvy o podnájme tak nemohlo dôjsť ku vzniku povinnosti žalovaného v 2/ rade vrátiť žalobcom vložené investície. V zmluve je výslovne zakotvené, že podnájomca nemá ani po skončení podnájmu právo požadovať od nájomcu náhradu nákladov na vykonanie zmien a úprav predmetu podnájmu. Žalovaný v rade 1/ tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a zaviazať žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov v odvolaní. Žalobcovia v konaní nepredložili dôkazy, ktoré by preukázali ich nároky, napriek výzvam okresného súdu nepredložili potrebné doklady, preukazujúce ich tvrdenia o preinvestovaní finančných prostriedkov. Žalobca v rade 2/ pritom ani nemá aktívnu legitimáciu byť účastníkom súdneho konania, pretože žalovaný v rade 2/ uzavrel zmluvu len so žalobkyňou v rade 1/ a len s ňou bol v zmluvnom vzťahu. Žalobcovia okresnému súdu nepredložili všetky dôkazy a doklady, o ktorých tvrdili, že ich majú, napr. videozáznam z júna 2008 o stave sociálnej budovy a vnútorných nebytových priestorov pred začatím rekonštrukcie, ktorým by preukázali tvrdenia, že bufet nebol prevádzkyschopný. Nepredložili ani doklady, ktorými by preukázali, že svedkovi U. P. alebo jeho spoločnosti STAVDOM, s.r.o., zaplatili za materiál a práce na vykonanie rekonštrukcie. Nepredložili tiež doklad o tom, že žalobkyňa dostala od švagra U. P. pôžičku, alebo že by akýmkoľvek spôsobom zaplatila spoločnosti STAVDOM, s.r.o. alebo inej osobe sumu 440.467,- Sk za rekonštrukciu bufetu. Z dokazovania bolo pritom zrejmé, že prevažnú časť prác na rekonštrukcii budovy vykonala práve spoločnosť Jána Makoša, STAVDOM, s.r.o., pre ktorú pracoval aj žalobca v rade 2/. Z dokladov, ktoré žalobkyňa predložila a ktoré mali preukázať zakúpenie materiálu použitého na rekonštrukciu budovy, je veľká časť ťažko čitateľná alebo nečitateľná a nie je možné zistiť, aký materiál bol zakúpený. Nebolo tiež preukázané, že by tento nakupovaný materiál bol použitý práve na rekonštrukciu bufetu. Žalobkyňa v roku 2008 prevádzkovala v obci Belá-Dulice aj iné pohostinstvo, kde tiež musela vykonať určité stavebné úpravy. Žalobkyňa podľa uzatvorenej zmluvy bola povinná zabezpečiť na svoje náklady udržiavanie nad rozsah obvyklého udržiavania všetkých nebytových priestorov, preto náklady na nákup materiálu a práce na údržbu a opravy nemožno považovať za náklady na rekonštrukciu a modernizáciu budovy. Žalobkyňa ako doklady preukazujúce vynaloženie nákladov na rekonštrukciu predložila aj faktúry vystavené žalobcom v 2/ rade pod č. 14/2009 na 2.000,- Eur, ktorý okrem iného fakturoval žalobkyni v 1/ práce pri úpravách okna po vlámaní, čo nemožno zarátať do nákladov na rekonštrukciu. Rovnako do týchto nákladov nemožno započítať faktúru žalobcu v 2/ rade č. F8/2010 na 1.000,- Eur, ktorou žalobkyni v 1/ rade fakturoval údržbu a opravu majetku daného do nájmu a podnájmu. Za dôveryhodné nemožno považovať ani doklady, podľa ktorých mala žalobkyňa v rade 1/ vyplácať svojmu manželovi žalobcovi v rade 2/ rôzne sumy, keďže podľa žalovaného v rade 2/ sa jedná o fiktívne doklady bez reálneho finančného plnenia. Pri fakturovaní prác pri rekonštrukcii boli pritom niektoré práce fakturované duplicitne, jednak spoločnosťou STAVDOM, s.r.o., a jednak žalobcom v rade 2/, a to napr. výkopové a búracie práce, položenie dlažby a montáž dlaždíc do tmelu. Okrem toho časť prác vo výške 100.000,- Sk uhradila obec Belá-Dulice žalobkyni omylom na základe faktúry vystavenej žalobcom v rade 2/. Rozporné sú aj ďalšie doklady žalobkyne, nakoľko podľa faktúry č. 8/2010 mali byť práce v cene 24.752,70 Eur vykonané v roku 2008, čo odporuje dokladu označenému ako „rekonštrukcia bufetu na futbalovom štadióne“, v ktorom je uvedené, že práce boli skončené 30.06.2010. V rozpore s touto faktúrou sú aj doklady ohľadom výdavkov na rekonštrukciu, ktoré sú z rokov 2009 a 2010. Faktúra č. 8/2010 bola pritom žalobkyňou vystavená neoprávnene a bez právneho dôvodu, keďže na jej vystavenie žalobkyňa nemal žiadny právny titul a predmetné fakturované práce ani sama nevykonala. Žalobcovia nepreukázali, že by svojimi investíciami zhodnotili budovu vo výške 24.750,- Eur. Podľa žalovaného v rade 2/ tak nebolo preukázané, že by žalovaným vzniklo nejaké bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v rade 2/ nikdy neuznal vykonanie investície, ako sa to v odvolaní snažia tvrdiť žalobcovia. Žalovaný v rade 2/ vykonanie rekonštrukcie bufetu nepopieral, avšak vždy namietal, že žalobkyňa preinvestovanie sumy 24.750,- Eur nikdy nepreukázala. Žalovaným ani nemohlo vzniknúť žiadne bezdôvodné obohatenie, pretože modernizáciu a rekonštrukciu budovy bola žalobkyňa povinná vykonať na základe čl. VI ods. 8 zmluvy zo dňa 13.06.2008, a to vo výške 63.000,- Sk za každý kalendárny rok. V súvislosti s námietkou neplatnosti uzatvorenej zmluvy žalovaný v rade 2/ uviedol, že žalobkyňa na seba dobrovoľne v súlade s právnymi predpismi prevzala záväzok žalovaného v rade 2/ zabezpečiť na svoje náklady udržiavanie predmetných nebytových priestorov nad rozsah obvyklého udržiavania. Bola tiež povinná udržiavať priestory na svoje náklady v riadnom stave spôsobilom na dohodnutý účel užívania. Žalobkyňa teda bola povinná zabezpečiť na svoje náklady celú údržbu a všetky opravy vecí prevzatých do podnájmu a nájmu a na týchto ustanoveniach nie je nič neurčité či zavádzajúce alebo protiprávne a takáto dohoda účastníkov je v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb. Žalobkyňa mala dosť času aj na posúdenie návrhu zmluvy a podľa svojho vlastného vyjadrenia si predložený návrh zmluvy dala posúdiť právnikovi. Neobstojí ani tvrdenie, že prenajaté priestory neboli spôsobilé na dohodnutý účel užívania, nakoľko žalovaný v rade 2/ priestory bufetu a okolie budovy na tie isté účely používal sám v súlade s pokynmi orgánov hygieny až do apríla 2008. Od apríla 2008 až do podpisu zmluvy dňa 13.06.2008 tieto priestory na skúšku dva mesiace počas športových podujatí používala žalobkyňa a veľmi dobre poznala ich stav. Ak by neboli spôsobilé na užívanie na dohodnutý účel, určite by ich do podnájmu nevzala. Táto skutočnosť sa uviedla aj do čl. VI ods. 2 uzavretej zmluvy s tým, že aby mohli byť počas celej doby podnájmu tieto priestory čo najlepšie využité, potrebujú stavebné úpravy, opravy a rekonštrukciu. Je zavádzajúce tiež tvrdenie v podanom odvolaní ohľadom nízkeho nájomného 124,38 Eur ročne pre žalovaného v rade 2/. Areál futbalového štadióna, ako aj lyžiarske stredisko vybudoval pred rokom 1989 TJ Družstevník Belá-Dulice brigádnickou činnosťou svojich členov a po roku 1989 boli tieto zariadenia prevedené do majetku obce. Žalovaný v rade 2/ tak po roku 1990 užíval tieto zariadenia na základe zmlúv s obcou pre zabezpečenie príjmov pre svoju činnosť, a tiež z dôvodu, že tieto sám svojpomocne vybudoval, a to za nízke nájomné, nakoľko na svoje náklady musel sám zabezpečovať údržbu týchto zariadení. Nájomné bolo pritom dodatkom pred viacerými rokmi zmenené a je podstatne vyššie, ako sa uvádza v podanom odvolaní. K ukončeniu nájomného vzťahu žalovaný v rade 2/ uviedol, že žalobkyňa dlhodobo neplatila nájomné a úhradu za služby a nedoplatky narástli na sumu viac ako 5.500,- Eur, preto bol žalovaný v rade 2/ nútený vypovedať podnájomnú a nájomnú zmluvu. Počas výpovednej doby pritom pri rokovaniach ponúkol žalobkyni predĺženie podnájmu aj na ďalšie obdobie pri zníženej odplate za podnájom s podmienkou úhrady aspoň časti dlžnej odplaty. Túto možnosť žalobkyňa odmietla. Žalobkyňa tak mala možnosť pri plnení svojich povinností využiť vykonanú rekonštrukciu vo svoj prospech po dobu najmenej 6 rokov s možnosťou predĺženia na ďalšie štyri roky. Čo sa týka poškodenia strechy, podľa zmluvy mala žalobkyňa strechu opraviť na svoje náklady. V danom čase okrem toho neplatila nájomné a odplatu za dojednané služby. Ohľadom dôkazného návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania žalovaný v rade 2/ uviedol, že žalobcovia nepreukázali, že použili finančné prostriedky v nimi tvrdenej výške na rekonštrukciu budovy, a preto bolo zbytočné robiť znalecký posudok na výšku zhodnotenia budovy bufetu. Bezdôvodné obohatenie žalovaných a ani preinvestovanie finančných prostriedkov žalobkyňou v uvedenej výške sa nepreukázalo. Pred skončením dokazovania pritom na otázku sudkyne ohľadom ďalších dôkazných návrhov žalobcovia nenavrhli žiadne dôkazy ani ustanovenie znalca. Žalovaný v rade 2/ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalobcovia vymedzili v odvolaní, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci, tak ako ho zistil súd prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým súd žalobu žalobcov zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje primárne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k jednotlivým odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné. Nosným dôvodom podaného odvolania je námietka absolútnej neplatnosti časti zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve, označenej ako Podnájomná a nájomná zmluva zo dňa 13.06.2008. Žalobcovia predovšetkým namietali neplatnosť zmluvného ustanovenia čl. VI bod 1 tejto zmluvy, v ktorom sa podľa žalobcov zároveň uvádza povinnosť nájomcu odovzdať nebytové priestory podnájomcovi v stave spôsobilom na riadne užívanie a súčasne, že toto je povinný zabezpečiť podnájomca. Oboznámením sa s touto Podnájomnou a nájomnou zmluvou zo dňa 13.06.2008 (č.l. 11 spisu) krajský súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je podnájom nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v stavbe v obci Belá-Dulice v kat. území W. v priestoroch futbalového štadióna, ktoré nájomca (žalovaný v rade 2/) odovzdáva a podnájomca (žalobkyňa v rade 1/) preberá do podnájmu. Jedná sa o všetky nebytové priestory, nachádzajúce sa v prevádzkovej budove, súp. číslo XXX postavenej na parcele č. KNC 214/27. Žalobcami namietaný čl. VI v bode 1, písm. a/ stanovuje povinnosti nájomcu, teda žalovaného v rade 2/ tak, že tento je povinný odovzdať podnájomcovi nebytové priestory a veci uvedené v čl. I a prílohe č. 1 tejto zmluvy v stave spôsobilom na riadne užívanie na účel uvedený v čl. II tejto zmluvy a všetky veci, okrem nebytových priestorov v tomto stave na svoje náklady udržiavať (nad rozsah obvyklého udržiavania), podnájomca sa však zaväzuje, že sám za nájomcu zabezpečí uvedené udržiavanie nad rozsah obvyklého udržiavania, a to na svoje náklady, pričom náhradu týchto nákladov vzhľadom na výšku odplaty za podnájom a nájom nebude počas podnájmu a nájmu a ani po skončení podnájmu a nájmu požadovať s tým, že náklady podnájomcu na uvedenú údržbu sú zohľadnené vo výške odplaty za podnájom a nájom. Z tohto zmluvného ustanovenia podľa krajského súdu vyplývala povinnosť žalovaného v rade 2/ ako nájomcu odovzdať žalobkyni v rade 1/ ako podnájomcovi predmetné nebytové priestory v stave spôsobilom na riadne užívanie, s dohodnutou povinnosťou žalovanej v rade 1/ ako podnájomcu zabezpečiť za nájomcu udržiavanie týchto priestorov nad rozsah obvyklého udržiavania na svoje náklady. Uvedené ustanovenie tak jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom konštruuje práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy v tom smere, že žalovaný v rade 2/ má povinnosť nebytové priestory podnájomcovi v spôsobilom stave odovzdať, pričom povinnosť udržiavať naďalej tieto priestory v stave spôsobilom na riadne užívanie táto zmluva prenáša na žalobkyňu v rade 1/ ako podnájomcu. Nemôže pritom obstáť námietka žalobcov v podanom odvolaní v tom smere, že účelom takéhoto zmluvného dojednania mal byť zámer žalovaného v rade 2/ žalobkyňu oklamať a vyvolať v nej dojem, že prenajaté priestory budú spôsobilé na riadne užívanie. Skutočnosť, že prenajaté priestory boli v čase odovzdania spôsobilé na riadne užívanie, vyplýva priamo z čl. VI bod 2 predmetnej zmluvy, podľa ktorého „nájomca aj podnájomca vyhlasujú, že nebytové priestory uvedené čl. I a veci uvedené v prílohe č. 1 sú spôsobilé na užívanie na účely podľa tejto zmluvy“. Samotná žalobkyňa v rade 1/ tak podpisom zmluvy potvrdila, že stav nebytových priestorov jej bol známy a že v čase odovzdania boli tieto nebytové priestory v stave spôsobilom na riadne užívanie. Čo sa týka otázky udržiavania nebytových priestorov v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, túto otázku rieši § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktoré krajský súd považuje za potrebné citovať. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že sa jedná o ustanovenie dispozitívne a účastníci zmluvy o nájme môžu svoje práva a povinnosti ohľadom odovzdania a udržiavania predmetného nebytového priestoru v stave spôsobilom na obvyklé užívanie upraviť odlišne od úpravy zákonnej. Predmetom dohody účastníkov tak môže byť aj iné nastavenie povinnosti odovzdať nebytový priestor prenajímateľom nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené užívanie. Vo všeobecnosti je podľa zákona táto povinnosť daná prenajímateľovi, ktorý je zároveň povinný v stave spôsobilom na obvyklé užívanie nebytové priestory udržiavať aj počas trvania zmluvného vzťahu. V predmetnej zmluve však účastníci dohodli, že prenajímateľ síce bude povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na obvyklé užívanie, avšak zároveň sa žalobkyňa v rade 1/ zaviazala, že sama zabezpečí ďalšie udržiavanie týchto nebytových priestorov, a to aj nad rozsah obvyklého udržiavania, na svoje náklady. V zhode so súdom prvého stupňa potom krajský súd konštatuje, že účastníci predmetnej zmluvy v súlade s dispozitívnym § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. odlišným spôsobom upravili svoje práva a povinnosti ohľadom udržiavania predmetných nebytových priestorov v stave spôsobilom na obvyklé užívanie počas doby trvania ich zmluvného vzťahu s tým, že táto povinnosť bola prenesená na žalobkyňu v rade 1/ v postavení podnájomcu. Žalobkyňa v rade 1/ pritom stav nebytových priestorov v čase podpisu zmluvy poznala, čo vyplýva nielen z vyššie uvedeného čl. VI bod 2 predmetnej zmluvy, v ktorom žalobkyňa v rade 1/ ako podnájomca vyhlásila, že predmetné nebytové priestory sú spôsobilé na užívanie na účely podľa tejto zmluvy, ale tiež zo záverov vykonaného dokazovania, podľa ktorých žalobkyňa v rade 1/ ešte pred podpisom zmluvy mala možnosť nebytové priestory užívať. Svedok H. O. vypočutý na pojednávaní pred okresným súdom dňa 24.02.2012, ktorý pracoval vo funkcii predsedu Telovýchovnej jednoty Belá-Dulice, uviedol, že žalobkyňa v rade 1/ mala od apríla na dva mesiace uvedené pohostinstvo na skúšku a keby o pohostinstvo nemala záujem, tak by zmluvu nepodpísala a hľadali by iného záujemcu. Uviedol tiež, že nemá vedomosť o tom, že by počas skúšobnej prevádzky žalobkyňa v rade 1/ mala nejaké výhrady k tomu, že sa pohostinstvo nedá používať. Skutočnosť, že žalobkyňa v rade 1/ predmetné nebytové priestory užívala už pred podpisom zmluvy, vyplýva aj zo samotného textu podnájomnej a nájomnej zmluvy, ktorej čl. IV bod 3 rieši otázku vyúčtovania elektrickej energie a dodávky vody aj s ohľadom na dočasné užívanie nebytových priestorov podnájomcom v druhom štvrťroku 2008, ktorý odoberal vodu a elektrickú energiu pred podpisom tejto zmluvy. Krajský konštatuje, ak že žalobkyňa v rade 1/ mala možnosť pred samotným podpisom zmluvy predmetné nebytové priestory užívať na účel, ktorý bol následne dojednaný ako účel ich užívania v uzatvorenej podnájomnej a nájomnej zmluve, a bola tak oboznámená so stavom týchto nebytových priestorov, čo potvrdila aj podpisom predmetnej zmluvy, tak nemôže obstáť tvrdenie žalobcov v podanom odvolaní, že žalovaný v rade 2/ mal mať úmysel žalobkyňu oklamať a vyvolať v nej dojem, že priestory budú odovzdané v stave spôsobilom na riadne užívanie. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcov, že zmluva mala byť dopredu koncipovaná ako nástroj na zdieranie žalobkyne s ohľadom na výrazne nižšie nájomné dojednané v zmluve uzavretej medzi žalovaným v rade 1/ ako prenajímateľom a žalovaným v rade 2/ ako nájomcom, krajský súd uvádza, že sa jedná o vzťah odlišný od vzťahu medzi účastníkmi tohto konania a výška dojednaného nájomného v tomto zmluvnom vzťahu nemá žiaden vplyv na práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce zo zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 2/. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že predmetom prebiehajúceho konania nie je zaplatenie nájomného, ale nárok uplatnený žalobcami na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia v podanom odvolaní ďalej namietli, že medzi účastníkmi bol sporný predovšetkým rozsah a hodnota vykonaných rekonštrukčných prác s tým, že okresný súd zamietol návrh žalobcov na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom určenia hodnoty týchto prác. Žalobcovia tiež v odvolaní uvádzali, že najneskôr v čase svojho rozhodovania mal okresný súd k dispozícii aj doklady o nákladoch na rekonštrukciu, ktoré akceptoval aj žalovaný. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na okresným súdom uvádzané ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce práva a povinnosti účastníkov zmluvy o nájme. V danom prípade sa medzi účastníkmi jedná o zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú podľa § 116/1990 Z.z. o nájme na podnájme nebytových priestorov. Vo vzťahu k tomuto zákonu je Občiansky zákonník všeobecným právnym predpisom, ktorý upravuje tie práva a povinnosti účastníkov zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré nie sú osobitne upravené v zák. č. 116/1990 Zb. Otázku nájomcom vynaložených nákladov na zmeny veci upravuje § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa s tým, že úhradu nákladov môže požadovať len v prípade, ak sa na to prenajímateľ zaviazal, pričom úhradu týchto nákladov je oprávnený požadovať až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému došlo v medziobdobí v dôsledku užívania veci. Zároveň podľa tohto ustanovenia, ak sa prenajímateľ na úhradu nákladov nezaviazal, hoci súhlas na zmenu dal, nájomca môže požadovať po skončení nájmu len protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ustanovenie § 667 Občianskeho zákonníka je pritom ustanovením dispozitívnym, a preto účastníci mohli v uzatvorenej zmluve upraviť svoje práva a povinnosti odlišným spôsobom. V prejednávanom prípade v čl. VI bod 1 písm. a) zmluvy účastníci dojednali povinnosť žalobkyne v rade 1/ ako podnájomcu zabezpečiť udržiavanie predmetných nebytových priestorov nad rozsah obvyklého udržiavania na svoje náklady a zároveň dojednali, že žalobkyňa v rade 1/ nebude náhradu týchto nákladov s ohľadom na výšku odplaty za podnájom počas podnájmu a nájmu a ani po ich skončení požadovať, nakoľko tieto náklady na údržbu sú zohľadnené vo výške odplaty za podnájom a nájom. Podľa čl. VI bod 4 predmetnej zmluvy zároveň žalobkyňa v rade 1/ ako podnájomca prevzala povinnosť zabezpečiť obvyklé udržiavanie vecí, ktoré sú predmetom zmluvy, uhrádzať náklady na toto obvyklé udržiavanie a na svoje náklady zabezpečiť tiež udržiavanie nad rozsah obvyklého udržiavania. Žalovaný v rade 2/ ako nájomca v bode VI bod 6 udelil žalovanej v rade 1/ ako podnájomcovi súhlas s vykonávaním zmien v nebytových priestoroch, a to v rozsahu úprav, prístavby, rekonštrukcie a modernizácie za podmienky predchádzajúceho písomného súhlasu, avšak na vlastné náklady s tým, že podnájomca počas podnájmu a nájmu ani pri alebo po skončení podnájmu a nájmu nemá právo požadovať náhradu nákladov na vykonanie uvedených zmien, úprav, prístavieb, prestavieb, rekonštrukcií a modernizácií, nakoľko výška odplaty za podnájom a nájom zohľadňuje aj tieto budúce náklady. V zhode so záverom okresného súdu potom krajský súd konštatuje, že na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ nemohlo dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko v danom prípade žalobkyňa v rade 1/ investovaním finančných prostriedkov do prenajatých nebytových priestorov plnila svoju zmluvnú povinnosť, pričom s prihliadnutím na dojednanú výšku nájomného nemala nárok na vrátenie finančných prostriedkov vložených do predmetných nebytových priestorov. Zároveň krajský súd poukazuje na čl. VI bod 8 uzatvorenej zmluvy, podľa ktorého sa žalobkyňa v rade 1/ ako podnájomca zaviazala investovať minimálnu čiastku 63.000,- Sk za každý kalendárny rok na modernizáciu a rekonštrukciu nebytových priestorov. Aj v tomto zmluvnom dojednaní je opätovne medzi účastníkmi dohodnuté, že žalobkyňa v rade 1/ nemá nárok na vrátenie týchto investícií počas doby prenájmu ani po jeho skončení. V zhode so súdom prvého stupňa potom krajský súd uzatvára, že na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne v rade 1/ a okresný súd tak postupoval správne, ak vo veci nenariadil znalecké dokazovanie ohľadom určenia hodnoty investície žalobcov. Ak v súlade so zmluvným dojednaním nevznikol žalobkyni v rade 1/ nárok na vrátenie vložených investícií ani na náhradu zhodnotenia prenajatej veci, bolo by nadbytočné nariaďovať znalecké dokazovanie ohľadom výšky takéhoto nedôvodne uplatneného nároku. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcov v tom smere, že nebolo možné predpokladať, že by žalobcovia vedome súhlasili s tým, že preinvestujú do cudzieho majetku 20.000,- Eur bez záruky dlhodobejšieho nájmu. Ohľadom tejto námietky treba poukázať na obsah zmluvného dojednania účastníkov. Zmluva medzi účastníkmi podľa čl. III bola uzatvorená na dobu určitú, do 30. apríla 2014. Pokračovanie zmluvného vzťahu a možnosť dlhšie využívať žalobkyňou v rade 1/ tvrdené zhodnotenie predmetných nehnuteľností však zmarila samotná žalobkyňa v rade 1/ tým, že neplnila svoje povinnosti podľa zmluvy a neuhrádzala dohodnuté nájomné a odplatu za poskytované služby. Z tohto dôvodu žalovaný v rade 2/ výpoveďou zo dňa 24.05.2010 (č.l. 67 spisu) predmetnú podnájomnú a nájomnú zmluvu v súlade s jej čl. VIII ods. 5 ukončil. S ohľadom na vyššie uvádzané zmluvné dojednania účastníkov podľa ktorých žalobkyňa v rade 1/ nemala nárok na vrátenie preinvestovaných finančných prostriedkov ani po skončení nájmu, neobstojí námietka žalobcov v podanom odvolaní v tom smere, že po ukončení zmluvného vzťahu na základe výpovede vznikla zmluvným stranám povinnosť navzájom si vrátiť to, čo si podľa zmluvy poskytli, teda vrátiť investície vložené žalobcami. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie tak vo výroku vo veci samej, ako aj závislom výroku o trovách prvostupňového konania. Žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli žiadny osobitný odvolací dôvod, ktorým by spochybňovali správnosť postupu okresného súdu pri rozhodnutí o trovách prvostupňového konania. Výrok o trovách prvostupňového konania tak odvolaním nebol osobitne vecne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej bol ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP rovnako potvrdený. Za aplikácie ust. § 222 ods. 3 OSP v spojení s § 164 OSP odvolací súd vykonal opravu napadnutého rozsudku okresného súdu, a to v časti IČO žalovaného v 2/ rade, ktoré bolo nesprávne uvedené vo výrokovej časti opravného uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/82/2011-345 zo dňa 28.01.2015 a ktoré správne znie: 14 221 594. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1, 8 OSP. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní v rade 1/ a v rade 2/, ktorým bola priznaná náhrada včas uplatnených a vyčíslených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa § 14 ods. 1 písm. b) tejto vyhlášky, vo výške 1 x 403,34 Eur + režijný paušál vo výške 8,04 Eur, čo spolu vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 493,65 Eur. Preto odvolací súd uložil žalobkyni v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/, aby spoločne a nerozdielne nahradili tak žalovanému v rade 1/ na účet jeho právneho zástupcu ako aj žalovanému v rade 2/ na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v uvedenej výške. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.