Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoE/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711211264 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5711211264.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom ul. 29. augusta, Bratislava, pobočka Martin (Námestie SNP 4, Martin), proti povinnému: PREFA, s.r.o., (vymazaný z obchodného registra od dňa 18.04.2013) IČO: 31647057, naposledy sídlom Podhradská cesta 2, Sučany, o vymoženie 201 813,48 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 18Er/2953/2011-33 zo dňa 9. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolanie oprávneného odmieta. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 4 136,76 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra SR, nakoľko bolo, uznesením Okresného súdu Žilina, zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie boli posudzované podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a pozostávali z odmeny (3 441,80 Eur), z náhrady hotových výdavkov (5,50 Eur) a DPH (689,46 Eur). Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť v celom rozsahu. Mal za to, že odvolanie pri rozhodnutiach o zastavení exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) Exekučného poriadku je možné podať aj voči výroku o trovách konania. V súvislosti s uplatneným nárokom exekútora poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať oprávneného na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil a aj v tomto prípade ponecháva súdu možnosť a nie povinnosť zaviazať ho na úhradu trov exekúcie. V ďalšom poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo 4/2010. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Pokiaľ aj odvolateľ uviedol, že žiada zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu, je z podaného odvolania (z jeho obsahu) zrejmé, že napáda iba výrok o trovách konania. Dňa 1.11.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 299/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa intertemporálneho ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Citované zákonné ustanovenie sa týka presunu rozhodovania o trovách pri zastavení exekúcie na okresné súdy. Novelou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo spomínaným zákonom č. 299/2013 Z.z., bolo totiž zmenené aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom do 31.10.2013 pripúšťalo podanie odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku (o zastavení exekúcie). Označenou novelou Exekučného poriadku (bod 42) sa v § 58 ods. 6 slová "je odvolanie prípustné" nahradili slovami "nemožno podať mimoriadne dovolanie". Od 1.11.2013 teda ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku znie nasledovne: „Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od 1.11.2013 nemožno rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, ktoré vydal sudca, napadnúť odvolaním. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku možno docieliť len tak, že rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku (pri zastavení exekúcie) vydá vyšší súdny úradník, v dôsledku čoho sa v prípade podania odvolania uplatní postup podľa § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., podľa ktorého ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca, pričom nejde o inštitút autoremedúry. Z uvedeného vyplýva, že Exekučný poriadok neumožňuje podanie opravného prostriedku proti výroku o trovách exekúcie, pokiaľ bolo konanie zastavené. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka (alebo justičného čakateľa), ktorým rozhodol o trovách exekúcie, zákon odvolanie pripúšťa, no proti rozhodnutiu sudcu, ktorým rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu súdneho úradníka (alebo justičného čakateľa), proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, nie je odvolanie prípustné. Takýto výklad je v súlade s čl. 142 ods. 2 Ústavy SR. Keďže odvolanie povinného smerovalo proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd jeho odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia odmietol. Občiansky súdny poriadok neobsahuje ustanovenie upravujúce rozhodnutie o náhrade trov konania v prípade, ak dôjde k odmietnutiu odvolania, a preto odvolací súd analogicky postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal účastníkom konania trovy odvolacieho konania, nakoľko oprávnený nebol úspešný, súdny exekútor úspešný bol, no trovy si neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli a povinný už neexistuje. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.