Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/367/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205930 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5712205930.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobkyne S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. S., F. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v W., H. XX proti žalovanému Home Credit Slovakia a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému spoločnosťou In Medias Res s.r.o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, IČO: 36 863 351, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 10C/82/2012-623 zo dňa 31. augusta 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie ponecháva vo výroku, ktorým súd vo zvyšku uplatnený nárok zamietol (výrok IV.), nedotknutý. Vo zvyšnej časti (výrok I., II., III. a V.) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úverová zmluva č. 5210042607 zo dňa 23.05.2003, uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je v ustanoveniach Hlavy VI. - § 3, § 7 a § 9, Hlavy VII - § 4, Hlavy VIII - § 2 písm. c/ a d/, Hlavy IX. - § 3, § 4, §9, §13 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 642,27 Eur a vo zvyšku uplatnených nárokov návrh zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2) Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný formuláciou úverovej zmluvy v čase jej uzavretia a následne jej nezosúladením s ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 1.4.2004 a vedenými za účelom ochrany spotrebiteľa, spôsobil, že u niektorých ustanovení tejto zmluvy súd rozsudkom určil ich neplatnosť. Dospel k presvedčeniu, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovanej premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá plynula od 26. 04. 2010 do 26. 04. 2012, kedy žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podaním žaloby na Okresnom súde Martin. Súd sa preto stotožnil s názorom a konštatovaním žalovaného po prepočítaní súm, ktoré žalobkyňa platila v období od 26. 04. 2010 do 26. 04. 2012, že v tomto období žalovanému celkovo zaplatila 1 745,55 €, čo vyplynulo z prehľadu splátok a čerpania, a že v tomto období čerpala sumu 1 103,28 € a potom rozdiel medzi sumou zaplatenou v tomto období a sumou čerpanou v tomto období skutočne predstavuje sumu 642,27 €. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. 3) Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že prvostupňový súd ex officio pristúpil k určeniu neplatnosti vybraných zmluvných podmienok. Aj keď podľa žalovaného nebol dôvod zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok, aspoň v skratke sa ku každej zmluvnej podmienke, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, vyjadril. Nesúhlasil s uloženou povinnosťou zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa ani v návrhu a ani v priebehu konania presne nešpecifikovala rozsah, dôvod a vznik bezdôvodného obohatenia. Aj v tejto časti považoval výrok súdu za nevykonateľný. Nesúhlasil s výrokom o trovách konania, keď mal za to, že bol majoritne úspešným v spore a malo mu byť priznané právo na náhradu trov konania. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4) K podanému odvolaniu sa žalobkyňa nevyjadrila. 5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., III. a V (o určení zmluvných podmienok za neplatné, vydaní bezdôvodného obohatenia a trovách konania) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, ponechal rozsudok nedotknutý. 6) Na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 345/2014 zo dňa 29. marca 2016 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/99/2014 zo dňa 27. marca 2014 ako aj rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10C 82/2012-471 zo dňa 20. decembra 2013. Predmetné rozsudky bol zrušené z dôvodu, že pokiaľ súd považuje za neprijateľnú len časť niektorého ustanovenia zmluvy, musí svoj záver o neplatnosti zmluvnej podmienky vyjadriť vo výrokovej časti rozsudku tak, aby ním citovaná časť spotrebiteľskej zmluvy predstavovala uzavretý celok. 7) V zmysle zrušujúceho rozhodnutia NS SR súd prvej inštancie odcitoval znenie neprijateľných zmluvných podmienok priamo vo výrokovej časti rozsudku. Týmto napravil nedostatok svojho predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré bolo zrušené najvyšším súdom. 8) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 9) Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Prvoinštančný súd neporušil právo strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. 10) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP. 11) Vo vzťahu k výrokom (I. a II.) napadnutého rozsudku o určení neplatnosti zmluvných podmienok, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tomto smere zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov uvádzaných v tomto rozhodnutí a v podstatných bodoch na ne odkazuje. 12) Prvostupňový súd sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal, jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP. Inak povedané, súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Z tohto dôvodu je nadbytočné, aby odvolací súd následne osobitne skúmal zdôvodnenie určenia neprijateľnosti každej zmluvnej podmienky okresným súdom, ktorú odvolateľ jednotlivo napádal vo svojom opravnom prostriedku. 13) Odvolací súd dodáva, že v SR je procesná právna úprava ochrany spotrebiteľa v oblasti súkromného práva obsiahnutá predovšetkým v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 289 ods. 1 CSP platí, že súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 14) V otázke bezdôvodného obohatenia mal aj odvolací súd za to, že žaloba bola špecifikovaná dostatočne, aby bolo možné priznať tento nárok v uvedenej výške, po prihliadnutí na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. 15) Pokiaľ žalovaný namietal, že mu mala byť priznaná náhrada trov konania, keďže bol majoritne úspešný, stotožnil sa odvolací súd s odôvodnením súdu prvej inštancie. Tento dospel k správnemu záveru, že strany boli úspešné iba čiastočne, a preto je namieste rozhodnúť o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V ďalšom odkazuje odvolací súd na rozhodnutie súdu prvej inštancie, kde sú vysvetlené dôvody takéhoto postupu. 16) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania. 17) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).