Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/168/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217841 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713217841.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, v zastúpení právne - JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v O., S. X, P. O. BOX 205, proti žalovanému - W. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Q., Q. XX, zdržujúceho sa na neznámom mieste v Martine, zastúpený opatrovníkom - Mesto Martin, za účasti Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 ako vedľajší účastník na strane žalovaného, v zastúpení právne - JUDr. Bohdan Jakubis, advokát so sídlom O., P. XX, o zaplatenie 1.677,00 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/190/2014-121 zo dňa 10.12.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. P r i z n á v a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.677 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.602,51 eur od 21.1.2012 do zaplatenia. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 268,46 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. 2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca sa domáha nárokov plynúcich zo zmluvy o úvere uzatvorenej 8.2.2007 medzi pôvodným veriteľom - Slovenská sporiteľňa Bratislava a žalovaným. Žalobca tvrdil, že sa stal nadobúdateľom pohľadávky viažucej sa k zmluve o úvere, keďže zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou Bratislava ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru č. 0352591916 vo výške dlžnej sumy 1.356,50 eur postúpená na neho (žalobcu), o tomto úkone bol žalovaný aj upovedomený oznámením postupcu o postúpení pohľadávky s poukazom na § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu sa žalobca domáha v konaní od žalovaného zaplatenia sumy 1.677 eur, pozostávajúcu: 1/ z nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru vo výške 1.602,51 eur, 2/ z nesplatených zmluvných úrokov úveru vo výške 65,52 eur, 3/ z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 8,97 eur. K súhrnnej istine vyčíslenej pohľadávky 1.677 eur sa dožaduje od žalovaného zaplatenia aj úrokov z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.602,51 eur od 21.1.2012 do zaplatenia. 3. Podstatnú otázku súd prvej inštancie videl v tom, či postupoval pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zák. o bankách pri postúpení pohľadávky na nebankový subjekt, či dodržala Sporiteľňa (pôvodný veriteľ) podmienky zákona pri postúpení pohľadávky. 4. Súd prioritne konštatoval spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa 8.2.2007, z tohto dôvodu v súdenej veci aplikoval aj právny režim zákona č. 258/2001 Z.z., § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 5. Vedľajší účastník, Spotrebiteľské združenie vystupujúc na strane žalovaného namietal, že pri postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu bolo porušené ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. Súd nepochyboval o tom, že žalovaný prestal splácať dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu, avšak uznal argument vedľajšieho účastníka o porušení ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd poukazuje na predpoklad platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V prípade pohľadávky banky sa vyžaduje splnenie podmienok daných v § 92 ods. 8 Z.z. o bankách, t.j. aby : 1/ klient bol aspoň 90 dní v omeškaní 2/ aby banka klienta na plnenie písomne vyzvala. Žalobca, ktorý sa mal stať na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nositeľom pohľadávky vo vzťahu k žalovanému nepreukázal, že by banka písomnú výzvu na plnenie žalovanému (ako svojmu klientovi) odoslala a následne žalovanému doručila, alebo aspoň dostala do jeho poznávacej sféry. Následne potom uzavrel, že postúpenie pohľadávky banky na žalobcu nebolo urobené v súlade s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je postúpenie pohľadávky absolútne neplatné. 6. Súd poukazuje aj na hmotnoprávny význam § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazujúce postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru okresného súdu v súdenej veci ide práve o takýto prípad. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať za takýto druh pohľadávky. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo - povinnosti plynúce priamo zo zákona, napr. povinnosť zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach klienta, čo je nutné rešpektovať. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá bankou nie je a týmto povinnostiam nepodlieha, sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupcom a dlžníkom v porovnaní s novo vznikajúcim vzťahom medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom. Žalobca uplatňujúci voči žalovanému pohľadávku musí preukázať, že je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. V súdenej veci žalobca však neprodukoval dôkaz preukazujúci platné postúpenie pohľadávky, preto jeho žalobu ako nedôvodnú treba zamietnuť. 7. Súd trovy konania žalovanému nepriznal, i keď táto úspešná procesná strana sporu by mala na ne nárok, stalo sa tak z dôvodu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného prisúdil súd náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 268,46 eur za 3 úkony právnej služby po 81,33 eur (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ vyjadrenie k veci, 3/ vyjadrenie k námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania). 8. Odvolanie proti rozsudku podal žalobca, domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie : v otázke konštatovaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky dané v § 92 ods. 8 zák. o bankách a konštatovaného rozporu postúpenia pohľadávky s ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre podstatnú zmenu obsahu postupovanej pohľadávky. Podľa odvolateľa bankové tajomstvo ako také netvorí obsah pohľadávky. Pod zmenou obsahu pohľadávky treba podľa neho rozumieť: 1/ že vzhľadom na povahu plnenia, ktoré má dlžník poskytnúť, je pohľadávka svojim obsahom viazaná na osobu postupcu, alebo 2/ keď výkon práv iným veriteľom než postupcom by pre dlžníka znamenal podstatnú zmenu v jeho neprospech. Ktorý z týchto prípadov bol naplnený, neuvádza súd v rozhodnutí. Podľa názoru odvolateľa relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (NS SR 4Obo/210/2001 zo dňa 11.6.2003). V § 92 ods. 8 zák. o bankách sú uvádzané výnimky z bankového tajomstva, podmienky za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, nezakotvuje však podmienky platnosti postúpenia pohľadávok. Banka môže postúpiť pohľadávku ( za splnenia určitých podmienok ) aj bez súhlasu klienta na inú osobu ako je banka, ktorá nie je viazaná bankovým tajomstvom, nejde však o také podmienky, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia pohľadávky. 9. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu predložil vedľajší účastník, ktorý navrhuje rozsudok potvrdiť pre vecnú správnosť. Opakovane zdôraznil nesplnenie podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. Považuje za správny konštatovaný záver súdu o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca nesplnil povinnosť - nedoložil písomnú výzvu adresovanú a aj doručenú žalovanému pôvodným veriteľom . Napokon ak právny predchodca veriteľa chce postúpiť úver na tretiu osobu treba, aby zosplatnil úver „pred postúpením“ a je povinný dodržať požiadavky ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské združenie odkazuje aj na závery prijaté v rozhodnutiach iných krajských súdov v obdobnej problematike totožné s vecným záverom súdu prvej inštancie v súdenej veci. 10. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil. 11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - Z.č.160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení prípustnosti odvolania, podané oprávneného procesnou stranou v zákonnej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku) postupujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ako aj súvisiacich výrokoch o náhrade trov prvostupňového konania medzi účastníkmi sporu podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. Pohľadávka uplatňovaná žalobcom voči žalovanému sa viaže k pôvodnému zmluvnému vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o úvere dňa 8.2.2007 medzi pôvodným veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalovaným. Bolo nesporné, že dlžník nesplnil svoj záväzok plynúci z úverovej zmluvy, nezaplatil úver v dohodnutej lehote splatnosti úveru do 20.1.2012. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou Bratislava ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru č. 0352591916 vo výške dlžnej sumy 1.356,50 eur postúpená na žalobcu. ˇ 13. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý bol založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným zmluvou o úvere dňa 8.2.2007. Peňažné nároky, pohľadávku žalobca voči žalovanému uplatňuje práve z označenej zmluvy o úvere. Bol právne relevantný postup súdu prvej inštancie ak skúmal platnosť postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu z pohľadu § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. Podľa tejto právnej normy predpokladom platného postúpenia pohľadávky je : 1. aby klient bol aspoň 90 dní v omeškaní a 2. aby banka klienta na plnenie písomne vyzvala. Vyžaduje sa pritom kumulatívne splnenie týchto podmienok. V súdenej veci bola splnená podmienka - omeškanie klienta so splnením dlhu v trvaní aspoň 90 dní, žalobca ale nepreukázal ( neoznačil, nepredložil žiaden dôkaz o tom), že pôvodný veriteľ - banka vyzvala klienta - žalovaného písomne na splnenie dlhu v období ešte pred postúpením pohľadávky na nového veriteľa. Za tejto situácie potom opodstatnene súd uzavrel, že postúpenie pohľadávky banky na žalobcu nebolo urobené v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. následne je tento úkon postihnutý neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe neplatného postúpenia pohľadávky sa nemohol žalobca stať jej nadobúdateľom a nadväzne potom je preukázané, že nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o podstatný - základný právny dôvod zamietnutia žaloby, preto ďalšie dôvody zamietnutia uvádzané súdom prvej inštancie právne významné neboli. Posudzovanie hmotnoprávnej otázky z pohľadu ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka by prichádzalo v úvahu až následne, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca v dôsledku platného postúpenia pohľadávky sa stal nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore. 14. Rozhodovanie o trovách konania má oporu v aplikovaných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. 15. Krajský súd musel odvolanie žalobcu vyhodnotiť ako nedôvodné. 16. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v aplikácii s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešným subjektom sporu - žalovanému a Spotrebiteľskému združeniu od žalobcu v rozsahu 100 %. 17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolanom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.