Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201570 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714201570.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - F., A. XXX, právne zastúpená: JUDr. Juraj Kus, advokát so sídlom N. osloboditeľov XX, V., proti odporcovi: JUDr. Miroslav Salíni, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - F., F. XXX, o zaplatenie 5.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/148/2014-150 zo dňa 8. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.000,- Eur od 01.10.2011 do zaplatenia (výrok I.). Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1.881,10 Eur a iné trovy konania vo výške 300,- Eur (výrok II.). Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľky PhDr. J. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavrel s odporcom dňa 28.09.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 5.000,- Eur na dobu do 30.09.2011. Predmetná pohľadávka v rámci dedičského konania po veriteľovi PhDr. J. T. prešla v celom rozsahu na navrhovateľku. Uvedené skutočnosti neboli zo strany účastníkov spochybňované. Odporca však tvrdil, že jeho záväzok z predmetnej zmluvy zanikol na základe dohody o zmene obsahu záväzku, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľky. Uvedenú skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukázal. Tvrdil, že právnemu predchodcovi navrhovateľky poskytoval právne služby, nepreukázal však ich existenciu. Ďalej okresný súd uviedol, že ak by aj existenciu svojej pohľadávky za poskytnuté právne služby voči právnemu predchodcovi navrhovateľa odporca preukázal, vo vzťahu k žalovanej sume by táto mohla zaniknúť iba započítaním dohodou, čo však z vykonaného dokazovania nevyplývalo. V priebehu konania si odporca uplatnil voči navrhovateľke vzájomný návrh na zaplatenie sumy 7.451,20 Eur. Túto špecifikoval ako odmenu za právne služby poskytnuté právnemu predchodcovi navrhovateľky v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/187/2008. Z uplatnenej sumy žiadal, aby bolo 5.000,- Eur započítané voči žalovanej istine uplatnenej navrhovateľkou. Okresný súd vylúčil vzájomný návrh navrhovateľa uznesením zo dňa 22.05.2015, č.k. 9C/148/2014-85 na samostatné konanie. Uviedol, že už z označenia účastníkov v návrhu je zrejmé, že nárok uplatnený v prejednávanej veci je občiansko-právnym nárokom. Na rozdiel od vzájomného návrhu, kde už z označenia účastníkov je zrejmé, že sa týka obchodno-právnych vzťahov, odporca ako advokát poskytujúci právne služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti si uplatňuje nárok voči právnej nástupkyni PhDr. J. T., ktorému boli tieto poskytované ako fyzickej osobe podnikateľovi. Ide o vec, ktorá by mala byť zapísaná do registra „Cb“. Nakoľko zákonná sudkyňa v čase začatia konania až do vyhlásenia rozhodnutia bola zaradená do civilného oddelenia „C“ a nie do obchodného oddelenia „Cb“, prejednaním vzájomného návrhu by došlo k porušeniu práva odporcu na zákonného sudcu, preto vzájomný návrh vylúčil súd na samostatné konanie. Zaoberal sa aj otázkou možného započítania vzájomných pohľadávok a dospel k záveru, že nejde o vzájomné pohľadávky, ktoré možno započítať jednostranným započítacím prejavom odporcu, a to z dôvodu, že tu nie je daná totožnosť subjektov. Odporca nie je veriteľom pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb a navrhovateľka nie je dlžníkom z tejto pohľadávky. Veriteľom je odporca ako advokát a dlžníkom je právny nástupca fyzickej osoby podnikateľa, teda fyzická osoba podnikateľ. Súd dospel k záveru, že odporca ako advokát si nemôže započítať jednostranne pohľadávku zo svojej podnikateľskej činnosti voči pohľadávke navrhovateľa, ktorú má z pôžičky poskytnutej mu ako fyzickej osobe nepodnikateľovi. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľke, ako účastníčke, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, ktorých výšku určil v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby v ďalšom konaní bol prejednaný nielen navrhovateľkou uplatnený nárok, ale aj ním uplatnený vzájomný návrh zo dňa 26.04.2015. Odporca namietal, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd si nezabezpečil rozhodnutie daňového úradu o znížení nadmerného odpočtu na preukázanie jeho tvrdení o tom, že chcel právnemu predchodcovi navrhovateľky uhradiť časť pôžičky zo sumy, ktorú mal získať od jej právneho predchodcu za poskytovanie právnych služieb v roku 2010 a 2011. Právny predchodca navrhovateľky však úhradu odmeny za právne služby vtedy odmietol práve z dôvodu kontroly na daň z pridanej hodnoty, keď mu nebol uznaný nadmerný odpočet vo výške 5.000,- Eur. Tiež si okresný súd nezabezpečil žiadne dôkazy súvisiace s právnym nástupníctvom navrhovateľky po jej manželovi PhDr. J. T. a nevyžiadal si v tejto súvislosti doklady z príslušného Odboru živnostenského registra na Okresnom úrade v Martine. Ďalej uviedol, že ak by mu PhDr. J. T. zaplatil v roku 2011 odmenu za jeho právne služby a následne od neho prijal plnenie z týchto odmien, ktoré by použil na splatenie pôžičky, táto by bola uhradená najneskôr do konca roku 2011, k čomu však nedošlo, pretože mu zo strany právneho predchodcu navrhovateľky nebola poskytnutá potrebná súčinnosť. Ďalej namietal, že sa nemohol oboznámiť s tvrdeniami navrhovateľky, resp. jej právneho zástupcu, ktoré boli uvedené vo vyjadrení zo dňa 10.07.2015, ktoré mu nebolo vôbec zaslané a o jeho existencii sa dozvedel len pri nahliadnutí do spisu niekoľko dní pred posledným pojednávaním. Okresný súd sa nedostatočne zaoberal jeho započítacím prejavom a postupoval nesprávne, pokiaľ vylúčil jeho návrh o zaplatenie 7.451,20 Eur na samostatné konanie. Vylúčením vzájomného návrhu na samostatné konanie došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Namietala existenciu pohľadávky uplatnenej odporcom vzájomným návrhom. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky naďalej zotrval na tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odporcom vznesené odvolacie námietky sa týkali (ne)existencie vzájomnej pohľadávky, ktorú mal voči právnemu predchodcovi navrhovateľky PhDr. J. T.. Vo svojich tvrdeniach existenciu pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči jeho osobe titulom zmluvy o pôžičke nerozporoval. Tvrdil, že došlo k zániku uvedeného záväzku započítaním. Zároveň si vzájomným návrhom uplatnil voči navrhovateľke pohľadávku s tým, že žiadal, aby časť nároku uplatneného vzájomným návrhom do výšky žalovanej istiny 5.000,- Eur bola započítaná na túto istinu a zvyšok žiadal uhradiť. Keďže okresný súd vylúčil vzájomný návrh odporcu na samostatné konanie, odvolací súd sa zaoberal najskôr preskúmaním správnosti postupu okresného súdu, ktorým vylúčil vzájomný návrh odporcu na samostatné konanie. Vychádzal z toho, že vzájomným návrhom je žaloba, ktorou odporca počas konanie uplatňuje svoje práva voči navrhovateľovi s tým, že chce, aby boli prejednané a bolo o nich rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe navrhovateľa. Ak uplatní odporca počas konania voči navrhovateľom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku na započítanie, nejde o podanie vzájomnej žaloby v zmysle § 97 O.s.p.. Procesný dopad kompenzačnej námietky odporcu je upravený v ust. § 98 O.s.p.. Ak neprevyšuje pohľadávka odporcu pohľadávku navrhovateľa, posudzuje sa námietka započítania ako obrana odporcu proti žalobe a súd o nej nerozhoduje vo výroku, ale vyporiada sa s ňou v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ale ak prevyšuje pohľadávka odporcu navrhovateľovu pohľadávku, skladá sa z dvoch častí; do výšky žalovanej pohľadávky ide o procesnú obranu a súd sa s ňou vysporiada len v odôvodnení rozhodnutia, nad žalovanú čiastku ide o vzájomnú žalobu a o nej musí súd rozhodnúť výrokom. Z uvedeného právneho názoru je zrejmé, že okresný súd takto nepostupoval a vylúčil celý „protinávrh“ odporcu na samostatné konanie bez toho, aby tento procesný úkon do výšky žalovanej istiny posúdil ako jeho obranu proti žalobe, ktorá bola založená na námietke zániku uplatneného nároku navrhovateľky v dôsledku započítania vzájomnej pohľadávky odporcu. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné uviesť, že sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu o tom, že v prípade existencie pohľadávky vzniknutej medzi fyzickými osobami ako podnikateľmi a pohľadávky medzi tými istými fyzickými osobami, ktoré však vystupujú ako nepodnikatelia, ide o rozličné subjekty týchto záväzkových vzťahov. V prípade podnikateľa, resp. tej istej osobu ako nepodnikateľa, ide stále o jeden subjekt práva, ktorý je nositeľom práv a povinností, rozdiel je iba v kauze záväzku, z ktorého tieto práva a povinnosti vyplývajú. Na základe uvedenej situácie neostala odvolaciemu súdu iná možnosť iba uzavrieť, že konanie pred prvostupňovým súdom bolo postihnuté vadou, ktorá mala vplyv na správnosť jeho rozhodnutia a preto bola dôvodom pre jeho zrušenie a vráteniu okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom priebehu konania bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom, ktorý bol vyslovený odvolacím súdom v tomto uznesení (§ 226 ods. 1 O.s.p.). Uznesenie o vylúčení veci na samostatné konanie je procesným uznesením, ktorým nie je súd viazaný, preto mu nebude nič brániť v tom, aby boli opätovne tieto veci spojené na spoločné konanie. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v novom rozhodnutí okresného súdu (§ 224 ods. 3 O.s.p.) Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.