Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/198/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201577 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714201577.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: ZEPTER SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Karadžičova 7610/16, Bratislava, IČO: 31 323 570, zastúpeného JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 1, Pezinok, IČO: 37 927 841, proti žalovanej: Mgr. F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. G. XX, Q., zastúpenej Mgr. Vierou Rišianovou, advokátkou so sídlom O. XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 184,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/195/2014-99 zo dňa 27. januára 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/195/2014-99 zo dňa 27. januára 2016 p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 184,00 Eur s príslušenstvom zamietol (výrok I.). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy prvostupňového a odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 215,92 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovanej (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 17.12.2010 uzavretá kúpna zmluva, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej žalovaná vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Zároveň išlo o zmluvu uzavretú formou podomového predaja s výhradou vlastníctva podľa zákona č. 108/2000 Z. z., na základe ktorej sa žalobca zaviazal odovzdať žalovanej 1 kus mixsy set s dohodnutou kúpnou cenou 214,00 Eur. Predmetná kúpna zmluva bola uzavretá písomne a obsahovala všeobecné náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež ustanovenia o záruke, spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve na odstúpenie od zmluvy. Písomná forma bola dodržaná, bola podpísaná zástupcami žalobcu a žalovanou. K odovzdaniu tovaru však zo strany žalobcu ako predávajúceho a následnému zaplateniu kúpnej ceny kupujúcou, teda žalovanou, nedošlo a to aj napriek zmluvnému dojednaniu o zaplatení kúpnej ceny. Žalobca neodovzdal žalovanej tovar, ktorý bol predmetom zmluvy z dôvodu, že v zmluve bolo dohodnuté v bode E podmienok predaja, že termín dodania tovaru je do 28 dní po pripísaní poslednej splátky na účet žalobcu ako predávajúceho. Žalobca sa v konaní teda domáhal voči žalovanej zaplatenia všetkých splátok kúpnej ceny, ktorým realizoval svoje právo zodpovedajúce povinnosti žalovanej podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu a zároveň žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. V prejednávanej veci však dospel súd k záveru, že spôsob výkonu práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a preto mu súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Časový moment, kedy malo dôjsť k plneniu povinnosti žalobcu ako predávajúceho zo zmluvy bol závislý od zaplatenia kúpnej ceny, teda od zaplatenia poslednej splátky žalobcovi. Tento čas plnenia predmetného záväzku žalovanej bol dohodnutý v zmysle kúpnej zmluvy ako plnenie v splátkach, vo forme čiastkových plnení a to na obdobie 5 mesiacov, t.j. do 31.05.2011. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná poskytla žalobcovi prvú splátku vo výške 30,00 Eur pri podpise zmluvy dňa 17.12.2010, ďalšie následné splátky nerealizovala. Žalovaná mala za to, že splatnosť kúpnej ceny nastala 17.12.2010, keďže samotné dojednanie ohľadne splatnosti kúpnej ceny je neplatné, neurčité, nie je zrejmé, v akých splátkach, s akou splatnosťou mali byť tieto splátky plnené. Súd posudzoval uvedené tvrdenia podľa kúpnej zmluvy, z ktorej je zrejmá kúpna cena 214,00 Eur, počet splátok 6, prvá splátka 30,00 Eur a ďalšie splátky by logicky mali byť vo výške 36,80 Eur. Z predloženej zmluvy nie je možné zistiť, s akou splatnosťou mali byť zvyšné splátky zaplatené a keďže nie je zrejmá splatnosť ďalších splátok, splatnosť zvyšnej časti kúpnej ceny nastáva automaticky na základe veriteľovej výzvy na plnenie, nasledujúci deň po doručení výzvy (§ 563 Občianskeho zákonníka). Za výzvu možno považovať výzvu zo dňa 08.11.2013 a tak súd vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, že žalovanej nebol žalobcom ešte dodaný predmet kúpy, keďže povinnosť žalobcu plniť bola časovo viazaná na obdobie až po poskytnutí celého plnenia zo strany žalovanej, súd ustálil, že je možné práve v konaní žalovanej bez akýchkoľvek pochybností vidieť prejav jej vôle, že teda zmenila svoje rozhodnutie o kúpe predmetného tovaru a o tento už nemá záujem. Uvedené prezentovala aj žalovaná v konaní, v zmysle ktorého táto po uzatvorení kúpnej zmluvy telefonicky sa spojila so žalobcom z dôvodu zrušenia zmluvy s tým, že si zloženú zálohu vo forme prvej splátky môže žalobca ponechať. Žalovaná teda po telefonickom rokovaní so žalobcom mala za to, že vec je ukončená. Aj keď v prvom okamihu žalovanej prevládol záujem o kúpu tovaru, nemožno pričítať na škodu žalovanej ako spotrebiteľky, ak po tomto nasledovalo reálne uvažovanie a zhodnotenie celej situácie a z toho vyplývajúcich záväzkov, ktoré by v konečnom dôsledku mohli byť pre ňu ako spotrebiteľku veľmi nepriaznivé. Žalobca nebol v období po uzavretí zmluvy, ani následne v období splatnosti ďalších splátok, nútený zabezpečovať žalovanou objednaný tovar z dôvodu, že jeho povinnosťou bolo dodať tovar až zhruba 7 mesiacov po uzavretí zmluvy. Pri nezaplatení prvých splátok žalovanou bolo možné zo strany žalobcu očakávať konanie smerujúce k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou. Napriek uvedenému žalobca zotrval na zmluvnom vzťahu a až výzvou zo dňa 08.11.2013, t.j. zhruba vyše dva roky po splatnosti kúpnej ceny, vyzýval žalovanú na plnenie. Žalobca nenavrhol vykonať dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že vyzýval žalovanú na plnenie peňažného záväzku počas doby, kedy malo dôjsť k splatnosti jednotlivých splátok. Rovnako v konaní nevyšlo najavo, že by v priebehu piatich rokov od uzavretia kúpnej zmluvy žalovaná akýmkoľvek spôsobom domáhala sa predmetného tovaru. Žalovaná by teda žalobcovi mala v zmysle jeho návrhu zaplatiť celú kúpnu cenu, úroky z omeškania v súvislosti so zaplatením tejto kúpnej ceny, ktoré v čase podania návrhu na súd boli v nemalej výške, bez toho, aby dostala od žalobcu akékoľvek plnenie, na ktorom už z dôvodu uplynutia dlhého času ani záujem nemohla mať a nemala, čo aj prezentovala v rámci konania. Konanie žalobcu sa javilo súdu ako nepoctivé, priečiace sa dobrým mravom a z tohto dôvodu súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. 3. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyúčtované v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. a bližšie špecifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu odráža nesprávne právne posúdenie skutkového stavu veci a nejasnú aplikáciu zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na predmetnú vec, ktoré súd navyše interpretoval svojvoľne, bez ohľadu na to, že nenachádzajú akúkoľvek oporu v ich zákonnom znení. Vo vzťahu k neskorému uplatňovaniu nároku zo strany žalobcu, čo konajúci súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, konštatoval, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá poskytuje služby veľkému množstvu zákazníkov, čo zároveň znamená aj uzatváranie zmlúv v značnom rozsahu. S ohľadom na uvedenú skutočnosť nie je možné, aby bol žalobca schopný okamžite reagovať na nesplnenie zmluvných záväzkov zo strany kupujúcich. V odôvodnení súd poukazoval na zaslanie výzvy na úhradu až dva roky po splatnosti všetkých splátok kúpnej ceny zo strany žalobcu a na fakt, že žalobca reagoval neskoro na nesplnenie zmluvných povinností zo strany žalovanej, čo vyhodnotil ako rozpor s dobrými mravmi. S uvedeným konštatovaním súdu sa nestotožnil, pretože z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalovaná domáhala ukončenia zmluvného vzťahu skôr, ako ju na plnenie povinnosti vyzval žalobca, a teda nemôže byť na ťarchu žalobcu skutočnosť, že napriek platne uzavretej kúpnej zmluve si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti, ktorých si musela byť v dôsledku podpisu uvedenej zmluvy vedomá. Žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť upozorňovať na neplnenie zmluvných povinností a ani skutočnosť, kedy možno považovať uplatnenie nároku vo forme žaloby za porušenie dobrých mravov vo vzťahu k časovému hľadisku. V tomto konaní nebol preukázaný zámer, resp. úmysel žalobcu nevymáhať plnenie povinnosti a ani nebol preukázaný zrušovací prejav zo strany žalovanej. Z uvedených dôvodov nemožno uplatňovanie práva na plnenie zmluvných povinností zo strany žalobcu považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V ďalšej časti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 137/2003, z ktorého vyplýva, že dobré mravy z hľadiska § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú prevažne funkciu interpretačnú. Vo vzťahu k uplatňovaniu nároku v časti úrokov z omeškania je konštatácia porušenia dobrých mravov v absolútnom rozpore so základným kódexom občianskeho práva, nakoľko samotný Občiansky zákonník stanovuje nárok na úrok z omeškania pre prípad omeškania dlžníka a ich uplatnenie nemôže byť teda na ťarchu žalobcu. Žalobca si ako predávajúci dohodol v kúpnej zmluve s kupujúcim výhradu vlastníckeho práva v zmysle § 601 Občianskeho zákonníka, teda že vlastnícke právo prejde na kupujúceho až úhradou kúpnej ceny a aj zároveň dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy. Použitie uvedeného inštitútu je v súlade s platnou právnou úpravou a nemožno jeho dojednanie považovať za „v rozpore s dobrými mravmi“. Dal do pozornosti, že je na dohode zmluvných strán, v akom časovom okamihu budú jednotlivé povinnosti z kúpnej zmluvy plnené. Závery súdu vychádzajúce a opierajúce sa o fakt „oneskoreného“ uplatnenia práva žalobcu na úhradu pohľadávky za konanie priečiace sa dobrým mravom označil za nesprávne právne posúdenie veci, ktoré nemá oporu v akomkoľvek zákonnom ustanovení upravujúcom predmetnú vec. 5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 7. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu (Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie. 8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritéria odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy v § 220 až 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 9. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania je formulovaný petitom návrhu na začatie konania, ktorým navrhovateľ požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušným dôkazov. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 10. Žiada sa uviesť, že rešpektovanie a ochrana autonómie vôle je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu. Aj napriek uvedenému však ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. Týmto druhým princípom je ochrana tej osoby, ktorá uskutočnila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, nemôže sa ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípov dôvery v úkony ďalších osôb pri sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie spoločnosti. Dôveru treba považovať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Jednak vyjadruje vnútorný postoj odrážajúci eticky odôvodnené predstavy a očakávania jednotlivých členov spoločnosti a na druhej strane je výrazom princípu právnej istoty, ktorý predstavuje jeden z prvkov materiálne, t.j. hodnotovo chápaného právneho štátu, ktorého ústavne normatívny výraz je obsiahnutý v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Naznačená konkretizácia princípu právneho štátu je tým princípom, ktorý pôsobí v prospech žalovanej a proti princípu autonómie vôle, ktorého sa dovoláva žalobca. Je potom úlohou súdu nájsť praktický súlad medzi oboma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, a to tak, aby výsledok bol zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti. 11. V tomto duchu postupoval súd prvej inštancie správne, keď priznal princípu dôvery v kontexte princípu ochrany dobrých mravov prioritné postavenie. Zo zisteného skutkového stavu možno totiž vyvodiť, že postup a správanie sa žalobcu pri uzatváraní zmluvy a následnej realizácii jeho nároku v tomto konaní nebolo korektné. Zmluvu uzavrel totiž so žalovanou s určením dlhšej doby splácania kúpnej ceny tovaru, pričom až následne po uplynutí tohto času mal dodať objednaný tovar. Za celé toto obdobie nijako so žalovanou nekomunikoval, čo mohlo u žalovanej ako spotrebiteľky vyvolať dojem, že právny vzťah založený kúpnou zmluvou zanikol. Až po uplynutí spomínaného relatívne dlhého času začal žalobca realizovať právo na súdnu ochranu, ktorý postup považoval aj odvolací súd za neprípustný, porušujúci práva spotrebiteľa a zjavne odporujúci dobrým mravom. Prijatím „technického“ prístupu k riešeniu sporného prípadu by neboli naplnené vyššie formulované princípy spravodlivosti, dôvery, dobrých mravov, ktoré musia mať pri hodnotení akéhokoľvek právneho problému prioritné postavenie. Právo musí byť vnímané najprv ako umenie dobra a spravodlivosti a až následne ako súbor pozitívnych pravidiel. Domáhanie sa práva zo strany žalobcu spôsobom rigidne kopírujúcim obsah zmluvy, či zákona v danom prípade vybočilo z podstaty ochrany spravodlivého usporiadania každého právneho vzťahu. 12. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán sporu, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia okresného súdu aj správne a presvedčivo odôvodnil. 13. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách konania. 14. Žalovanej priznal súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže v odvolacom konaní mala plný úspech. 15. Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)