Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/267/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205135 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714205135.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovanému C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. P. XXX, v konaní o zaplatenie 1.377,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 5C/229/2014-193 zo dňa 26. mája 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd vzájomný návrh žalovaného v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách si ponechal na čas po právoplatnosti rozsudku. 2) Vyhodnotil úver podľa predloženej zmluvy o revolvingovom úvere ako bezúročný a bez poplatkov a prihliadol na žalobcom vznesenú námietku premlčania, pokiaľ išlo o uplatnené vydanie bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že zo strany žalovaného bola do dňa 05. 07. 2010 uhradená suma 4 339,94 Eur s tým, že poskytnutý úver bol 2 738,73 Eur. V uvedenom dátume nesporne žalovaný vedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. Žalovaný si uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenie dňa 14. 10. 2014 a súd dospel k záveru, že mu uplynula 3-ročná premlčacia lehota na podanie takéhoto návrhu. Pokiaľ išlo o 10-ročnú premlčaciu dobu, nebol preukázaný úmysel žalobcu bezdôvodne sa obohatiť. 3) Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný. Poukázal na to, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel v októbri 2014 po kontakte so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (podaný protinávrh dňa 10. 10. 2014), a teda objektívnu 10-ročnú lehotu, ako aj subjektívnu 2-ročnú lehotu považoval za zachovalú. Dal do pozornosti viacero rozhodnutí súdov prvej i druhej inštancie. Premlčacia doba je v danom prípade 10-ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalobcu považoval za úmyselné. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4) K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný musel mať vedomosť o údajnom bezdôvodnom obohatení už v júli v roku 2010, a nie ako uvádza v októbri roku 2014. Podporne poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Navrhol rozhodnutie potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania. 5) K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní. 6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 8) Protinávrhu žalovaného nebolo vyhovené s odkazom na § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110) a na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka; ak sa ale dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Dĺžku premlčacej doby počítal súd prvej inštancie podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. K vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo 05. 07. 2010, kedy žalovaný zaplatil žalobcovi naposledy. Tento názor súdu prvej inštancie je správny. V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na názor prezentovaný v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/670/2015-170 z 05. novembra 2015, ktorým odvolací súd zrušoval rozhodnutie súdu prvej inštancie prvýkrát. V tomto rozhodnutí bolo poukázané na to, že súd správne vyhodnotil nárok na bezdôvodné obohatenie v tejto veci. 9) Odvolací súd aj naďalej súhlasí s názorom okresného súdu, že úmysel žalobcu získať bezdôvodné obohatenie neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve uzavretej so žalovaným preukázaný nebol a právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v trojročnej premlčacej dobe. 10) Ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu trojročnú, resp. desaťročnú. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako právny inštitút je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pokiaľ išlo o plynutie objektívnej 3-ročnej premlčacej doby na vrátenie sumy, tá začala plynúť dňom zaplatenia predmetnej sumy žalobcovi, k čomu dochádzalo až do dňa 05. 07. 2010. Tým istým dňom začala plynúť aj 2-ročná subjektívna premlčacia lehota. 11) Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalobcu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalobca z predmetného vzťahu skutočne chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. 12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).