Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205487 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714205487.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa R. Y., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - S. Y., rod. Q., nar.XX.X.XXXX, bytom P., T. XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Jánom Repáňom, so sídlom v R., M. R. L. XX; otec - R. Y., nar.X.XX.XXXX, bytom R., L. XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Danielom Malikom, so sídlom R., I. XXXX/X, o návrhu otca o zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/91/2014-222 zo dňa 18. decembra 2015 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok okresného súdu tak, že v období od 1.8.2014 do 31.10.2014 z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. Y., nar. XX.X.XXXX, na sumu 300 eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Týmto sa na obdobie od 1.8.2014 do 31.10.2014 mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 22P/137/2013 - 73 z 18.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/102/2013 z 11.12.2013 Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú R., lebo nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsahu určenej vyživovacej povinnosti. Za preukázané síce považoval opätovné (dočasné) zaradenie otca na miesto výkonu práce Martin a s tým spojené (prechodné) zníženie príjmu, ktoré však nespôsobilo nemožnosť a neschopnosť otca platiť doteraz určené výživné - 600 eur mesačne (300 eur k rukám matky a 300 eur na tvorbu úspor). Okresný súd zdôraznil, že otec za roky 2012, 2013 a 2015, ako aj časť roka 2014 dosahoval nadštandardný príjem (neporovnateľný s príjmom na Slovensku), a teda si mohol zabezpečiť úspory finančných prostriedkov, ktoré by využil v situácii, ktorá nastala od júla 2014 (dočasný návrat do Martina). Zároveň otec poberá počas práce v Nemecku od zamestnávateľa ďalšie príjmy; napríklad úhradu nákladov na bývanie. V súvislosti s tvrdenými výdavkami otca okresný súd konštatoval, že vzhľadom na vysoké zálohové platby a minimálny čas užívania jeho domovej nehnuteľnosti na Slovensku počas roka, musia mu byť vyplácané „nie malé preplatky“. Taktiež od júna 2014 ho už nezaťažuje povinnosť platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky v sume 100 eur mesačne. Navyše, otec sa mimo výživného nepodieľa na výchove, výžive a potrebách maloletej R. žiadnym iným spôsobom. Matka je naďalej v nepriaznivej finančnej situácii, poberá len invalidný dôchodok, ktorý vzhľadom na vznik invalidity v nízkom veku (31 rokov) dosahuje iba 125 eur mesačne. Z titulu nepriaznivého zdravotného stavu nemá možnosť zlepšiť svoje majetkové pomery výkonom práce. Nadväzne nie je možné ani zabezpečenie iného bývania a lepších podmienok pre ňu a pre dcéru R.. Taktiež maloletá si nemôže dovoliť všetky voľnočasové aktivity, o ktoré by mala záujem. Okresný súd zhrnul, že vo veci nie sú žiadne dôvody na zníženie výšky výživného otca. Jeho finančná situácia sa zhoršila len na prechodnú a krátku dobu a bez ohrozenia svojej doterajšej životnej úrovne je schopný platiť z príjmu skoro 3.000 eur mesačne výživné na maloletú R. 600 eur; pre jeho potrebu mu ostane cca 2.400 eur mesačne, „čo určite nie je zanedbateľná suma“. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že návrhu na zníženie výživného bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že okresný súd chybne vyhodnotil obdobie 6 mesiacov od júla do decembra 2014, keď nereflektoval zásadnú zmenu pomerov na strane otca; bezprostredne okresný súd pritom konštatuje zníženie jeho príjmu cca o 3.940 eur mesačne. Zároveň v danom období otec „stratil“ benefity poskytované zamestnancovi vyslanému do zahraničia a jeho príjem bol len 1.045 eur mesačne brutto. Nevyhnutné náklady - výživné na syna R., na rozvedenú manželku a náklady na bývanie (v širšom význame) - predstavovali mesačne cca 630 eur. Spolu s výživným na maloletú R. tak išlo o sumu 1.230 eur mesačne, teda sumu zásadne vyššiu ako bol jeho čistý príjem. Dodal, že ponechanie výšky výživného iba z dôvodu, že „si niekto mal a mohol počínať tak, alebo inak, aj keď reálna situácia bola odlišná, nemôže mať oporu pri rozhodovaní súdu“. Matka žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdenými výdavkami otca, osobitne v spojitosti s nákladmi na plyn a elektrinu, keďže otec má vždy po zúčtovacom období preplatky. Syn R. už je plnoletý, nepripravuje sa na povolanie štúdiom, je preto chybou len otca, že nepodal návrh na zrušenie (tejto) vyživovacej povinnosti. Zopakovala, že príspevok na rozvedenú manželku jej prestal otec poukazovať už v júni 2014. Matka nesúhlasila ani s výdavkami otca na dopravu, keďže jeho zamestnávateľ poskytuje zamestnancom príspevok na natankovanie pohonných hmôt. Mala za to, že otec sa v období 1.7. až 31.12.2014 vzdal výhodnejšieho zamestnania s cieľom dosiahnuť zníženie výživného; osobitne, ak bol opätovne ako najvhodnejší kandidát vybraný na rezidentskú pozíciu v Nemecku. Taktiež - podľa matky - je nutné zohľadňovať celkové majetkové pomery otca a fakt, že s maloletou R. sa vôbec nestretáva a nad rámec výživného jej ničím ani neprispieva. Doplnila, že odôvodnené potreby maloletej sa zvyšujú „s prihliadnutím na plynutie času, vek, štúdium“. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu čiastočne zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Hoci otec v odvolaní vyslovene neuvádza, že napáda rozhodnutie okresného súdu len v otázke (ne)zníženia výživného v období od júna do decembra 2014 a iba v rozsahu výživného slúžiaceho na tvorbu úspor maloletej R., z obsahu odvolania je uvedené viac ako zrejmé. Zo skutkových zistení okresného súdu je nepochybné, že v predmetnom období došlo k zmene pracovného statusu otca tým, že prestal pracovať na rezidentskej pozícii v Nemecku. S prechodom/návratom na pôvodné miesto v závode v Martine bolo spojené i zásadné zníženie mesačného príjmu otca - na sumu 1.045 eur brutto. Krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že v celom rozsahu predmetné prechodné zníženie príjmu mohol otec „vykryť“ z úspor, ktoré získal počas predchádzajúceho obdobia, kedy pôsobil na pracovnej pozícii v Nemecku; osobitne, ak od 1.1.2015 opäť pracuje na tejto finančne lukratívnej pracovnej pozícii, kde poberá príjem cca 3.000 eur mesačne. Rozsah povinností otca - predovšetkým práve výška vyživovacej povinnosti k maloletej R. (600 eur), spoločne s výživným na plnoletého syna (150 eur mesačne) a so štandardnými platbami súvisiacimi s prevádzkou a údržbou domovej nehnuteľnosti otca totiž presiahli výšku jeho (čistého) príjmu. V predmetných „finančných“ povinnostiach pritom nie sú zahrnuté ďalšie obvyklé nevyhnutné výdavky na stravu, či ošatenie, ale najmä na zodpovedajúcu regeneráciu pracovnej sily. Práve táto požiadavka vzhľadom na nutnosť zachovania spôsobilosti otca podávať kvalitný (až nadštandardný) pracovný výkon, je nevyhnutná. Nadväzne mal odvolací súd za to, že je/by bolo neprijateľné po dlhšie obdobie „nútiť“ otca žiť z úspor a viac ako polovicu svojho príjmu vynakladať na výživné na maloletú, a to (ešte) bez ohľadu na ďalšie jeho povinnosti. Krajský súd akceptoval úvahu o spôsobilosti otca uhradiť doterajšiu výšku výživného z úspor v mesiaci júl 2014, čo zodpovedá i reálnej výplate príjmu za predchádzajúci mesiac spätne. Napokon, samotný otec takýto stav akceptoval v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Naproti tomu v období mesiacov august 2014 až október 2014 (aj pri zohľadnení úspor otca z predchádzajúceho na „slovenské pomery“ značne nadštandardného príjmu) bolo namieste čiastočne znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej R.. V dotknutých mesiacoch mzda otca činila (v čistom) 879 eur, 1.206 eur a 945 eur. Z predmetného príjmu pri vyššie rozoberanom rozsahu nevyhnutných platieb otca je namieste znížiť jeho výživné na dcéru v období od 1.8.2014 do 31.10.2014 na sumu 300 eur mesačne z titulu bežného výživného. Takéto zníženie sa zásadnejším spôsobom nedotkne bezprostredných potrieb maloletej R., keďže krajský súd k nemu pristúpil len ohľadne výživného slúžiaceho na tvorbu úspor (300 eur). Súčasne v tomto rozsahu (finančnom i časovom) zmenil predchádzajúce rozhodnutie o výživnom otca, čo vyjadril tiež samostatným výrokom. V novembri 2014 už príjem otca i na pracovnej pozícii na Slovensku stúpol na cca 1900 euro, z ktorého príjmu bol/je tento schopný platiť výživné v pôvodnom rozsahu, t.j. tak bežné výživné 300 eur, ako i výživné 300 eur slúžiace na tvorbu úspor. Rovnaký záver platí aj ohľadne mesiaca december 2014, keďže s účinnosťou od 1.1.2015 otec opätovne nastúpil na rezidenské miesto v Nemecku. Vzhľadom na skutočne lukratívnu mieru odmeňovania práce na danej pozícii je pritom primerané a zodpovedajúce ochrane záujmov maloletého dieťaťa, aby otec, hoci i „zálohovo“, už v mesiaci december 2014 platil pôvodne určené výživné v úhrnnej výške 600 eur. Otec vôbec nespochybňuje, že na rezidentskom mieste v Nemecku pôsobí naďalej, čo je spojené s výrazným nárastom mzdy (k čomu patria i nemalé paušálne náhrady - napríklad úhrada nákladov bývania, poskytnutie služobného vozidla atď.). Keďže tento stav pretrváva, krajský súd potvrdil zamietajúci výrok aj vo vzťahu k „ďalšiemu“ obdobiu t. j. po 1.1.2015. Odvolací súd neakceptoval tvrdenie matky, že otec nemusel/nebol povinný uhrádzať výživné dospelému synovi. Predmetnú vyživovaciu povinnosť (hoci v rozsahu zodpovedajúcom jej možnostiam) si jednak rovnako plnila aj matka; predovšetkým však bolo preukázané, že v rozhodnom období - druhy polrok kalendárneho roku 2014, resp. rozhodujúca časť prvého polroku školského roku 2014/2015 - starší syn rodičov R. Y. sa sústavne pripravoval štúdiom na ďalšie zamestnanie. Naproti tomu krajský súd neprihliadal na tvrdenie otca o uhrádzaní príspevku rozvedenej manželke, ktorého ukončenie časovo predchádzalo rozhodné obdobie. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, neakceptoval ani požiadavku matky na ďalšie podrobnejšie šetrenie (čiastočne až v rozsahu a zmysle kriminalistického pátrania) ohľadne dôvodov ukončenia vyslania na rezidentské miesto predchádzajúceho zamestnanca. Napriek tomu, že v súdenej veci ide o konanie, v ktorom platí vyšetrovacia zásada, musí byť príslušná námietka účastníka dostatočne (skutkovo) konkrétna na to, aby súd vykonal súvisiace došetrenie. Z obsahu prednesov matky však je zrejmé, že ide len jej domnienku o účelovosti postupu otca pri ukončení práce na rezidentskej pozícii v zahraničí k 30.6.2014. Naopak, z vykonaného dokazovania - písomnosti a vyjadrenia poskytnuté zamestnávateľom otca - nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali ich obsah a tým potvrdzovali tézu o úmyselnom prechodnom vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania otcom. Aj z tohto rozhodnutia odvolacieho súdu je pritom nepochybné, že na zmenu pomerov na strane otca bolo prihliadnuté len v minimálnom rozsahu. Vzhľadom na (čiastočnú) zmenu rozsudku okresného súdu krajský súd rozhodoval v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. o trovách celého konania. Súdená vec bola/je v celom jej priebehu konaním, ktoré môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), nadväzne podľa § 146 ods. 1 písm. a/ čiastočne v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu jeho trov. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné