Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/230/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714207669 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714207669.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X. XXXX/X., N., o zaplatenie 1.303,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/249/2014-67 zo dňa 18. marca 2015, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdzuje. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 9C/249/2014-67 zo dňa 18.03.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 383,40 eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 11.06.2011 do 10.10.2011 vo výške 5,69 eur a úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 383,40 eur od 11.10.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.303,56 eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 11.06.2010 do 10.10.2011 vo výške 77,94 eur a 9 % ročne zo sumy 1.303,56 eur od 11.10.2011 do zaplatenia na základe zmluvy č. 423865698 zo dňa 21.11.2006 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalovaným. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 21.11.2006 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0423865698, ktorú vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“). Napriek tomu, že v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka sa zmluvy o úvere posudzujú ako absolútny obchod, vychádzajúc z ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“) je táto zmluva regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona č. 258/2001 Z. z., zákona č. 634/1992 Zb., zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), tiež ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom. Preto súd v konaní aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a potom, čo dospel k záveru, že nárok žalobcu je sčasti premlčaný, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi len časť úveru predstavujúcu splátky úveru, ktorých splatnosť nastala po 10.05.2011, t. j. 5 splátok, každá vo výške 76,68 eur, spolu 383,40 eur. Konštatoval, že žaloba bola podaná na súde dňa 09.06.2014, a teda vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, boli splátky ktorých splatnosť nastala do 10.05.2011 uplatnené na súde po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie splátok, ktoré boli uplatnené po uplynutí premlčacej doby, nepriznal ani príslušenstvo k týmto splátkam, t. j. úrok z omeškania, nakoľko príslušenstvo stíha osud istiny. Úrok z omeškania tak súd priznal podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.01.2009 za omeškanie s úhradou splátok, ktoré neboli ku dňu podania žaloby na súd premlčané. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) a žalovanému, ktorému ako úspešnej strane konania vzniklo právo na náhradu trov konania ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej vo vyhovení jeho návrhu, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 21.11.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Vzhľadom na uvedené má za to, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli predmetom doterajšieho konania, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ktoré by mali vplyv na správnosť jeho záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí. 7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne právny vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným, založený zmluvou o splátkovom úvere č. 0423865698 zo dňa 21.11.2006 posúdil ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedenej zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o typickú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., v rámci ktorej mal žalovaný (ktorý nebol podnikateľom a úver nebral za účelom podnikania či výkonu povolania) postavenie spotrebiteľa a Slovenská sporiteľňa, a. s. (ako finančná inštitúcia poskytujúca, mimo iných služieb, úvery) postavenie dodávateľa. I keď ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy medzi spotrebiteľské zmluvy zaraďoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi spotrebiteľské zmluvy zaraďoval všetky zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (§ 23a ods. 1 cit. zákona). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné na právny vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, predovšetkým príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., zákona č. 634/1992 Zb. a prostredníctvom neho (§ 23a) aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. 8. V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v nesprávnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania uplatneného nároku za nedôvodnú. Nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o splátkovom úvere je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné posudzovať ho v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský vzťah. V oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej únie (napríklad zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. a následne i § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako dodávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Rovnakú úpravu, ako už bolo vyššie uvedené, obsahovalo aj citované ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa pritom dotýka aj právnej úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia uzavreli so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2008 nahradil ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka novým znením. Prechodné ustanovenie, ktoré zavádza nepravú spätnú pôsobnosť tohto zákona, je obsiahnuté v ustanovení § 879j Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, aj keď má úverová zmluva nesporne charakter absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súčasnú súdnu prax, aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, a vzťahy s nimi súvisiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nevidel odvolací súd v súčasnosti dôvod nepostupovať v súlade s tou doterajšou súdnou praxou, v zmysle ktorej, vychádzajúc zo znenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.03.2015, je potrebné otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Správne preto súd prvej inštancie na premlčanie nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní aplikoval ust. § 100, § 101 Občianskeho zákonníka. 9. Vychádzajúc zo splatnosti splátok uplatnených žalobcom, splatných od 10.06.2010 do 10.10.2011 a dátumu doručenia žaloby súdu dňa 09.06.2014, potom správne súd prvej inštancie konštatoval premlčanie splátok splatných od 10.06.2010 do 10.05.2011, pri ktorej splátke ako najneskoršie splatnej premlčanej splátke uplynula premlčacia doba dňa 11.05.2014, t. j. pred podaním žalobného návrhu. Z uvedeného vyplýva, že nepremlčané sú len splátky splatné od 10.06.2011 do 10.10.2011. Len vo vzťahu k týmto splátkam nastalo v dôsledku podania žaloby dňa 09.06.2014 prerušenie plynutia premlčacej doby. Správne preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel len čo do sumy 383,40 eur predstavujúcej súčet posledných piatich splátok úveru (á 76,67 eur), spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej splátky do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol. 10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 11. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola odvolaním žalobcu napadnutá, ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsah, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 13. V závere odvolací súd uvádza, že nakoľko bol vo veci povinný aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, v úvodnej časti uznesenia neuviedol Mesto Martin ako opatrovníka žalovaného ustanoveného žalovanému uznesením okresného súdu č. k. 9C/249/2014-119 zo dňa 19.04.2016. I keď Civilný sporový poriadok naďalej upravuje procesné opatrovníctvo, procesného opatrovníka možno ustanoviť len fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, prípadne, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo je nečinný. Vzhľadom na to, že žalovaný nie je osobou, ktorej procesná spôsobilosť by bola obmedzená, funkcia opatrovníka žalovaného Mestu Martin počnúc dňom 01.07.2016 zanikla, a teda odvolací súd s ním ako s opatrovníkom žalovaného ďalej nekonal. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)