Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/323/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714211430 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714211430.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Kuzmányho 25, 036 80 Martin, IČO: 36 672 084, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovanému: Ing. Jozef Ondraský, s miestom podnikania Chata Martinské hole, 036 01 Martin, IČO: 30 500 273, v konaní o zaplatenie sumy 1.478,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/28/2015-123 zo dňa 12.06.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb/28/2015-138 zo dňa 24.07.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/28/2015-123 zo dňa 12.06.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb/28/2015-138 zo dňa 24.07.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 127,41 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.478,46 Eur spolu s 5,5% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 1.478,46 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, spočívajúce v súdnom poplatku v sume 88,50 Eur a trovách právneho zastúpenia v sume 583,82 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 22.8.2014 domáhal zaplatenia sumy 1.478,46 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.1.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (TURVOD-MH, s.r.o.) a žalovaným uzatvorená zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzania odpadových vôd č. 2012020, predmetom ktorej bola dodávka pitnej vody z rozvodov pitnej vody v lokalite Martinské hole a odvádzanie odpadovej vody z rozvodov kanalizácie a jej čistenie v lokalite Martinské hole. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému za odberné miesto Chata za starou C č. odberu 1004-230-0 a chata č. odberu 1004-180-0 za vodné a stočné za obdobie od 1.10.2012 - 31.10.2013 faktúrou č. 301330038, ktorá bola splatná dňa 25.11.2013 sumu vo výške 1.478,46 Eur, ktorú žalovaný nezaplatil ani na základe výzvy. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na samotné vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že zmluvu, ktorá je predmetom konania, nespochybňuje, ako aj to, že bola uzavretá v čase, keď existovalo rozhodnutie, že nejde o verejný vodovod. Žalovaný nespochybňoval zmluvu v čase, keď bola uzavretá. Zmluva bola zrušená až ďalšou zmluvou zo dňa 1.11.2013. Žalovaný sa však domnieval, že keďže bolo vydané rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Martin o tom, že sa predchádzajúce rozhodnutie zrušuje, tak zmluva mala byť zo strany žalobcu zrušená a mala byť uzavretá zmluva nová, v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Pokiaľ išlo o novostanovenú cenu spätne od 1.10.2012 na výrobu a dodávku pitnej vody vo výške 0,71707 za m3 bez DPH a za odvedenie a čistenie odpadovej vody vo výške 0,9547 Eur za m3, tak reálne táto cena podľa názoru žalovaného bola fakturovaná, čo však nebolo v poriadku, a to z toho dôvodu, že Úradom pre reguláciu sieťových odvetví táto cena bola stanovená pre materskú firmu TURVOD-MH, s.r.o. a to pre Turčiansku vodárenskú spoločnosť. Z listiny označenej ako Zmluva o nájme a prevádzkovaní areálového vodovodu a kanalizácie zo dňa 28.6.2011, uzavretej medzi prenajímateľom (vlastníkom) Turčianska vodárenská spoločnosť a.s. Martin a nájomcom (prevádzkovateľom) TURVOD-MH, s.r.o., Martin vyplynulo, že predmetom zmluvy bolo prenechanie nájomcovi do užívania areálový vodovod, kanalizáciu a objekty a pozemky určené v článku I. bod 1. zmluvy. Z listiny označenej ako Dohoda o ukončení Zmluvy o nájme a prevádzkovaní areálového vodovodu a kanalizácie zo dňa 31.10.2013 uzavretej medzi prenajímateľom (vlastníkom) Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. a nájomcom (prevádzkovateľom) TURVOD-MH, s.r.o., Martin vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli o ukončení zmluvy o nájme a prevádzkovaní areálového vodovodu a kanalizácie, pričom dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, teda 31.10.2013. Okresný súd v ďalšom poukázal na listinný dôkaz, a to zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 1.1.2012 medzi dodávateľom TURVOD-MH, s.r.o., Martin a odberateľom Ing. Jozefom Ondraským, fyzickou osobou - podnikateľom, z ktorej vyplýva cena za výrobu a dodávku m3 pitnej vody vo výške 0,7045 Eur bez DPH a za odvedenie a čistenie m3 odpadovej vody cena vo výške 0,9499 Eur bez DPH. Do spisového materiálu bolo predložené aj oznámenie o zmene ceny s tým, že na základe uznesenia č. 16/2013 Valného zhromaždenia Turčianskej vodárenskej spoločnosti a.s. došlo k zrušeniu ceny platnej od 1.10.2012 a bola určená od 1.10.2012 cena nová, a to za výrobu a dodávku pitnej vody vo výške 0,7170 Eur za m3 bez DPH a za odvedenie a čistenie odpadovej vody vo výške 0,9547 Eur za m3 bez DPH. Podľa stanoviska Obvodného úradu životného prostredia v Martine zo dňa 9.5.2011 vyplývalo, že v prípade rozvodov pitnej vody a rozvodov kanalizácie v lokalite Martinské hole, sa nejednalo o rozvody verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Martin č. ŽP-2013/00120-vod.Mt zo dňa 11.2.2013, ktoré bolo právoplatné dňa 14.2.2013, okresnému súdu vyplynulo, že Obvodný úrad v Martine vyhovel protestu Okresnej prokuratúry v Martine a protestom napadnuté stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Martine č. ŽP-2011/00716-vod.Br zo dňa 9.5.2011 vo veci určenia, či sa vodovod a kanalizácia v lokalite Martinské hole považujú za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, zrušil. V spise okresný súd poukázal aj na predložený záznam č. 321/2014 o výsledku vykonanej kontroly spoločnosti Turčianska vodárenská spoločnosť a.s. Martin, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, z ktorej okrem iného vyplynulo, že kontrola fakturácie za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2013 nebola predmetom kontroly, pretože v predmetnom období sa jednalo o neverejný vodovod a kanalizácie v lokalite Martinské hole, prevádzkovanými spoločnosťou TURVOD-MH, s.r.o., ktorá v uvedenom období nepodliehala cenovej regulácii. Okresný súd poukázal na ust. § 2 písm. a) a b), § 5 ods. 3, § 17 ods. 3 písm. c), § 18 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. v spojení s rozhodnými ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii sieťových odvetví a mal za to, že zistený skutkový stav preukázal, že medzi právnym predchodcom žalobcu, a to spoločnosťou TURVOD-MH, s.r.o., Martin a žalovaným bola uzavretá zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd dňa 1.1.2012. Stanoviskom Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 9.5.2011 mal okresný súd preukázané, že v čase, keď bola zmluva so žalovaným uzavretá, tak vodovod a kanalizácia na Martinských holiach neboli považované za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, a preto nepodliehali cenovej regulácii, pretože nešlo o regulované činnosti podľa ust. § 2 písm. c), bod 5 a 6 zákona č. 250/2012 Z.z.. Zmluvou o nájme a prevádzkovaní areálového vodovodu a kanalizácie zo dňa 28.6.2011 mal okresný súd preukázané, že žalovaný zmluvu uzavrel s prevádzkovateľom verejného vodovodu, ktorý prevádzkoval verejný vodovod a kanalizáciu na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom verejného vodovodu a kanalizácie, ktorým bola Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s., Martin. Počas trvania existencie zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k rozhodnutiu, ktorým bolo stanovisko Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 9.5.2011 na základe protestu prokurátora zrušené a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.2.2013 a bolo možné z neho dôvodiť, že na základe tohto rozhodnutia sa vodovod a kanalizácia v lokalite Martinské hole opäť stali verejným vodovodom a verejnou kanalizáciou. Rozhodnutie nebolo doručené ani vlastníkovi verejného vodovodu a kanalizácie, ani prevádzkovateľovi verejného vodovodu a kanalizácie, ani žalovanému. Bolo doručené len okresnej prokuratúre. V čase, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, ani vlastník, ani prevádzkovateľ, ani žalovaný nemali vedomosť o tomto rozhodnutí. Táto skutočnosť vyplynula aj zo samotného rozhodnutia, kde v závere sa uvádza, že sa doručuje Okresnej prokuratúre Martin. Z tohto bolo zrejmé, že ani vlastník, ani prevádzkovateľ, keďže o tomto rozhodnutí neboli informovaní, nemohli začať v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. konanie o cenovej regulácii doručením návrhu ceny tovaru. Na druhej strane, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Obvodný úrad životného prostredia v Martine dňa 25.3.2013 informoval žalovaného, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bratislava o skutočnosti, že zrušil rozhodnutím svoje stanovisko zo dňa 9.5.2011 a uviedol, že zrušením napadnutého stanoviska, v ktorom bolo uvedené, že v prípade rozvodov pitnej vody a rozvodov kanalizácie v lokalite Martinské hole nejde o rozvody verejného vodovodu a verejnej kanalizácie dochádza k právnemu stavu, aký bol pred vydaním tohto stanoviska. Podľa tohto oznámenia mohol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. sám z vlastného podnetu začať konanie o cenovej regulácii. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa touto skutočnosťou zaoberal, čo bolo zrejmé z listu, ktorý adresoval 25.6.2013 Obvodnému úradu životného prostredia v Martine, ktorým opätovne požiadal o určenie, či vodovod a kanalizácia v lokalite Martinské hole sú považované za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Dňa 10.9.2013 Obvodný úrad životného prostredia v Martine odpovedal na tento list s tým, že Úradu pre reguláciu sieťových odvetví oznámil, že sa vodovod a kanalizácia v lokalite Martinské hole považujú za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Napriek tomu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví konanie podľa § 14 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. z vlastného podnetu nezačal. Bola to spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o., ktorá 5.5.2014 požiadala Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o stanovenie dátumu, od ktorého možno považovať stredisko Martinské hole za verejný vodovod a kanalizáciu z hľadiska regulácie cien, pretože o tom stále nebola predmetná spoločnosť informovaná. Na túto žiadosť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví reagoval oznámením spoločnosti TURVOD-MH, s.r.o., Martin dňa 20.5.2014, v ktorom uviedol, že z hľadiska cenovej regulácie, ukončením zmluvy o nájme a prevádzkovaní vodovodu a kanalizácie v časti Martinské hole, začala Martinská vodárenská spoločnosť a.s. vykonávať regulovanú činnosť. Z dohody o ukončení zmluvy o nájme a prevádzkovaní areálového vodovodu a kanalizácie vyplynulo, že k ukončeniu zmluvy o nájme došlo 31.10.2013, teda od 31.10.2013 sa Turčianska vodárenská spoločnosť a.s., Martin stala regulovaným subjektom, lebo začala vykonávať regulovanú činnosť tak, ako to vyplynulo z oznámenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 20.5.2014. Z tohto oznámenia ďalej vyplynulo, že spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. z pohľadu regulácie nevykonávala regulovanú činnosť, a preto nebola vo vzťahu k úradu regulovaným subjektom a nepodliehala cenovej regulácii. Úrad pre reguláciu cenových odvetví upovedomil spoločnosť TURVOD- MH, s.r.o. o skutočnosti, že úrad bol 26.9.2013 informovaný Obvodným úradom životného prostredia v Martine, že pokiaľ ide o vodovod a kanalizáciu v lokalite Martinské hole, tak sa považujú za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Tiež Úrad pre reguláciu cenových odvetví uviedol, že v rámci ústneho rokovania zástupcov spoločnosti Turčianska vodárenská spoločnosť a.s. a TURVOD-MH, s.r.o., títo oznámili, že k 31.10.2013 bude ukončená zmluva o nájme a prevádzkovaní vodovodu a kanalizácie v časti Martinské hole a z uvedeného dôvodu do 31.10.2013 spoločnosti TURVOD-MH s.r.o. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví cenové rozhodnutie nevydal. Zo záznamu č. 321/2014 o výsledku kontroly vykonávanej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v Turčianskej vodárenskej spoločnosti a.s. Martin vyplynulo, že pokiaľ išlo o kontrolu fakturácie v období od 1.1.2012 do 31.10.2013, táto nebola predmetom kontroly, pretože v predmetnom období sa nejednalo o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v lokalite Martinské hole prevádzkovanými spoločnosťou TURVOD-MH, s.r.o., ktorá v uvedenom období nepodliehala cenovej regulácii. Z tohto vyplynulo, že predmetom žaloby bolo práve obdobie od 1.1.2012 do 31.10.2013, kedy žalobca, resp. jeho právny predchodca TURVOD-MH, s.r.o. dodávala žalovanému pitnú vodu a odvádzala a čistila odpadovú vodu, avšak ako vyplynulo zo všetkých listín, ktoré boli predložené do spisu, tak v tomto rozhodnom období spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. nebola regulovaným subjektom, ohľadne ktorého by Úrad pre reguláciu sieťových odvetví začal konanie o cenovej regulácii. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bol informovaný o rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia v Martine právoplatným dňa 14.2.2013 a napriek tomu sa rozhodol, že ceny v súvislosti s výrobou a distribúciou a dodávkou pitnej vody a odvádzaním a čistením odpadovej vody nebudú regulované, nestanovil regulovanú cenu a ako vyplynulo z jeho oznámenia Turčianskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 4.7.2014, tak jeho zámerom bolo na obdobie do 31.10.2013 spoločnosti TURVOD-MH, s.r.o. cenové rozhodnutie nevydať, napriek tomu, že si bol vedomý všetkých rozhodných skutočností a cenovú reguláciu mohol začať z vlastného podnetu. Z tohto podľa názoru okresného súdu bolo zrejmé, že právny predchodca žalobcu nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť konanie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou, nemal možnosť ovplyvniť rozhodnutie tohto štátneho orgánu neregulovať ceny pitnej vody a odvádzania a čistenia odpadovej vody. Napriek tomu bolo medzi účastníkmi nesporné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca v rozhodnom období pitnú vodu dodával, odpadovú vodu odvádzal a nemôže byť na ťarchu žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu skutočnosť, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ceny týchto služieb nereguloval, a preto okresný súd bol názoru, že žalobca, resp. jeho právny predchodca bol oprávnený vyúčtovať si cenu za uvedené služby v zmysle platných zmluvných dojednaní. Za zmienku podľa názoru okresného súdu stojí i skutočnosť, že to bola práve spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o., Martin, teda v rozhodnom období zmluvný partner žalovaného, ktorý upravil pre žalovaného ceny na rozhodné obdobie podľa cien, ktoré boli ako regulované ceny určené pre jeho materskú spoločnosť Martinská vodárenská spoločnosť, a.s., Martin. Uvedené bolo medzi účastníkmi nesporné. Okresný súd na základe týchto všetkých zhodnotení žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.478,46 Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý nasleduje po splatnosti faktúry, a pokiaľ úrok z omeškania nebol dohodnutý, tak žalobca si uplatnil úrok zákonný, ktorý z titulu omeškania žalovaného bol okresným súdom priznaný. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol v zmysle zásady úspechu vo veci podľa ust. § 142 ods. l O.s.p., keď žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov, spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 88,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 583,82 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p.). Poukázal na záver okresného súdu, podľa ktorého v rozhodnom období od 01.01.2012 - 31.10.2013 spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. nebola regulovaným subjektom. Toto tvrdenie nemá oporu podľa názoru žalovaného v zistených skutočnostiach. Spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. bola v období od 01.01.2012 do 31.10.2013 prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v lokalite Martinské hole. O tom, že prevádzkovaný vodovod je verejný vodovod a kanalizácia je verejná kanalizácia od postavenia a skolaudovania v roku 1996, nebola žiadna pochybnosť, pretože Obvodný úrad životného prostredia v Martine zrušil svoje predchádzajúce stanovisko č. ŽP-2011/00716-vod.br zo dňa 09.05.2011. Zrušením napadnutého stanoviska, v ktorom bolo uvedené, že v prípade rozvodov pitnej vody a rozvodov kanalizácie v lokalite Martinské hole nejde o rozvody verejného vodovodu a verejnej kanalizácie došlo k obnoveniu právneho stavu, ktorý bol pred vydaním tohto rozhodnutia. Túto skutočnosť potvrdil i svedok - vedúci Obvodného úradu ŽP v Martine p. Ing. K.. Spoločnosť TURVOD- MH, s.r.o. preto v rozhodnom období bola regulovaným subjektom v zmysle zákona č. 276/2001 Z.z., neskôr zákona č.250/2012 Z.z. a podľa ust. § 11 ods. 4 písm. a), d) tohto zákona podliehala cenovej regulácii. Právny zástupca žalobcu potvrdil, že žalobca, rovnako ako aj jeho právny predchodca, mali vedomosť o rozhodnutí OÚ ŽP v Martine zo dňa 14.02.2013 a tomuto tvrdeniu žalobcu odporuje záver okresného súdu, ktorý uviedol, že ani vlastník, ani prevádzkovateľ, keďže neboli o tomto rozhodnutí informovaní, nemohli začať podľa ust. §14 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z konanie o cenovej regulácii doručením návrhu ceny tovaru. Po tom, ako sa spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. dozvedela o tejto skutočnosti, bola povinná postupovať podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. a doručiť ÚRSO návrh ceny vodného a stočného pre lokalitu Martinské hole, pretože bolo zrejmé, že prevádzkuje verejný vodovod a verejnú kanalizáciu a podlieha cenovej regulácii. Z tohto dôvodu bolo potrebné ukončiť s odberateľmi pitnej vody zmluvy uzatvorené podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, uzatvoriť s nimi zmluvy podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a zákona o regulácii v sieťových odvetviach č. 276/2001 Z.z., neskôr zákon č. 250/2012 Z.z.. Uvedená povinnosť spoločnosti TURVOD-MH, s.r.o. priamo vyplývala z ust. § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z., podľa ktorého je regulovaný subjekt povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. Namiesto toho sa spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. uspokojila so stanoviskom ÚRSO, ktoré nemá oporu v zákone cenové rozhodnutie nevydať. Zákon č. 250/2012 Z.z. neumožňuje regulátorovi po doručení cenového návrhu zo strany regulovaného subjektu cenové konanie nezačať. Spoločnosť voči uvedenému stanovisku regulátora nepodnikla žiadne kroky, navyše ani nedoručila regulátorovi cenový návrh podľa §14 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z.. Cenu vodného a stočného pre verejný vodovod a kanalizáciu v lokalite Martinské hole si vodárenská spoločnosť svojvoľne bez akejkoľvek opory v zákone stanovila uznesením valného zhromaždenia Turčianskej vodárenskej spoločnosti a.s. a žalovanému bola táto cena oznámená listom zo dňa 08.10.2013 s hlavičkou spoločnosti TURVOD-MH, s.r.o.. Následne spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka vystavila dňa 31.10.2013 faktúru za vodné a stočné. Uvedenú faktúru vystavila v čase, keď už mala nespochybniteľnú vedomosť, že na Martinských holiach prevádzkuje verejný vodovod a verejnú kanalizáciu a vystavuje faktúry za dodávku pitnej vody verejným vodovodom a odvedenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou bez rozhodnutia regulátora. Z týchto dôvodov bolo zrejmé, že postup spoločnosti TURVOD-MH, s.r.o. bol vedome v úplnom rozpore so zákonom č. 442/2002 Z.z. a ust. § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 a § 29 ods. l písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z.. Žalovaný potvrdil, že nespochybňuje skutočnosť, že spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. dodávala v období od 01.01.2012 do 31.10.2013 pitnú vodu a zabezpečovala odvedenie splaškových vôd, rovnako ani nespochybnil právo spoločnosti na úhradu vodného a stočného. Spochybnil postup vodárenskej spoločnosti pri stanovení ceny vodného a stočného. Fakturácia spoločnosti TURVOD-MH, s.r.o. s cenami stanovenými svojvoľne uznesením valného zhromaždenia materskej spoločnosti bola v rozpore so zákonom č. 250/2012 Z.z. a nemá právne opodstatnenie. Ceny vodného a stočného stanovené regulátorom (Rozhodnutie ÚRSO č. 0100/2013/V zo dňa 19.11.2012) pre Turčiansku vodárenskú spoločnosť, a.s. mohla táto spoločnosť uplatniť až vo fakturácii odo dňa 01.11.2013, teda po tom, ako začala opäť prevádzkovať verejný vodovod a kanalizáciu na Martinských holiach, pretože ku dňu 31.10.2013 bola ukončená zmluva o nájme a prevádzkovaní vodovodu a kanalizácie v lokalite Martinské hole medzi Turčianskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a dcérskou spoločnosťou TURVOD-MH, s.r.o.. Uvedená skutočnosť bola vyjadrená v liste sp. zn.15284/2014/BA zo dňa 20.05.2014 aj ÚRSO. Žalovaný poukázal na to, že postup spoločnosti TURVOD-MH, s.r.o. bol v rozpore so zákonom, a preto tejto spoločnosti nemohla vzniknúť pohľadávka voči žalovanému. Nesúhlasil s tým, že súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a jeho právneho predchodcu a rozhodnutie vo veci neoprel ani len o jediné ustanovenie zákona č. 250/2012 Z.z.. Okresný súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu by pre spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. nemali platiť ustanovenia zákona č. 442/2002 Z.z. a predovšetkým zákona č. 250/2012 Z.z.. Okresný súd podľa názoru žalovaného vykonal potrebné dokazovanie, ale z dôkazov vykonaných a z výsluchu svedka p. K. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tým rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto žiadal rozsudok Okresného súdu Martin zrušiť a návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 25.08.2015. Žalobca v prvom rade nesúhlasil s odvolacím dôvodom žalovaného, ktorým žalovaný rozporuje právne závery súdu prvého stupňa o tom, že spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. nebola v rozhodnom období od 01.01.2012 do 31.10.2013 regulovaným subjektom. Dokazovaním vykonaným pred okresným súdom bolo preukázané, že spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o., teda právny predchodca žalobcu nebola v období 01.01.2012 do 31.10.2013, t.j. v čase rozhodnom pre fakturáciu žalovanému regulovaným subjektom. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 01.01.2012, k uzavretiu ktorej došlo za existencie platného Stanoviska Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 9.5.2011, ktorým bolo stanovené, že vodovod a kanalizácia na Martinských holiach neboli považované za verejný vodovod a verejnú kanalizáciu. Po vyhovení protestu Okresnej prokuratúry v Martine Úrad ŽP rozhodnutím č. ŽP-2013/00120- vod.Mt. zo dňa 11.2.2013 s právoplatnosťou dňa 14.2.2013 zrušil predchádzajúce stanovisko zo dňa 9.5.2011. ÚRSO následne adresoval list Úradu životného prostredia o definitívne určenie, či ide o verejný vodovod a kanalizáciu, pričom Úrad ŽP dňa 10.9.2013 odpovedal kladne. ÚRSO bol o tejto skutočnosti informovaný dňa 26.9.2013 a v tejto súvislosti následne začiatkom 10. mesiaca roku 2013 informoval právneho predchodcu žalobcu. Následne došlo k ukončeniu zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu o nájme a prevádzkovaní areálového vodovodu a kanalizácie, pričom od 31.10.2013 sa stal žalobca regulovaným subjektom. Z tohto dôvodu a v nadväznosti na ústne rokovanie so žalobcom a jeho právnym predchodcom sa ÚRSO samostatne rozhodol cenové rozhodnutie do 31.10.2013 nevydať. Prezentovaný právny názor žalovaného o postupe žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, v rozpore so zákonom č. 250/2012 Z.z. je tak nesprávny. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z vykonaného dôkazu, a to záznamu č. 321/2014 o výsledku vykonanej kontroly, kde ÚRSO ako subjekt oprávnený na reguláciu uvádza, že ...„Z vyššie uvedeného dôvodu a tiež z hľadiska procesných podmienok vo veci konania o cenovej regulácii a lehoty na vydanie cenového rozhodnutia (do 60 dní) v zmysle § 14 ods. 10 zákona č. 250/2012 Z.z. úrad nevydal cenové rozhodnutie pre TURVOD-MH, s.r.o. na obdobie do 31.10.2013". Vo vzťahu k ďalšiemu odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že vykonal všetky potrebné kroky i nad rámec svojich zákonných povinností vo veci regulácie cien. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie Úradu životného prostredia zo dňa 11.2.2013 bolo doručené len Okresnej prokuratúre v Martine, a teda žalobca nemal o ňom okamžitú vedomosť a o jeho existencii sa dozvedel až začiatkom 10. mesiaca 2015, kedy mu to oznámil ÚRSO. Žalobca zdôraznil, že ÚRSO sa podľa svojho uváženia rozhodol, že cenové rozhodnutie na rozhodné obdobie nevydá. Podľa nezáväzného právneho názoru žalobcu nie je úlohou sporových strán spochybňovať právoplatné rozhodnutie správneho orgánu v občianskom súdnom konaní. Žalobca naopak vyvinul aktívnu snahu, a to tým, že dňa 5.5.2014 požiadal ÚRSO o stanovenie termínu z hľadiska regulácie vodného a stočného pre lokalitu Martinské hole, pretože do tohto dňa ešte nebol žalobca definitívne informovaný. Žalobca preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/323/2015-158 zo dňa 22.02.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.03.2016 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením posudzoval len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 28.07.2015, keďže je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. V ďalšom krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi vyvodenými okresným súdom v napadnutom rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. K aplikácii ust. § 219 ods. 2 O.s.p. je potrebné dodať, že ak sa odvolací súd stotožňuje s napadnutým rozhodnutím okresného súdu, tak nie je potrebné ani žiaduce, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v dôvodoch svojho rozhodnutia opätovne zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, a preto je postačujúce na ne len odkázať. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci vyvodil okresný súd vecne správne skutkové závery. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného, že by okresný súd pri rozhodovaní vychádzal len z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom. Z priebehu postupu konania a dokazovania vykonaného pred okresným súdom je nevyhnutné konštatovať, že skutkové a právne závery okresný súd založil na základe komplexne vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil za dôsledného akceptovania ust. § 132 O.s.p.. Bolo nepochybné, že predmetom sporu bola cena vyúčtovaná žalovanému za dodávku pitnej vody z rozvodov pitnej vody v lokalite Martinské hole a odvádzanie odpadovej vody z rozvodov kanalizácie a jej čistenie v lokalite Martinské hole. Cena dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd pre odberné miesto Chata Za Starou C, číslo odberu 1004-230-0 a Chata, číslo odberu 1004-180-0 za vodné a stočné za obdobie od 01.10.2012 do 31.10.2013 bola vyúčtovaná faktúrou č. 301330038, splatnou dňa 25.11.2013 vo výške 1.478,46 Eur, ktorá cena dodávky v zmysle uzavretej zmluvy č. 2012020 zo dňa 01.01.2012 bola predmetom sporového konania. Tak, ako uviedol okresný súd, žalovaný nerozporoval dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd pre uvedené odberné miesta, avšak v rámci prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania sa žalovaný bránil tým, že ak právny predchodca žalobcu v rozhodnom období realizovanej dodávky, a to TURVOD-MH, s.r.o., bol regulovaným subjektom, keďže v období od 01.01.2012 do 31. októbra 2013 bol prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, dodávka z jeho strany podliehala cenovej regulácii. Z uvedeného žalovaný namietal, že táto spoločnosť, t.j. právny predchodca žalobcu TURVOD-MH, s.r.o., mal začať konanie o cenovej regulácii doručením návrhu ceny tovaru, avšak i napriek uvedenému sa právny predchodca žalobcu - spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. uspokojila so stanoviskom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO"), ktoré nemá oporu v zákone cenové rozhodnutie nevydať. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že tento postup bol v rozpore so zákonom, čo sa týka aj vystavenia faktúry, z ktorej cena tvorila predmet sporu, t.j. žalovaný spochybňoval postup pri stanovení ceny za dodávku pitnej vody a za odvedenie a čistenie odpadovej vody. Krajský súd k podstatnosti odvolacích dôvodov žalovaného uvádza, čo je v zhode aj s výsledkami dokazovania vykonaného pred okresným súdom a vyvodeným záverom okresným súdom, že v rozhodnom období účtovanej ceny, a to od 01. októbra 2012 do 31. októbra 2013 faktúrou č. 301330038 právny predchodca žalobcu - TURVOD-MH, s.r.o. nebol regulovaným subjektom. Výsledky dokazovania preukázali, že žalobca sa až od 31.10.2013 stal regulovaným subjektom. Nemohol byť opodstatnený odvolací dôvod žalovaného v tom, že bol rozporný postup právneho predchodcu žalobcu, čo sa týka stanovenia ceny pri dodávke pitnej vody a odvádzania odpadových vôd, pretože je to práve ÚRSO, ktorý v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. b) bod 1 a 5 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z.z.") vykonáva cenovú reguláciu podľa ust. § 11, § 12 a § 14 a kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie podľa ust. § 40, osobitných predpisov, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie osobitných predpisov a právoplatných rozhodnutí úradu osobami, ktoré vykonávajú regulované činnosti podľa § 31 až § 35. V zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. c) bod 1. zákona č. 250/2012 Z.z. úrad rozhoduje vo veciach podľa § 11 až 17, t.j. cenovej regulácie, spôsobu vykonávania cenovej regulácie, vecnej regulácie, konanie o cenovej regulácii, konanie o vecnej regulácii, mimoriadna regulácia, zmena rozhodnutia, zrušenie rozhodnutia a zastavenie konania. ÚRSO vykonáva cenovú reguláciu a rozhoduje vo veciach cenovej regulácie, keď regulovanými činnosťami sú výroba, distribúcia a dodávka pitnej vody verejným vodovodom a odvádzanie, čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Z titulu kompetencie ÚRSO nemožno pri absencii rozhodnutia, t.j. keď ÚRSO cenové rozhodnutie nevydal, považovať postup žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu za rozporný so zákonom. V podstate aj sám žalovaný v ním podanom odpore zo dňa 28.01.2015 (č.l. 21 spisu) kladie dôraz pri cenovej regulácii na rozhodnutie ÚRSO. Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že právny predchodca žalobcu mal začať konanie o cenovej regulácii doručením návrhu ceny tovaru a ak tak neurobil, bol jeho postup nezákonný, pretože podľa výsledkov vykonaného dokazovania bol to práve právny predchodca žalobcu, ktorý konal a ÚRSO zaslal list zo dňa 5.5.2014, označený ako žiadosť o stanovenie termínu z hľadiska regulácie cien vodného a stočného pre lokalitu Martinské hole. Právny predchodca žalobcu bol preto činný. Na list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 5.5.2014 bolo zaslané stanovisko zo strany ÚRSO zo dňa 20.05.2014, ktoré listiny tvoria súčasť spisu na č.l. 43 a 44 spisu, za ktorou vzájomnou korešpondenciou medzi právnym predchodcom žalobcu a ÚRSO nasledoval list žalobcu zo dňa 5.6.2014 - predloženie žiadosti o doplnenie stanoviska zo dňa 20.05.2014, na ktorú žiadosť bolo reagované ÚRSO podaním zo dňa 04.07.2014, označeným ako „Doplnenie stanoviska", z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť TURVOD-MH, s.r.o. stanoviskom Obvodného úradu životného prostredia v Martine (list č. ŽP-2011/00716-vod.Br zo dňa 09.05.2011) z pohľadu regulácie nevykonávala regulovanú činnosť, a preto nebola vo vzťahu k úradu regulovaným subjektom a nepodliehala cenovej regulácii. ÚRSO uviedol, že aj z hľadiska trvania procesných podmienok konania o cenovej regulácii, lehoty na vydanie cenového rozhodnutia podľa ust. § 14 zákona č. 250/2012 Z.z. úrad už na obdobie do 31.10.2013 spoločnosti TURVOD-MH, s.r.o. cenové rozhodnutie nevydal. Právny predchodca žalobcu preto v oblasti cenovej regulácie konal, dôkazom čoho je korešpondencia právneho predchodcu žalobcu s ÚRSO, avšak len tento úrad v rámci kompetencií mohol rozhodnúť o cenovej regulácii, keďže vykonáva cenovú reguláciu. Ak týmto smerom ÚRSO takto nepostupoval, cenové rozhodnutie nevydal a právny predchodca žalobcu TURVOD-MH, s.r.o. nebol vo vzťahu k ÚRSO nečinný vzhľadom na už uvedenú vzájomnú korešpondenciu, tak potom pri stanovení ceny faktúrou č. 301330038, z ktorej nárok tvoril predmet sporu, nemožno postup právneho predchodcu žalobcu a ani žalobcu považovať za rozporný so zákonom. Vzhľadom k zistenému, ak právny predchodca žalobcu nebol regulovaným subjektom, tak nemožno apelovať na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. ako sa domáhal žalovaný odvolaním, pretože toto zákonné ustanovenie pre začatie konania o cenovej regulácii dopadá na regulovaný subjekt. K správnosti záverov vyvodených okresným súdom, keď tento žalobe žalobcu vyhovel, pristupuje aj Záznam č. 321/2014 o výsledku vykonanej kontroly ÚRSO, ktorý listinný dôkaz sa nachádza na č.l. 47 - 50 spisu, z obsahu ktorého na strane 5 vyplýva, že kontrola fakturácie v období od 01.01.2012 do 31.10.2013 nebola predmetom kontroly, pretože v predmetnom období sa jednalo o neverejný vodovod a kanalizáciu v lokalite Martinské hole, prevádzkovanými spoločnosťou TURVOD-MH, s.r.o., ktorá v uvedenom období nepodliehala cenovej regulácii. K vecne správnemu rozhodnutiu okresného súdu tak, ako to skonštatoval aj tento prvostupňový súd, ďalej pristupuje skutočnosť, že žalovanému bola účtovaná cena ako regulovaná, určená pre materskú spoločnosť Martinská vodárenská spoločnosť, a.s., Martin, čo bolo medzi účastníkmi nesporné, keď za výrobu a dodávku pitnej vody bola účtovaná cena vo výške 0,7170 Eur/m3 bez DPH a za odvedenie a čistenie odpadovej vody cena vo výške 0,9547 Eur/m3 bez DPH. Krajský súd nezistil ani nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, keď tento prvostupňový súd na riadne a úplne zistený skutkový stav veci aplikoval aj správny právny predpis, a to rozhodné zákonné ustanovenia tak, ako tieto uviedol v citácii odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu a ani pre jeho zmenu a zamietnutie žalobcovho nároku, preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý podaním zo dňa 18.03.2016 (č.l. 160, 161 spisu) vyčíslil trovy odvolacieho konania a tieto po posúdení odvolacím súdom boli priznané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 71,37 Eur, účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 23.03.2016, 1 x 17,84 Eur, 1 x 8,39 Eur + 1 x 8,58 Eur režijný paušál + 20% DPH = 21,23 Eur, súčtom dôvodne uplatnené trovy odvolacieho konania zodpovedali sume 127,41 Eur, ktoré podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť na účet zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.