Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/154/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214345 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714214345.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Y. XXX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Vierou Rišianovou, advokátkou so sídlom F. XX, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo „SNP" so sídlom v Sklabini, okres Martin, so sídlom Sklabiňa 153, IČO: 00 196 851, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Y., V. X, o zaplatenie 1.382,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 11C/98/2015-53 zo dňa 19. januára 2016, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 11C/98/2015-53 zo dňa 19. 01. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.382,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.382,02 eur od 27. 10. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na samostatné rozhodnutie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 27. 10. 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.382,02 eur s príslušenstvom titulom vyrovnacieho podielu člena, ktorého členstvo v družstve zaniklo, v zmysle stanov žalovaného. Okresný súd aplikujúc ust. § 232 ods. 3, § 233 ods. 4, 5 Obchodného zákonníka a § 39, § 41 Občianskeho zákonníka žalobe žalobcu vyhovel. Súd tak rozhodol potom, čo ustanovenie čl. 30 bodu 4 stanov žalovaného, ktoré splatnosť nároku na vyrovnací podiel stanovilo uplynutím 15 rokov po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo, vyhodnotil ako priečiace sa dobrým mravom. Mal za to, že ak stanovy družstva určujú dlhšiu lehotu ako ust. § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka, musí byť táto lehota vždy odôvodnená len objektívnymi, resp. špecifickými pomermi družstva a nesmie presiahnuť dobu, po ktorú tieto pomery neumožňujú družstvu vyrovnací podiel vyplatiť bez toho, aby bola ohrozená existencia alebo riadne fungovanie družstva, čo zo strany žalovaného nebolo v dostatočnom rozsahu preukázané. Opodstatnenosť a primeranosť stanovami družstva vymedzenej 15- ročnej lehoty splatnosti vyrovnacieho podielu, ktorá začína plynúť odo dňa schválenia účtovnej závierky predchádzajúcej obdobiu, v ktorom došlo k zániku členstva člena v družstve, nepovažoval za dostatočnú v pomere k právam, ktorými družstvo disponuje a rizikám, ktorým je vystavený žalobca, najmä povinnosti strpieť nakladanie s jeho majetkovou hodnotou družstvom počas takto dlhej doby, nemožnosť podieľať sa na úspešnom hospodárení družstva a naopak v prípade úpadku či zlej situácie riziko straty tohto vyrovnacieho podielu, bezúročnosť a stratu hodnoty podielu nevynímajúc. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka, súd žalobcovi spolu s istinou, ktorej výška nebola sporná, priznal aj úrok z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p.“) vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť, prípadne potrebu doplnenia dokazovania. S poukazom na ust. § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka namietal, že podľa čl. 30 bodu 4 stanov nárok na vyrovnací podiel je splatný uplynutím 15 rokov po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Ak teda členstvo zaniklo smrťou poručiteľa v roku 2013 a účtovná závierka za rok 2013 bola schválená na výročnej členskej schôdzi dňa 04. 04. 2014, splatnosť vyrovnacieho podielu nastáva uplynutím 15 rokov, t. j. 04. 04. 2029. Nestotožnil sa v tomto smere s právnym záverom súdu prvej inštancie, keď odkaz na dobré mravy podľa § 39 Občianskeho zákonníka nepovažoval za dostatočne odôvodnený. Ak mal súd za to, že predmetné ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi, mal skúmať podmienky v družstve a okolí prípadným porovnávaním všeobecnej úpravy s úpravou jednotlivých družstiev v danom mieste a v danom čase. Lehota 15 rokov podľa neho nie je nejako zvlášť neprimeraná. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach ponechal možnosť úpravy tejto lehoty na samotnom družstve, preto nevidí dôvod prečo by malo byť rozhodnutie ich členov spochybňované v rámci rozhodnutia súdu. Poukázal tiež na to, že v dôsledku rozhodnutia súdu tu vzniká riziko oprávnenosti nároku členov, ktorí čakajú na vyplatenie podielu v lehote 15 rokov, keď prijatím záveru o rozpore s dobrými mravmi by väčšina nárokov bola premlčaná. Takéto neuvážené zasahovanie do pravidiel družstva stanovených v stanovách vnáša právnu neistotu do vzťahov medzi jeho členmi a samotným družstvom. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V reakcii na námietku žalovaného o pochybení súdu, pokiaľ tento neskúmal platnosť ustanovenia stanov s ohľadom na miestne podmienky a pomery družstva, poukázal na to, že bolo úlohou žalovaného, aby v konaní produkoval také tvrdenia a navrhol také dôkazy, ktorými by mohol byť preukázaný súlad ust. čl. 30 bodu 4 stanov s dobrými mravmi, najmä pokiaľ ide o pomery a podmienky družstva, jeho fungovanie a ekonomiku. Žalovaný však bol v tomto smere pasívny, preto súd prvej inštancie správne nevykonával dokazovanie v tomto smere nad rámec návrhov strán konania. Lehota 15 rokov určená v čl. 30 bodu 4 stanov pritom nemôže byť v žiadnom prípade uznaná za súladnú s dobrými mravmi. 4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. 7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti časti stanov týkajúcej sa splatnosti vyrovnacieho podielu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. 8. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že zánik členstva za trvania družstva je v Obchodnom zákonníku upravený v ust. § 232 a § 233. Pri ust. § 233 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka ide o ustanovenia dispozitívnej povahy a použijú sa len ak stanovy družstva a v nich prejavená vôľa členov družstva neustanovuje iný postup, či už pri určovaní a výpočte vyrovnacieho podielu alebo pri jeho splatnosti. 9. Stanovy sa považujú za zmluvu sui generis a zaväzujú všetkých členov družstva. V stanovách možno upraviť vzťahy medzi členmi, pri ktorých to pripúšťa dispozitívna úprava v zákone, alebo ktoré v zákone nie sú upravené vôbec. Ustanovenia o splatnosti vyrovnacieho podielu majú normatívny charakter a členovia družstva, prípadne ich právni nástupcovia, sú týmito ustanoveniami viazaní. Medzi všeobecné náležitosti právneho úkonu, medzi ktoré ako zmluva sui generis patria i stanovy, patrí podľa § 39 Občianskeho zákonníka i požiadavka jeho súladu s dobrými mravmi. Okresný súd preto správne skúmal, či tieto neodporujú dobrým mravom. 10. V stanovách žalovaného sa v čl. 30 bode 4 ustanovuje, že nárok na vyrovnací podiel je splatný uplynutím 15 rokov po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Pätnásťročná lehota, ktorá odkladá splatnosť vyrovnacieho podielu je nesporne dlhá. Dokonca aj zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách pri očakávaných hromadných výplatách vyrovnacích podielov, ktoré by mohli destabilizovať ekonomickú situáciu družstva, určil „len“ sedemročnú lehotu splatnosti, aj to len pre nepodnikateľov (§ 13). Vychádzajúc z uvedeného je potrebné dať za pravdu okresnému súdu, ktorý stanovy žalovaného v tejto časti pre neprimerane dlhú lehotu splatnosti vyrovnacieho podielu vyhodnotil ako neplatné. Odvolaciu námietku žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto časti nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd pri posúdení primeranosti splatnosti vyrovnacieho podielu prihliadal na pomery strán konania, na práva, ktorými disponuje žalovaný, ktorý nakladá s majetkovou hodnotou žalobcu, a riziká, ktorým je žalobca vystavený (povinnosť strpieť nakladanie s jeho majetkovou hodnotou, riziko úpadku či zlej situácie družstva pri nemožnosti podieľať sa na hospodárení družstva). Odvolací súd dodáva, že otázkou platnosti stanov družstva v časti upravujúcej lehotu splatnosti vyrovnacieho podielu odchylne od ust. § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka sa opakovane zaoberal i Najvyšší súd Českej republiky, a to už v rozhodnutí sp. zn. 29Cdo/1633/1999, z ktorého následne vychádzali i rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca. Vzhľadom na spoločný historický i právny vývoj do 31. 12. 1992 a rovnakú právnu úpravu ust. § 232, § 233 Obchodného zákonníka v Českej i Slovenskej republike pritom je toto rozhodnutie plne aplikovateľné aj na prejednávaný spor. 11. Pokiaľ žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nevykonaní ďalšieho dokazovania (spočívajúceho v skúmaní podmienok v družstve a okolí), odvolací súd uvádza, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v sporovom konaní, ktorým je i toto konanie, zaťažuje strany sporu a postup súdu, kedy by tento vlastnou činnosťou, iniciatívne, bez návrhu strán konania zisťoval rozsah dôvodnosti návrhu, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti strán konania a úplne by deformoval pozíciu súdu ako subjektu, ktorý rozhoduje na základe aktivity strán v štandardnom sporovom, t. j. kontradiktórnom konaní. Žalovaný na pojednávaní dňa 19. 01. 2016, napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, preto jeho námietka o nedostatočne vykonanom dokazovaní neobstojí. 12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)