Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/306/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714215209 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714215209.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcu: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. H. XXX/X, XXX XX H. W. I., proti žalovaným: v rade 1/ Okresné stavebné bytové družstvo Martin, so sídlom Kozmonautov 35, Martin, IČO: 00 222 038, právne zastúpeného Advokátska kancelária Mrázovský & Partners s. r. o., so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 2, IČO: 36 855 278, v rade 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Y., v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/293/2014-88 zo dňa 02.06.2016, takto r o z h o d o l : Návrh žalobcu na prerušenie konania na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky za účelom konania o súlade právnych predpisov z a m i e t a . Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaným v 1/ a v 2/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalobu žalobcu sa v celom rozsahu zamietol, II. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v rade 1/ trovy konania v sume 524,08 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ číslo IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v G. F., pobočka A. a III. žalovanému v rade 2/ proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Okresný súd sa pri rozhodovaní spravoval špeciálnym zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Jeho rozhodnutie sa opiera o ust. § 16 ods. 1, 2 citovaného zákona účinného k 30.10.2014. V tomto prípade citované zákonné ustanovenie pamätá na situáciu, ak pôvodnému nájomcovi skončil nájom bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka (čo bol prípad žalobcu) za predpokladu, že takémuto nájomcovi by patrila bytová náhrada predpokladaná ustanovením § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda v prípade, že by vzhľadom na dôvod hodný osobitného zreteľa mal nájomca právo na prístrešie, čo by ale musel vyjadriť súd v rozsudku v spore vedenom o vypratanie takéhoto bytu. Ako bolo zistené, v konaní vednom pod sp. zn. 7C/131/2004 súd nariadil vypratanie bytu, žalobcovi bez priznania práva na poskytnutie prístrešia, čiže nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup. Podľa presvedčenia súdu potom ani pre žalovaného v rade 2/ ako tretiu osobu, ktorej bol byt odpredaný, nevznikla povinnosť zabezpečiť žalobcovi, ktorého nájom zanikol ešte v roku 2004, bytovú náhradu. Súd preto nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by napadnutá zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo žalovaného v rade 1/ do vlastníctva žalovaného v rade 2/ odporovala zákonu, a teda bola neplatná. Za predpokladu, že by boli splnené podmienky vyžadované ustanovením § 16 ods. 1 a 2 u nájomcu, resp. bývalého nájomcu, ktorým bol žalobca a totiž, že by žalobca v čase prevodu vlastníctva bytu bol nájomcom sporného bytu (v konaní bolo preukázané, že roky pred prevodom vlastníctva bytu už nájomcom nebol, resp. že by žalobca, vzhľadom na dôvody vhodné osobitného zreteľa mal právo na bytovú náhradu), mal by podľa presvedčenia súdu naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa domáhal. Keďže však u žalobcu takéto podmienky splnené neboli, nemohol byť v spore proti žalovaným v rade 1/ a 2/ úspešný. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný v rade 2/ bol v konaní proti žalobcovi úspešný, náhradu trov konania proti žalobcovi nepožadoval, a preto súd o trovách žalovaného v rade 2/ rozhodol tak, že žalovanému v rade 2/ sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva. Žalovaný v rade 1/ bol v konaní proti žalobcovi úspešný, a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy žalovaného v rade 1/ sú tvorené trovami jeho právneho zastúpenia a boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K trovám právneho zastúpenia patrí: odmena právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ za tri úkony právnych služieb po 64,53 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie vyjadrenia k žalobe a účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Martin dňa 01.10.2015). Za účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Martin dňa 02.06.2016 patrí právnemu zástupcovi žalovaného v rade 1/ odmena vo výške 66,- eur. Za tri úkony právnej služby urobené v roku 2015 patrí právnemu zástupcovi žalovaného v rade 1/ režijný paušál po 8,39 eur za každý úkon. Za úkon urobený v roku 2016 patrí právnemu zástupcovi žalovaného v rade 1/ režijný paušál v sume 8,58 eur. V prípade účasti na pojednávaní pred Okresným súdom Martin patrí právnemu zástupcovi žalovaného v rade 1/ aj náhrada za stratu času a náhrada cestovných výdavkov. V súvislosti s pojednávaním zo dňa 01.10.2015 patrí právnemu zástupcovi žalovaného v rade 1/ náhrada za stratu času za 4 polhodiny po 13,98 eur a náhrada cestovných výdavkov pri počte 30 km zo Žiliny do Martina a späť v cene pohonných hmôt 1,083 eur na 1 liter a priemernej spotrebe motorového vozidla použitého advokátom 7,5 litra na 100 km, spolu vo výške 10,98 eur a 4,83 eur. Pri účasti na pojednávaní dňa 02.06.2016 patrí právnemu zástupcovi žalovaného v rade 1/ náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny po 13,98 eur, základná náhrada 10,98 eur a náhrada za spotrebu pohonných hmôt 4,80 eur. Spolu s 20 % DPH potom trovy právneho zastúpenia žalovaného v rade 1/ predstavujú sumu 524,08 eur. 3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Zotrváva na svojej žalobe, ktorá je v súlade so zákonom. Rozsudok okresného súdu je založený na nesprávnom posúdení veci. Konanie má takú vadu, že porušuje Ústavu SR. Porušená je v tom, že v rozsudku sa okresný súd odvoláva na zákon 182/1993, § 16 ods. 2 a § 5 ods. 5. Žalovaný v rade 1/ pochybil. Žalobca sa domáhal nápravy. Aj z tohto dôvodu vznikol spor. Nájom nebol dohodnutý od odovzdania bytu. Tým bol porušený aj Občiansky zákonník § 671 a § 685, na ktoré sa odvoláva aj žalovaný v rade 1/, čiže požadoval platby bez právneho dôvodu. Neobstojí odôvodnenie okresného súdu, že podľa Občianskeho zákonníka § 871 ods. 1 došlo k zmene užívacieho práva na nájomný vzťah, t. j. porušenie Ústavy SR, ktorá je nadriadená zákonom. Toto riešenie neprislúcha Okresnému súdu v Martine, ani Krajskému súdu v Žiline. Odvolateľ zasiela aj dodatok, s ktorým sa mal odvolací súd obrátiť na ústavný súd. Súdy sú viazané Ústavou SR, a preto odvolateľ žiada odvolací súd, aby využil § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka z dôvodu, aby rozhodnutie krajského súdu bolo v súlade s ústavou. Toto žiada pre prípad, že by odvolací súd chcel potvrdiť rozsudok okresného súdu. Žalobca poukazuje na znenie § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Žalovaný v rade 1/ toto ustanovenie bezdôvodne odmietol v roku 2001. O tom sa okresný súd v rozsudku nezmieňuje. Žalobca žiada žalovaného 1/, aby sa k tejto skutočnosti vyjadril. OS v Martine sa nevyjadruje ani k § 28 a § 29 zákona č. 182/1993. Poukazuje na dôležitú skutočnosť, keď sa nedodrží Občiansky zákonník § 671 a § 685 vinou žalovaného v rade 1/, tak musia byť považované platby bez právneho dôvodu. Súd nepovažoval za platby bez právneho dôvodu, ale bývanie na základe nájomnej zmluvy, a to vinou žalovaného v rade 1/. Výšku nájomného je možné stanoviť len zmluvou, nie zákonom. Okresný súd Martin svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi právo na spravodlivý proces, čím porušuje aj Ústavu SR. Ústava SR každému občanovi garantuje právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie, ktoré sa má v tomto odvolaní riešiť, závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť krajský súd, lebo právny predpis, na základe ktorého rozhodol Okresný súd Martin, je v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Od odovzdania bytu v roku 1989 vinou žalovaného v rade 1/ nebola s ním uzatvorená nájomná zmluva. Za bývalého režimu bolo právo spoločného užívania družstevného bytu manželmi, ktoré vzniklo dohodou, ktoré vzniklo v roku 1989. Potom mal naň nárok len jeden potomok. Potom ho mal znova prevziať štát. napriek tomu, že vo forme anuity sa úver za byt požadoval splácať. Čiže byt splatiť a ho nevlastniť, po zmene režimu to tak nemohlo ostať. Došlo k zmenám Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb., v zmysle § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa tento zmenil na spoločný nájom z užívacieho práva, avšak nastal právny spor, a to v tom, či je potrebná nájomná zmluva a stanovenie výšky poplatku za nájom alebo nie. Okresný súd Martin a Krajský súd v Žiline vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že nie, poplatky za bývanie je nutné platiť bez uzavretých zmlúv. To odporuje aj Občianskemu zákonníku, § 671 a § 685, toho sa odvolateľ držal. Keďže nebol úspešný, platby zastavil s tým, že ide o platby požadované bez právneho dôvodu. Odvolateľovi tak bola daná výpoveď. Súdy však nerešpektovali, aká nájomná zmluva sa vypovedala. Bývanie bez uzavretej zmluvy je bez právneho dôvodu a požadované platby za bývanie družstevných bytov bez zmlúv už sú podľa súdov v poriadku. Byt bol predaný tretej osobe bez toho, aby sa rešpektoval zákon č. 182/1993, § 28 a § 29 a Ústava SR. Tieto zákony, ktorých sa súdy pridržiavali, sťažujú uplatňovanie bývania formou bytového družstva a ústavného práva ich členov, že každý má právo vlastniť majetok. Odvolateľ úver splácal a väčšiu časť má splatenú. Takýmto spôsobom je dovolené nadobudnúť majetok. Ide o zákony č. 42/92 o transformácií bytových družstiev a zákon č. 182/1993. Ak sa chcel družstevník dostať z neprávom prisúdenej pozície, musí podať žiadosť o prevedenie bytu do svojho vlastníctva s tým, že jeho povinnosťou je pred podpísaním zmluvy zaplatiť v hotovosti zostatok úveru, ktorý doposiaľ splácal a veľkú časť mal splatenú. Od roku 1989 až do roku 2014 sa tento úver splácal. Aj to bolo kontraproduktívne, lebo žiadnu zmluvu s bankou žalobca nevidel ani nepodpísal. Súdy nerešpektujú ani to, že žiadna zmluva s bankou nie je k dispozícii. Ten, kto nemal v hotovosti, tak byty sa mohli predať aj tretej osobe. Čiže byt žalobcu bol predaný 2-krát. Z uvedeného vyplýva, že zjavne ide o porušenie Ústavy SR a z tohto dôvodu odvolateľ žiada Krajský súd v Žiline, aby ako odvolací súd požiadal o vyjadrenie ústavný súd, ak by potvrdil rozhodnutie okresného súdu. 4. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe podaného odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,C. s. p.“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p.. 6. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. a poukazuje na ne, pričom nie je žiaduce opakovať vecne správne závery súdu prvej inštancie. 7. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Predmetom konania, tak ako ho vymedzil žalobca, bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 1/ a v 2/ rade zo dňa 30.10.2014, ktorej vklad bol povolený pod V 4849/14 a jej predmetom bol družstevný 4-izbový byt na ulici Makovického 3/10. Zároveň žiadal, aby bol tento byt uvoľnený pre žalobcu. Žalobca tvrdí, že mal prednostné právo na odkúpenie spomínaného bytu, keďže bol jeho užívateľom, nie je si však vedomý, že by bol nájomcom. 9. Žalobca výslovne popiera, že by sa niekedy stal nájomcom bytu. S týmto jeho tvrdením však nemožno súhlasiť. Okresný súd vyvodil správny právny záver, že žalobca sa na základe novely Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992, v zmysle § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka stal spoločným nájomcom družstevného bytu spolu so svojou manželkou, pričom ide o transformáciu práva spoločného užívania družstevného bytu na nájom, ktorá vyplýva zo zákona bez ďalšieho, bez uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalovaným v rade 1/. Právnou skutočnosťou, ktorá takúto transformáciu spôsobila, bolo, že žalobca so svojou manželkou bol dňa 01.01.1992 ku dňu účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. spolu so svojou manželkou spoločným užívateľom družstevného bytu manželmi, ktoré vzniklo dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu, spísanou medzi Okresným stavebným bytovým družstvom v Martine a žalobcom a jeho manželkou v roku 1989. 10. Žalobca tak bol nájomcom predmetného bytu až do účinnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá bola žalobcovi a jeho manželke doručená dňa 05.04.2004. Išlo pritom o výpoveď nájmu sporného bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z nájmu bytu. Neúčinnosť tejto výpovede voči žalobcovi mohlo zvrátiť iba súdne rozhodnutie - určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktoré konanie bolo na podnet žalobcu pred Okresným súdom Martin začaté, žalobca však na ňom nezotrval a zobral ho späť. Výpoveď z nájmu tak nadobudla účinnosť a žalobca prestal byť nájomcom predmetného bytu. Takéto závery sú potvrdené aj právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 16.02.2009, sp. zn. 7C/131/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/159/2009 zo dňa 27.01.2010, ktorým bolo žalobcovi a jeho manželke uložené vypratať sporný družstevný byt bez zabezpečenia bytovej náhrady. 11. K uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť žalobca v tomto konaní napáda, medzi žalovanými v 1/ a v 2/ rade došlo dňa 30.10.2014. V tom čase už žalobca nebol nájomcom predmetného bytu, a preto mu nepatrilo ani právo na odkúpenie predmetného bytu. Prevodu bytu nebránilo ani ust. § 16 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., ako to správne kvalifikoval súd prvej inštancie, keďže žalobcovi pri skončení nájmu nevzniklo právo na bytovú náhradu. 12. Pokiaľ sa žalobca dovoláva aplikácie § 28 a § 29 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. (účinného k 30.10.2014), nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. (účinného k 30.10.2014), ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote. 14. Uvedené ustanovenia zakladajú právo nájomcu družstevného bytu a tomu zodpovedajúcu povinnosť družstva za predpokladu, že nájomca bytu požiada o odkúpenie bytu, tento byt tomuto nájomcovi odpredať za cenových podmienok, aké vyplývajú zo zákona č. 182/1993 Z. z. 15. Podmienkou vzniku práva na odkúpenie bytu je nájomný vzťah osoby k družstevnému bytu. Žalobca na jednej strane sa tohto práva dovoláva, na druhej strane jeho argumentácia je založená na tvrdení, že nikdy sa nestal nájomcom bytu. Pokiaľ by potom žalobca sa nestal nájomcom bytu, ako to sám tvrdí, právo na odkúpenie bytu by mu nikdy nevzniklo. Napriek tvrdeniu žalobcu súd však došiel k záveru, že žalobca bol nájomcom družstevného bytu v čase od roku 1992 až do roku 31.7.2004, kedy mu uplynula výpovedná doba na základe výpovede doručenej mu prenajímateľom dňa 05.04.2004. Počas trvania nájmu bol žalobca oprávnený požiadať žalovaného v 1/ rade o prevod predmetného bytu do vlastníctva žalobcu, podanie takejto žiadosti však žalobca nepreukázal. Tým, že žalobca stratil nájomné právo k družstevnému bytu, zaniklo mu právo na odkúpenie predmetného bytu a nič nebránilo žalovaným v 1/ a v 2/ rade uzatvoriť dňa 30.10.2014 platnú a účinnú zmluvu o prevode predmetného bytu. 16. Hoci žalobca namieta, že samotný postup súdu, ako aj právne predpisy upravujúce vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom (zákon č. 182/1993 Z. z.) porušuje jeho ústavné práva, odvolací súd neústavnosť uvedeného predpisu nezistil. Odvolací súd teda nezistil dôvod na prerušenie konania na podanie návrhu Ústavnému súdu SR v zmysle ust. § 162 písm. b) C. s. p. a návrh žalobcu zamietol. Hoci sa odvolateľ domáha aplikácie ust. § 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, zrejme mal na mysli ust. § 109 ods.1/ písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, tento procesný predpis je počnúc od 01.07.2016 neúčinný. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, preto ho v celom rozsahu potvrdil. 18. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 C. s. p. s poukazom na ust. § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný. Za úspešných účastníkov odvolacieho konania možno považovať žalovaných v 1/ a v 2/ rade, ktorým vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)