Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/259/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201851 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715201851.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: KVANTUM Slovakia, s.r.o., so sídlom Matice slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359, právne zastúpeného JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom G. X, K., proti žalovanému: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. XXX, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou S. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Martin, o zaplatenie 399 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/77/2015-64 zo dňa 16. júna 2015, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 21C/77/2015-119 zo dňa 3. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť (mu) istinu 399 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z istiny od 1.7.2009 do zaplatenia a to titulom úverovej zmluvy uzavretej dňa 16.2.2009. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sporný nárok uplatnil aj na rozhodcovskom súde. Zmluvnými stranami dohodnutá rozhodcovská doložka však bola neplatná, nakoľko nebola dojednaná individuálne a jej obsah bol uvedený len vo všeobecných obchodných podmienkach úveru. Okrem toho (doložka) vytvára výraznú nerovnováhu medzi právami zmluvných strán a voľbu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom umožňuje len subjektu v postavení žalobcu. Z týchto dôvodov ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku s následkom jej neplatnosti, v dôsledku čoho predložený rozhodcovský rozsudok nemá účinky právoplatného rozsudku, keďže bol vydaný bez toho, aby rozhodcovský súd mal právomoc. Ide teda o nulitný akt, nezakladajúci práva a povinnosti účastníkov. V danej spojitosti dodal, že sa stotožnil s podrobnými dôvodmi, ktoré okresný súd v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 17Er/1363/2010 uviedol ohľadne tvrdenia, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvou podmienkou. 2.V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že uplatnenie pohľadávky na rozhodcovskom súde nemá za následok spočívanie premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 112 OZ. Preto dospel (obligatórne z úradnej moci) k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný (). K jeho splatnosti totiž došlo 30.6.2009, premlčacia lehota začala plynúť od 1.7.2009 a uplynula dňa 1.7.2012. Žalobca podal návrh na súd dňa 17.2.2015, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. 4.O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p., tak, že procesne úspešnému žalovanému, ktorý si právo na náhradu trov konania neuplatnil, ich náhradu nepriznal. 5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe priznania uplatneného nároku, alternatívne zrušenia dotknutého rozsudku a vrátenia veci na nové prejednanie. Nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu o neprijateľnosti/neplatnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka totiž bola vopred žalovaným individuálne dohodnutá a nie je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, nakoľko podľa doslovnej formulácie nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Následne rozsudok minimálne v časti o priznaní totožnej istiny nie je rozhodnutím nulitným, t.j. takým, ktorý by súd vydal bez právomoci. Nejedná sa totiž o typicky adhéznu zmluvu, nakoľko bola dojednaná a vyhotovená individuálne na základe predzmluvných rokovaní, nie ako zmluva uzatvorená na vopred vyhotovenom tlačive alebo formulári s nemennými podmienkami poskytnutia úveru. 6.Ďalej odvolateľ namietal záver o premlčaní uplatneného nároku z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 112 OZ o spočívaní plynutia premlčacej doby. Uplatnením práva u príslušného orgánu je totiž potrebné rozumieť aj uplatnenie práva na rozhodcovskom súde na základe platne dojednanej rozhodcovskej doložky. Žalobca podal svoj návrh na rozhodcovskom súde dňa 21.8.2009, rozhodnutie rozhodcovského súdu nadobudlo právoplatnosť 1.3.2010, následne 15.3.2010 podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie, konajúci exekútor dňa 16.3.2010 požiadal o vydanie poverenia, pričom exekučný súd bol vo veci vydania poverenia nečinný od 19.3.2010 až do 31.12.2014 (vydanie uznesenia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.4.2015. Nečinnosť súdu v konaní však podľa odvolateľa nemôže ísť na ťarchu účastníka konania a nemôže mať za následok pokračovanie plynutia premlčacej doby. Inými slovami ak žalobca uplatnil včas svoje právo na splnenie návrhom k rozhodcovskému súdu, nastali účinky spočívania premlčacej doby a trvali až do času právoplatnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Následne začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 OZ. Právo ktorého sa domáhal preto rozhodne nemôže byť premlčaným. 7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 8.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala neúspešná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9.Hoci argumentácii súdu prvej inštancie nie je možné uprieť racionalitu, odvolací súd sa stotožnil so zásadnou odvolacou námietkou žalobcu. Ustanovenie § 19 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní totiž jednoznačne v rámci definovania účinkov podania žaloby na rozhodcovskom súde uvádza, že právne účinky sú rovnaké, ako v prípade podania žaloby na súd. K totožnému záveru je možné dospieť i zo spôsobu úpravy súvislostí rozhodcovského konania a civilného sporového konania - napríklad § 6 CSP. To znamená, že uplatnením práva na súde alebo u iného príslušného orgánu premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (§ 112 veta prvá OZ). Súčasne z § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. vymedzujúceho postup (všeobecného) súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku vyplýva, že neplatnosť dohody o rozhodcovskom konaní je bezprostredne zákonom predpokladaným titulom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Inými slovami, zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vyplývajúcej z neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, neznamená, že by v takomto prípade podanie žaloby na rozhodcovskom súde nespôsobovalo spočívanie plynutia premlčacej doby. Žalobca teda uplatnil v premlčacej dobe právo u iného príslušného orgánu, ktorým treba rozumieť za stanovených podmienok aj rozhodcovský súd. V rozhodcovskom konaní riadne pokračoval a došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku. 10.Následne v dobe podania návrhu na začatie exekučného konania oprávnený (pôvodný žalobca v rozhodcovskom konaní) disponoval exekučným titulom, pričom k zastaveniu exekúcie nedošlo na základe späťvzatia návrhu oprávneným ale na tom základe, že v priebehu vedenej exekúcie exekučný súd podrobil exekučný titul ex offo prieskumu a konštatoval neexistenciu právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok pre nekalú/neprijateľnú a teda neplatnú podmienku zmluvy o dojednaní rozhodcovskej zmluvy. O tom však, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný a príslušný orgán nemal na vydanie tohto rozhodnutia právomoc, sa oprávnený dozvedel až z konštatovaného záveru rozhodnutia vydaného v rámci exekučného konania. Odvolateľom špecifikovaná (dlhšia) doba rozhodovania exekučného súdu skutočne nemôže ísť na ťarchu účastníka konania a nemôže vyvolať hmotnoprávny účinok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke o to viac, keď zastavenie exekúcie neinicioval procesným úkonom samotný oprávnený. 11.Zhrnúc doteraz konštatované, odvolací súd uzatvára, že počas rozhodcovského ani exekučného konania premlčacia lehota neplynula, ale spočívala. Nesprávnym je z tohto dôvodu záver okresného súdu o uplynutí premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenému nároku. 12.V ďalšom postupe preto súd prvej inštancie opätovne preskúma relevantné časové okolnosti/ súvislosti plynutia premlčacej doby (splatnosť pohľadávky, obdobie jej uplatnenia na rozhodcovskom, exekučnom a následne okresnom súde) v zmysle formulovaných záväzných úvah krajského súdu. 13.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.