Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/277/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201886 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715201886.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Z. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E. L., E. XX právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Repáňom, so sídlom R., M.R. L. XX, proti odporcovi D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. B., Y. XXXX/XXX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 5C/82/2015-38 z 28. mája 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/82/2015-60 z 11. apríla 2016 a dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/82/2015-70 z 29. júna 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý v časti o zamietnutí návrhu navrhovateľa o určenie výživného dňa 16.2.2015. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil osobe výživou povinnej (ďalej len odporca) povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa v období od 17.2.2015 do 31.3.2015 vo výške 30% životného minima na nezaopatrené dieťa a od 1.4.2015 vo výške 55 eur mesačne. Vychádzal z toho, že navrhovateľ vzhľadom na pokračovanie v štúdiu na vysokej škole nie je schopný sa sám živiť, preto vyživovacia povinnosť rodiča (odporcu) naďalej existuje. Pri určení výšky výživného zobral do úvahy predovšetkým príjem odporcu (čistá mesačná mzda vo výške 340,81 eur) a zohľadnil jeho nevyhnutné náklady. Okresný súd konštatoval, že výživné (v prepočte) 1,83 eur na deň zodpovedá „iba malej časti nevyhnutných potrieb“ navrhovateľa, ale schopnosti povinného rodiča sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu potrieb dieťaťa, „ktoré môžu byť vyššie“. Z daného dôvodu zamietol návrh v prevyšujúcej časti od 17.2.2015; zároveň zamietol (celkom) návrh vo vzťahu ku dňu 16.2.2015 s poukazom na to, že výživné plnoletých detí súd upravuje len od podania návrhu (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine). Zameškané výživné v sume 148,30 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. 2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal (s výnimkou zamietnutia návrhu vo vzťahu ku dňu 16.2.2015) odvolanie navrhovateľ, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že bude odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživné vyššou čiastkou, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. V širších súvislostiach poukazoval na to, že otec (odporca) sa o neho a brata vôbec nezaujíma a keby nebolo ich starej matky, „nevie, ako by žili“. V konkrétnostiach namietal, že nebolo okresným súdom zohľadnené, že odporca v minulosti pracoval ako vodič a zarábal „ďaleko vyššie čiastky“. Odvolateľ sa domnieval, že otec danú prácu zanechal pre problémy s alkoholom. Odporca je pritom manuálne zručný a bez zdravotných obmedzení, preto je v jeho schopnostiach dosahovať vyšší príjem. 4. Navrhovateľ poukazoval tiež na skreslené informácie odporcu ohľadne pohľadávky stavebnej sporiteľne vo výške 10.000 eur za rodinný dom, ku ktorému nemá on (odporca) spoluvlastnícky podiel. V skutočnosti odporca predmetnú pôžičku (pôvodne 250.000 Sk) sám minul („prepil“) a „z rekonštrukcie domu nebolo nič“. Po smrti matky navrhovateľa (manželky odporcu) jej sestra prevzala viaceré záväzky a dlžoby povyplácala; zároveň následnými právnymi úkonmi odkupovala ďalšie podiely, aby sa z navrhovateľa a jeho brata nestali bezdomovci. Odvolateľ dodal, že napriek prítomnosti odporcu pri vyhlásení rozsudku, tento až do času podania vyjadrenia navrhovateľa k jeho odvolaniu neuhradil žiadne výživné. 5. Odporca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Synove vyjadrenia označil za nepravdivé a pre neho „veľmi bolestné“. Tvrdil, že vždy keď to bolo v jeho silách, tak navrhovateľa podporoval. 6. Na dotknuté vyjadrenie už navrhovateľ nereagoval. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v ustanovení § 379 ods. 1 CSP (z toho titulu nedotknutým zostal bezprostredne nenapadnutý výrok o zamietnutí návrhu v časti týkajúcej sa dňa 16.2.2015) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP v spojení s § 67 a § 62 ods. 1 CMP. 8. Okresnému súdu je nutné vytknúť určitú (nie zanedbateľnú) mieru nekoncentrovanosti pri prejednávaní súdenej veci. Uvedené vyplýva nielen z nutnosti vydania dopĺňacieho rozsudku a oprávneného uznesenia, ale predovšetkým z celkového priebehu konania a z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V rámci odôvodnenia okresný súd nezaujal žiadne konkrétne stanovisko/ nevysvetlil rozhodnutie o uložení odporcovi prispievať na výživu navrhovateľa v období od 17.2.2015 do 31.3.2015 vo výške 30% životného minima na nezaopatrené dieťa. Obdobne napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie výroku o nedoplatku na výživnom; vrátane rozhodnutia o povolení splátok. Veľmi všeobecné a zjednodušené je i posúdenie možností a schopností výživou povinnej osoby (odporcu). 9. Neúplnosť a všeobecnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku dosahuje takú intenzitu, že znemožňuje nielen odvolací prieskum prvoinštančného rozhodnutia, ale predovšetkým znemožňuje účastníkom konania brániť sa náležitou odvolacou argumentáciou, t.j. relevantne spochybniť konkrétne východiská, úvahy, či závery okresného súdu. Dotknutý nedostatok odôvodnenia tak v konečnom dôsledku vedie k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok (aj pre nižšie uvedené dôvody) nie je možné napraviť odvolacím súdom. 10. Je síce možné súhlasiť so všeobecným stanoviskom okresného súdu, že pri určovaní výživného sú rozhodujúcim limitujúcim faktorom schopnosti a možnosti výživou povinnej osoby, ktoré však nie je prípustné stotožňovať len s jej príjmom dosahovaným v aktuálnom zamestnaní. Dôležitú, ak nie zásadnú, rolu v otázke schopností a možností výživou povinnej osoby zohráva princíp potenciality. Jeho súčasťou je napríklad zohľadnenie vzdania sa výhodnejšieho zamestnania, do ktorej kategórie patrí aj ukončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane výživou povinnej osoby, či ukončenie pracovného pomeru dohodou bez zabezpečenia náležitého zdroja ďalších príjmov. Pre záver súdu ohľadne potenciálneho príjmu je nevyhnutné mať dostatočné informácie o dosiahnutom vzdelaní, získaných pracovných zručnostiach a skúsenostiach, zdravotnom stave výživou povinnej osoby a pod. 11. Výsluch odporcu, ako hlavný zdroj nevyhnutných informácií, resp. podkladov pre ďalšie dokazovanie, v dotknutých súvislostiach neposkytuje fakticky žiadne údaje. V danom smere pritom navrhovateľ už v návrhu na začatie konania (ako aj opakovane v jeho priebehu) poukazoval na možnosti a schopnosti odporcu získať vyšší príjem vzhľadom na jeho zručnosti, schopnosti, zdravotný stav a taktiež na skutočnosť dosahovania vyššieho príjmu v bývalom zamestnaní. Uvedeným okolnostiam okresný súd v rámci dokazovania (následne logicky ani v rámci odôvodnenia rozhodnutia) nevenoval žiadnu pozornosť. 12. Krajský súd zdôrazňuje, že vzhľadom na zmeny v procesných predpisoch prebiehajúce konanie aktuálne spadá pod režim Civilného mimosporového poriadku, v ktorom má súd povinnosť zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP v spojení s čl. 6 Základných princípov CMP). To znamená, že pokiaľ by aj bol navrhovateľ nečinný v dokazovaní, resp. v samotných skutkových tvrdeniach (čo však nie je), bolo by povinnosťou konajúceho súdu vykonať potrebné dôkazy bez ohľadu na aktivitu účastníkov. 13. V ďalšom postupe v konaní tak okresný súd prioritne konkrétne a podrobne vypočuje odporcu z hľadiska kritérií významných pre posúdenie potenciality jeho príjmov. Následne podľa potreby doplní dokazovanie vyžiadaním príslušných listín (napr. od bývalého zamestnávateľa, od zamestnávateľa, ktorý bol/je ochotný odporcu zamestnať a za aký príjem, atď.). Rovnako je nutné jednoznačnejšie ozrejmiť okolnosti (tvrdených) dlhov odporcu, t.j., či tieto sú dôsledkom jeho nezodpovedného prístupu, alebo ide o štandardné zadlženie vyžiadané si objektívnou životnou situáciou bez jeho subjektívneho zavinenia. V závislosti od jednotlivých zistení okresný súd ustáli rozsah schopnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľa v rozhodnom období, t.j. od podania návrhu dňa 17.2.2015. Pokiaľ v rámci dotknutého časového úseku dôjde k zásadnej zmene rozhodujúcich skutočností, nie je vylúčené rozčlenenie tohto obdobia na kratšie úseky s modifikáciou výšky výživného. 14. Svoje zistenia, úvahy a z nich rezultujúce závery, samozrejme, okresný súd odôvodní preskúmateľným spôsobom v písomnom vyhotovení rozhodnutia. 15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.