Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715207193 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715207193.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. I., nar. X.XX.XXXX, t.č. už plnoletá, bytom J. A. Y. XXX/XX, G., do plnoletosti v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - I. I., rod. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a otec - Ing. Z. I., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom J. A. Y. XXX/XX, G., t.č. F. XX, I., dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti I. I., nar. XX.X.XXXX a C. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom J. A. Y. XXX/XX, G., t.č. X. I. X/XX, C., v konaní o návrhu I. I. o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 19P/141/2015-138 zo dňa 29. júna 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : .Napadnutým rozsudkom okresný súd s účinnosťou od 1.5.2015 na návrh I. I., nar. XX.X.XXXX zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k dcére J. I., nar. X.XX.XXXX (plnoletosť nadobudla v priebehu konania, pred vyhlásením napadnutého rozsudku - pozn. odvol. súdu) na sumu 160 eur mesačne. Aplikujúc § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine konštatoval, že porovnaním zistených okolností relevantných pre určovanie výživného v čase pôvodného rozhodovania (február 2007) o zverení (v tom čase maloletej J., ako i jej súrodencov mal. I. a mal. Q.) do náhradnej osobnej starostlivosti I. I. a C. I. a určení vyživovacej povinnosti rodičov s okolnosťami danými v čase aktuálneho rozhodovania, došlo k takej zmene pomerov jednak na strane výživou oprávnenej osoby ako aj výživou povinného otca, že tieto odôvodňujú zvýšenie výživného. Predovšetkým v prípade dieťaťa už nejde o maloletú „tretiačku základnej školy“, ale o plnoletú študentku tretieho ročníka gymnázia. Prípravu na budúce povolanie štúdiom na strednej škole možno pritom považovať za podstatnú zmenu pomerov spojenú so zvýšením výdavkov na časť potrieb dieťaťa. Za podstatne vyššie považoval tiež výdavky potrebné na uspokojovanie bežných hmotných potrieb dieťaťa s jeho pribúdajúcim vekom, rastom, fyzickým a psychickým dospievaním - t.j. stravu, oblečenie, obutie, hygienické a kozmetické potreby - ako aj v dôsledku rastu cien v spoločnosti (v tejto spojitosti poukázal na úhrnný nárast spotrebiteľských cien v danom období). Hoci sa vývoj cien prejavil nepochybne aj zvýšením výdavkov otca, z pohľadu dieťaťa ide o podstatnejší nárast, rodičia totiž nepotrebujú tak často nové oblečenie, nevyžadujú natoľko pestrú, bohatú a vyváženú stravu ako vyvíjajúce sa dieťa, resp. dospievajúca mladá žena, ktorej náklady sú iné ako u 10-ročného dieťaťa. Ďalej okresný súd poukázal na výdavky súvisiace s voľno-časovými aktivitami, ktorým sa dieťa venuje - volejbal, kolieskové korčule, čítanie kníh ako i na náklady spojené s liečbou zisteného ochorenia. Niektoré z dotknutých výdavkov sú jednorázové/nepravidelné, ich podstatnú časť však tvoria opakujúce sa výdavky, predovšetkým na stravu, hygienické a kozmetické potreby, oblečenie ako aj úhrady za bývanie. 2.Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, súd prvej inštancie uviedol, že jeho príjem sa zvýšil skoro o 600 eur, konkrétne výsluhový dôchodok o 203,60 eur a mzda o 395 eur. Pokiaľ by aj otec následne nepracoval ako učiteľ a znížil by sa jeho celkový príjem, pre súd je rozhodujúce vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia. Taktiež je pravdou, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k manželke, na druhej strane mu však ubudla vyživovacia povinnosť na staršie deti I. (99,58 eur) a Q. (76,35 eur). K deťom aktuálnej manželky, žijúcim s otcom v spoločnej domácnosti, tento nemá vyživovaciu povinnosť, okresný súd tu pripustil morálnu povinnosť podporovať tieto deti aj finančne. V danej spojitosti dodal, že manželka otca v posledných rokoch pracovala len príležitostne, syn je už plnoletý študent tretieho ročníka strednej školy a dcéra má 14 rokov, nič jej preto nebráni pracovať. Na splácanie úverov súd prvej inštancie neprihliadol, nakoľko dva sú ešte z predchádzajúceho manželstva aktuálnej manželky otca, tretí úver prevzatý v dobe spolužitia s otcom nebol nevyhnutný, nakoľko i keď možno zakúpenie zariadenia do bytu čiastočne akceptovať, výživné má prednosť. Okresný súd pripustil zvýšené výdavky otca na liečbu jeho ochorení, pripomenul však, že takéto má i navrhovateľka (I. I.). 3.Okresný súd poznamenal, že k rozhodnutiu pristúpil v najlepšom záujme dieťaťa - keďže návrh bol podaný ešte v máji 2015 - napriek tomu, že navrhovatelia opakovane nepredložili všetky dôležité listinné dôkazy, ani sa bližšie na pojednávaní nechceli vyjadriť k svojim pomerom. Pomery navrhovateľov totiž nepovažoval za rozhodujúce pre zmenu výšky výživného. Zohľadnil tiež nepriaznivý vzťah medzi otcom a dcérou, ktorí sa vôbec nekontaktujú, otec nad rámec výživného nijako dcére neprispieva. Pokiaľ otec namieta problém s exekúciou výživného, súd prvej inštancie upozornil, že ide o otázky, ktoré si musí vyriešiť otec s exekútorom a nie sú predmetom tohto konania. 4.Nadväzne dospel súd prvej inštancie k záveru, že zvýšenie výživného o 100,25 eur mesačne za viac ako 9 rokov je primerané a zodpovedajúcemu tomu, čo má na výživu dieťaťa prispievať otec. Vo zvyšku návrh na zvýšenie výživného zamietol. Zdôraznil, že manželia I. sa okrem finančného zabezpečenia podieľajú na potrebách maloletej osobnou starostlivosťou, zabezpečovaním jej každodenných potrieb a uspokojovaním bytovej potreby. Čiastočne sú potreby dieťaťa uspokojované zo sirotského dôchodku po matke, prídavkov na dieťa, resp. opakovaného mesačného príspevku v náhradnej osobnej starostlivosti. 5.K zvýšeniu výživného pristúpil od 1.1.2015, t.j. prvého dňa mesiaca, v ktorom bol podaný návrh, vychádzajúc z toho, že výživné sa platí mesačne vopred a považoval za spravodlivé zvýšiť výživné od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh podaný, keďže išlo v tom čase o maloleté dieťa. Zároveň nepriznal (zvýšené) výživné spätne od 1.9.2013, t.j. od nástupu dieťaťa na strednú školu, nakoľko neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré návrh nemohol byť podaný skôr. Navrhovateľka síce bola opakovane hospitalizovaná v nemocnici v určitých obdobiach roku 2013, ale následne mala priestor pre podanie návrhu, rovnako tak mohol urobiť jej manžel, ktorému bola maloletá tiež zverená do náhradnej starostlivosti. 6.Napokon okresný súd vyčíslil nedoplatok výživného za obdobie od 1.5.2015 do 30.6.2016 celkovou sumou 1.430,50 eur, ktorý nedoplatok otcovi umožnil splácať v splátkach po 40 eur mesačne. 7.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. 8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa a žiadal určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 120 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Namietal, že hoci na pojednávaniach boli navrhovatelia vyzývaní k predloženiu dokladov potvrdzujúcich ich náklady, toto sa neudialo s odôvodnením, že by k týmto dokumentom prístup a mohol by tak zistiť skutočnosti, ktoré by mali byť pred ním utajené. Následne vzali svoj návrh čo do výživného čiastočne späť a súhlasili s čiastkou 120 eur mesačne. Tieto skutočnosti - späťvzatie návrhu a nepredloženie požadovaných dokladov - však okresný súd nevzal do úvahy pri svojom rozhodovaní. 9.Pokiaľ ide o zmeškané výživné, odvolateľ súdu vytýkal, že nezohľadnil „strhávanie“ výživného v rámci prebiehajúcich exekučných konaní. Nesprávne je podľa odvolateľa zhodnotená aj úverová situácia jeho rodiny, nakoľko (terajšia) manželka pri vstupe do manželstva nemala z predchádzajúceho manželstva žiaden úver. Úvery brali postupne na zariadenie domácnosti, na ošatenie, ako aj pokrytie nevyhnutných výdavkov v období, keď mal ísť do výsluhového dôchodku. Chybne je uvedený i vek dcéry manželky. 10.Napokon odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil všetky majetkové pomery, keď nevzal do úvahy skutočnosť, že za navrhovateľku a jej manžela uhrádza nedoplatky na energiách, ktoré spôsobili neplatením mesačných záloh, keď on bol vedený ako odberateľ. 11.V písomnom vyjadrení k odvolaniu I., C. a J. I. uviedli, že náklady v spoločnej domácnosti predložili súdu vo forme výpisu z bežného bankového účtu. Príjmy a zmluvy nedokladali, nakoľko sa báli zneužitia daných informácií protistranou. K súhlasu s výživným vo výške 120 eur mesačne pristúpili po zvážení ďalších možností, súdnych pojednávaní a s tým súvisiacej záťaže. Súd však v žiadnom prípade neignorovali a neklamali ako tvrdí protistrana v odvolaní. 12.Čo sa týka zrážok z príjmu otca, tieto sú v kompetencií príslušného exekútorského úradu, pričom oni žiadnu úhradu výživného nezatajili, hoci boli posielané z účtu brata maloletej, alebo z účtu terajšej manželky otca bez akýchkoľvek poznámok, resp. variabilných symbolov. Pokiaľ sa odvolateľ domáhal uhrádzať nedoplatok vo výške po 8,32 eur mesačne, bol by splácaný 123 mesiacov, čo je viac ako 10 rokov. K ostatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní uviedli, že sa týkajú pomerov protistrany, nezakladajú sa na pravde, nie sú ničím podložené a v konečnom dôsledku sa netýkajú vyživovacej povinnosti. 13.Záverom zhrnuli, že konanie otca dieťaťa je zarážajúce v mnohých smeroch - informovanosť o jej celkovom vývoji, prospechu v škole, zdraví, zabezpečení do ďalšieho života a pod. Zdôraznili, že s ním boli v kontakte mnohokrát pred podaním žiadosti na zvýšenie výživného (ktorá zmena je prvá od zverenia dieťaťa v roku 2007), aby sa vyhli súdom mimosúdnou dohodou, čo však on vôbec nedodržiaval a zatajoval. 14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15.Je opodstatnenou odvolacia námietka, v zmysle ktorej okresný súd nereflektoval čiastočné späťvzatie návrhu (v rozsahu nad 120 eur a do požadovaných 250 eur) uskutočnené na pojednávaní konanom dňa 29.6.2016 (obdobne ani „pripojenie sa“ manžela navrhovateľky k návrhu na pojednávaní dňa 3.5.2016). Pokiaľ by sa okresný súd pri (tomto) svojom postupe riadil skutočnosťou (možno len dedukovať, nakoľko svoju úvahu nevysvetlil), že ide o beznávrhové konanie a necítil sa byť viazaný návrhom, tomu následne nezodpovedá jeho ďalší postup, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Okrem toho však platí, že v čase uskutočnenia predmetného procesného úkonu bola už výživou oprávnená osoba plnoletá. 16.Možno zhrnúť, že okresný súd bol povinný sa s predostretým dispozitívnym úkonom zákonom predvídaným spôsobom zaoberať a primárne o ňom rozhodnúť (či ho ne/pripúšťa a z akých dôvodov). Dôsledkom jeho postupu totiž bolo rozhodnutie o časti pôvodne uplatneného nároku, ktorý z vôle účastníkov už nemal byť predmetom konania. Ide teda o nesprávny procesný postup, ktorý nie je možné napraviť v odvolacom konaní. 17. V ďalšom postupe preto súd prvej inštancie odstráni opísanú procesnú prekážku rozhodnutia vo veci samej a v nadväznosti na prijatý záver opätovne posúdi uplatnený nárok, pričom sa zároveň náležite vysporiada aj s argumentáciou predloženou odvolateľom v podanom opravnom prostriedku. 18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.