Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/319/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715210448 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715210448.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcu: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. I. XX, M., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s. r.o ., so sídlom Národná 10, Žilina, proti žalovanému: Ta&De, s.r.o., so sídlom Kollárova 85/a, Martin, IČO: 36 274 178, v konaní o zaplatenie 9.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/312/2015-60 zo dňa 14.01.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku I., III. potvrdzuje. Výroku II. rozsudku sa rozhodnutie odvolacieho súdu n e d o t ý k a . Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 9.500,- eur a úrok z omeškania 5,05 % zo sumy 15.000,- eur od 01.04.2015 do 24.04.2015 a zo sumy 9.500,- eur od 25.04.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo zvyšku zamietol. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s. r. o. vo výške 1.348,81 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ustanovenia § 580, § 657 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním, a to výpismi z účtu navrhovateľa vo Z. banke, a. s., bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 15.000,- eur, a to dňa 08.03.2015 s tým, že žalovaný pôžičku vráti do 31.03.2015. Žalovaný tento svoj záväzok vrátiť pôžičku splnil len čiastočne a žalobcovi vrátil len sumu 5.500,- eur a ostal mu dlžný ešte sumu 9.500,- eur. Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal, aby žalovanú sumu 9.500,- eur zaplatil žalobcovi spolu so zákonným úrokom z omeškania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5,5 % zo sumy 15.000,- eur od 01.04.2015 do 20.04.2015 (časť pôžičky vo výške 5.500,- eur bola zaplatená dňa 24.04.2015) a zo zostávajúcej sumy 9.500,- eur od 25.04.2015 až do zaplatenia. Návrh žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v časti, ktorá prevyšuje priznaný zákonný úrok z omeškania, súd zamietol. Návrhom zo dňa 20.07.2015 si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 % z dlžnej sumy a tento úrok je vyšší ako zákonný úrok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.348,- eur. Priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 570,- eur a z trov právneho zastúpenia 778,89 eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a účasť na pojednávaní dňa 14.01.2016), a to dvakrát po 253,94 eur (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) a dvakrát režijný paušál po 8,58 eur. Súd priznal žalobcovi aj náhradu cestovného za cestu zo sídla jeho advokátskej kancelárie v Žiline do Martina a späť (základná náhrada za 1 km 0,183, spotreba litrov/100 km 6,7, cena za 1 l paliva 1,216 eur), t. j. za 60 km 15,87 eur (§ 15 písm. a/ vyhlášky). Súd priznal podľa § 17 citovanej vyhlášky žalobcovi aj náhradu za stratu času na ceste, ktorú absolvoval právny zástupca zo svojho sídla v Žiline do Martina a späť na pojednávanie dňa 14.01.2016, a to v počte 4 začaté polhodiny po 14,30 eur, t. j. celkovo 57,20 eur. S pripočítaním 20 % dane z pridanej hodnoty predstavujú priznané trovy právneho zastúpenia sumu 778,89 eur. Celkové priznané trovy konania vo výške 1.348,81 eur zaplatí žalovaný žalobcovi na účet Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s. r. o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O. s. p.). 3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Namieta, že súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalovaného aj napriek tomu, že žalovaný včas ospravedlnil svoju neprítomnosť na súde a súd požiadal o odročenie pojednávania. V prílohe dokladá kópiu ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní spolu so žiadosťou o odročenie, ktorú žalovaný doručil 12.01.2016 o 09.20 hod. Zároveň prikladá doklad, ktorým preukazuje služobnú cestu konateľa Jána Tamašiho. Žalobca bol vo funkcii spoločníka v čase od 19.05.2009 do 24.05.2010. Tvrdenie žalobcu, že v čase, keď odstúpil zo spoločnosti z funkcie spoločníka a aj vysporiadal pohľadávku za motorové vozidlo, sú nepravdivé. V tom čase žiadne vozidlo žalovaného nepoužíval. Žalobca mal pôvodne poslať peniaze vo výške 16.894,32 eur, čo preukazuje faktúrou OF 60120870 ako zvyšnú platbu za auto, ktoré ich požiadal, aby vzali na seba a on ho bude splácať. Ako dôvod uviedol, že jemu leasingová spoločnosť leasing neschváli. A keď bude auto u nich zakúpené bude ho splácať. Vyšli mu v ústrety. Ako dôkaz posiela mailovú komunikáciu žalobcu, že si auto sám vybral, objednal a odkomunikoval celý priebeh s leasingovou spoločnosťou. Auto aj používal, ale nesplácal, stále sa len vyhováral, že mu to nevychádza. O tom, že auto používal, svedčia doklady o kúpe pohonných látok, servisných prehliadok, ktoré si platil sám. Doklady im iba prekladal. Nakoniec sa dohodli, že si auto odkúpi, alebo sa vráti leasingovej spoločnosti. Auto odkúpil a uhradil len sumu, ktorá bola vyčíslená leasingovou spoločnosťou. Suma 20.000,- eur, ktorú žalobca deklaruje, je suma vyčíslená z leasingovej spoločnosti na odkúpenie vozidla. Jej úhradou sa auto odkúpilo od leasingovej spoločnosti, ale neboli vysporiadané pohľadávky žalovaného. Dňa 18.03.2015 poslal na účet 15.000,- eur, kde v poznámke uviedol, že sa jedná o pôžičku, čomu nerozumeli. Po dohode mu časť peňazí vrátili, a to výške 5.500,- eur, zvyšnú sumu si započítali. Žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu má za to, že okresný súd postupoval správne, keď vydal vo veci rozsudok. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je vyčerpávajúce a prvostupňový súd sa riadne vysporiadal so skutočnosťou, že ospravedlnenie žalovaného nespĺňalo zákonné požiadavky na odročenie pojednávania. V tejto súvislosti poukazuje aj na konštantnú judikatúru súdov Slovenskej republiky. Má za to, že neboli dané dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. V prípade, ak by sa jednalo o dlhodobo plánovanú cestu, ako tvrdí žalovaný, mohol žiadať o odročenie pojednávania skôr. Predložené ospravedlnenie však považuje za účelovo vytvorené. Jediným účelom je predĺžiť súdne konanie. Na predloženom príkaze na pracovnú cestu k odvolaniu je dátum vystavenia 12.02.2016, a to pre pracovnú cestu konanú v dňoch 12.02. až 15.02.2016. Adresa vodiča nekorešponduje s adresou konateľa spoločnosti žalovaného. Pravdepodobne sa jednalo o úplne iného vodiča, ktorý vykonával pracovnú cestu skoro mesiac po konanom pojednávaní. Predložené vyúčtovanie sa javí ako fiktívne. K ospravedlneniu druhého konateľa spoločnosti uvádza, že predložené ospravedlnenie nespĺňa zákonné požiadavky na odročenie pojednávania, keď chýba vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Nebol teda daný zákonný dôvod na odročenie súdneho pojednávania. K ďalším tvrdeniam žalovaného a dodatočne predloženým dôkazom uvádza, že sa jedná o vykonštruované tvrdenia bez právneho a skutkového základu. Žiaden záväzok zo strany žalovaného nebol započítaný voči uplatnenému nároku žalobcu. Tvrdené započítanie žalovaný ani nikdy nedoložil. Predložená faktúra zo strany žalovaného je účelovo vytvorená. Žalobca nemal vedomosť o takejto faktúre až do času, kým sa s ňou neoboznámil zo súdneho spisu. Predložená faktúra je vystavená dňa 31.12.2012, umiestnený QR kód na faktúre však účtovný program Omega používa až od 01.07.2013. Uvedenú skutočnosť potvrdila spoločnosť Kros, a. s. na dopyt žalobcu. Naviac na faktúre je použitá nová pečiatka spoločnosti s adresou Kollárova 85/a, ktorá je v obchodnom registri zapísaná až od 03.01.2015. Má teda podozrenie, že uvedeným konaním mohlo dôjsť zo strany žalovaného k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti. Podotýka, že žiaden záväzok, ako tvrdí žalovaný, neexistuje. Ak by taký záväzok niekedy existoval, tak by ho v zmysle predloženého účtovníctva reštrukturalizačnému správcovi vymáhal žalovaný počas prebiehajúcej reštrukturalizácie, v ktorej bol v období od 21.06.2014 do 16.02.2015. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. 5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zotrváva na svojom tvrdení, že žalovaný sa včas a riadne z pojednávania ospravedlnil. Čo sa týka pravosti predmetnej faktúry OF 60120870, ako dôkaz predkladá podané daňové priznanie za DPH za obdobie 12/2012 spolu s prílohou, ktorú tvorí zoznam evidovaných faktúr, ktoré sú zahrnuté v daňovom priznaní, tiež detail podania, ktoré po podaní elektronicky sa vytlačí z portálu daňového úradu, kde je evidenčné číslo podania. Aj z tohto dôkazu vyplýva, že faktúra je pravá. Žalobca klame, keď tvrdí, že o predmetnej faktúre nevedel. Podľa vyjadrenia žalobcu je faktúra fiktívna kvôli použitému QR kódu. Tento kód sa objavil na faktúre pri jej opätovnom vytlačení, keď pôvodná verzia bola zmenená na aktuálnu verziu. Nad týmto sa nepozastavovali, preto kontaktovali firmu Kros a opýtali sa, ako sa dá vytlačiť faktúra z roku 2012 bez QR kódu. Vyjadrenie prikladá ako dôkaz. Počas doby, keď žalobca bol spoločníkom žalovaného, firma sídlila na adrese Kollárova 85/a, Martin. Ako dôkaz prikladá žalovaný výpis z obchodného registra. Do reštrukturalizácie vstúpili 21.06.2014, správkyni bolo predložené kompletné účtovníctvo. Riešili vtedy záväzky po splatnosti. V tom čase bola faktúra v splatnosti, keďže sa pôvodne dohodli na splatnosti do 2 rokov. Opätovne predkladajú dôkazy, že žalobca si objednal auto cez firmu žalovaného. Auto chcel splácať externým dohadzovaním zákazky, čo sa mu nedarilo. Tiež klame, keď tvrdí, že po odstúpení z funkcie spoločníka boli vzájomné pohľadávky v súvislosti s motorovým vozidlom vysporiadané tak, že motorové vozidlo odkúpil za 20.000,- eur. 6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 C. s. p. (z ktorého dôvodu sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku rozsudku II., ktorým okresný súd návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo zvyšku zamietol) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C. s. p. 7. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodné. 8. Zásadnou odvolacou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalovaného aj napriek tomu, že žalovaný včas ospravedlnil svoju neprítomnosť a požiadal o odročenie pojednávania. Odvolací súd preto zameral odvolací prieskum na skutočnosť, či postupom okresného súdu nebolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces garantovaný čl. 46 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. 9. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p."), ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Keďže však procesný úkon žalovaného, žiadosť o odročenie pojednávania, bol podaný ešte pred 01. júlom 2016, podmienky prípustnosti tejto žiadosti a rozhodovania o nej bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase vykonania tohto úkonu, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. (§ 470 ods. 2 C. s. p.). V tom čase odročenie pojednávania upravoval § 119 O. s. p., ktorý znel: 1/ Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. 2/ Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. 3/ Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. 4/ Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise. 5/ Na začiatku nového pojednávania súd oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov. 10. Nosný princíp rozhodovania o žiadosti o odročenie vyjadruje odsek 1 citovaného ustanovenia, keď pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Procesným predpokladom je podanie kvalifikovanej žiadosti účastníka, ktorá obsahuje v citovanom ustanovení uvedené náležitosti. 11. Žalovaný v žiadosti o odročenie pojednávania, ktorú doručil súdu 12.01.2016, teda 2 dni pred nariadeným termínom pojednávania, ktoré sa konalo 14.01.2016, kumuloval dva dôvody pre odročenie, keďospravedlňoval neprítomnosť jedného z konateľov žalovaného Jána Tamašiho z dôvodu dlhodobo plánovanej služobnej cesty a zároveň ospravedlňoval práceneschopnosť druhej konateľky žalovaného Miroslavy Tamašiovej z dôvodu práceneschopnosti s tým, že predložil fotokópiu jej práceneschopnosti. Zároveň uviedol elektronickú adresu aj telefón, na ktorú súd môže oznámiť posúdenie tohto ospravedlnenia. 12. Pokiaľ je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, ako to bolo v prípade konateľky žalovaného Miroslavy Tamašiovej, z odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, že návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára nebolo prílohou žiadosti. V danom prípade sa preto nejednalo o kvalifikovanú žiadosť o odročenie pojednávania a nebol dôvod z tohto uvedeného dôvodu pojednávanie odročiť. 13. Vo vzťahu k druhému uvedenému dôvodu, pokiaľ ide o dlhodobo plánovanú služobnú cestu konateľa Jána Tamašiho, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere žiadosť neobsahuje uvedenie dňa, keď sa účastník o dôvode dozvedel. Zároveň je nutné konštatovať, že predvolanie na súdne pojednávanie je takou skutočnosťou, ktorej treba prispôsobiť aj svoje pracovné povinnosti a žalovaný nepreukázal súdu žiadne skutočnosti, nepredložil žiadne dôkazy (v čase podania tejto žiadosti, pretože súd pri posudzovaní žiadosti vychádza z informácií, ktoré sú mu ku dňu rozhodovania známe), z ktorých by súd mohol vyvodiť neodkladnosť pracovnej cesty. Z uvedeného dôvodu ani túto skutočnosť nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. 14. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že prvostupňový súd neoznámil žalovanému, ako posúdil jeho žiadosť o odročenie pojednávania, hoci žalovaný uviedol aj elektronickú adresu aj telefón, na ktorú mu je to možné oznámiť. Táto skutočnosť však nezbavovala žalovaného zúčastniť sa pojednávania alebo si zvoliť zástupcu, ktorý bude jeho záujmy na nariadenom pojednávaní zastupovať. Zároveň odvolací súd konštatuje, že samotné toto pochybenie nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 15. Povinnosťou súdu v rámci zachovania práva účastníka na spravodlivý proces je zabezpečiť mu priestor na uplatnenie jeho práv, ktoré mu vyplývajú z procesného predpisu, ktorý upravuje súdne konanie (v súčasnosti C. s. p., v čase prvostupňového rozhodovania O. s. p.). Je však na účastníkovi konania, či práva, ktoré mu priznáva procesný predpis, využije. Súd porušuje právo účastníka na spravodlivý proces iba vtedy, ak v súvislosti s jeho činnosťou sa účastníkovi znemožní realizácia konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Takáto situácia však nenastala. 16. Okresný súd rozhodol vo veci 14.01.2016. Už 08.10.2015 bola žalovanému doručená žaloba s prílohami a zároveň s platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný odpor. Už od tohto času mohol žalovaný produkovať tvrdenia a predkladať dôkazy na svoju obhajobu, ktoré právo počas celého obdobia do rozhodnutia veci účinne nevyužil. Samotný odpor obsahuje iba všeobecné a ničím nepreukázané tvrdenia. Spolu s predvolaním na pojednávanie bolo žalovanému doručené poučenie v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., kde bol poučený, že dôkazy môže predkladať iba do vyhlásenia uznesenia súdu o ukončení dokazovania. Táto zásielka bola žalovanému doručená 16.12.2015, teda prakticky mesiac pred konaním pojednávania, kde došlo k vyhláseniu rozsudku. Žalovaný si nečinnosťou v prvostupňovom konaní sám zmaril možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany a právo účasti na pojednávaní, kde sa realizuje väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka. 17. Odvolací súd preto došiel k záveru, že okresný súd svojou procesnou činnosťou neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Konanie pred okresným súdom nie je postihnuté takou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 18. V ďalšom obsahu svojho odvolania žalovaný tvrdí a zároveň pripojenými listinnými dôkazmi preukazuje, že má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 16.894,32 eur, ktorú započítal s uplatnenou pohľadávkou žalobcu a z uvedeného dôvodu má za to, že žaloba nie je dôvodná. V prílohe predkladá listinné dôkazy na preukázanie tvrdenej skutočnosti. 19. V zmysle ust. § 205a O. s. p., ktoré bolo účinné v čase podania odvolania žalovaného, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. 20. Citované ustanovenie vyjadruje tzv. systém neúplnej apelácie, keď odvolací súd v zásade nesmie prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. K novým skutočnostiam a dôkazom možno prihliadnuť iba v prípade, že sú naplnené dôvody uvedené v § 205a ods. 1 pod písm. a) až d). V danom prípade však ani o jeden z uvedených dôvodov nie je daný. 21. Žalovaný od doručenia žaloby až po vyhlásenie rozsudku prvostupňového súdu mal dostatočný priestor, aby mohol predniesť v odvolaní tvrdené skutočnosti o existencii pohľadávky voči žalobcovi, jej výške a predložiť dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Z vlastnej viny však tak neurobil a uvedené skutočnosti a dôkazy sú neprípustné v odvolacom konaní, preto odvolací súd k nim nemôže prihliadnuť. To však nebráni žalovanému, pokiaľ má za to, že má existujúcu pohľadávku voči žalobcovi, uplatniť si ju v samostatnom konaní pred súdom. 22. Žalobca v prvostupňovom konaní preukázal predloženými listinnými dôkazmi, že žalovanému ako pôžičku poskytol sumu 15.000,- eur, z ktorej žalovaný vrátil iba sumu 5.500,- eur. Samotnú existenciu dlhu žalovaný v priebehu konania nepoprel. Obrana žalovaného spočívala iba v započítaní pohľadávky voči žalobcovi, ktorú však počas prvostupňového konania čo do dôvodu a výšky nepreukázal. Rovnako nepreukázal ani započítací prejav voči žalobcovi. Z uvedených dôvodov je rozsudok prvostupňového súdu vecne správny, vrátane výroku o trovách konania a odvolací súd ho preto potvrdil. 23. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 C. s. p. s poukazom na ust. § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)