Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/301/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216626 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715216626.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: G. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX U., štátny občan SR, právne zastúpená: JUDr. Jaroslavom Čiernym advokátom, so sídlom B. ul. č. XX, XXX XX U. proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava 26 825 22, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie 573,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 7.4.2016 č.k. 17C/138/2015-74, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie v tomto konaní vyhovel žalobnému návrhu žalobkyne a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 573,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, z dlžnej sumy 573,84 eur od 22.12.2015 do zaplatenia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh, v sume 34,- eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 233,23 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobkyne. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd popísal obsah prednesov a tvrdení oboch strán sporu, obsah vykonaných dôkazov a následne v súvislosti s právnym posúdením veci citoval ust. § 451 ods. 1,2, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a ďalej ustanovenia § 4 ods. 2, § 10 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 6 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom v čase škodovej udalosti (o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). V súvislosti s právnym posúdením veci súd prvej inštancie v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 10.8.2013 žalobkyňa bola účastníčkou poistnej udalosti, pri ktorej, pri otváraní dverí na svojom motorovom vozidle spôsobila škodu na vozidle vo vlastníctve spoločnosti VIERIK - elektro s.r.o., so sídlom Gen. Miloša Vesela 3/5304, Ružomberok, IČO: 36 426 075. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, pretože v danom prípade vystupovala ako prevádzateľ motorového vozidla s tým, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, pričom rozdielne od žalovaného súd je toho názoru a tak sa uberá aj rozhodovacia činnosť súdov, že škodová udalosť nemusí vzniknúť len vtedy, ak je vozidlo v pohybe, teda nie je rozhodujúce, či v danom prípade bol v chode motor vozidla alebo nie a tiež pokiaľ ku škode došlo pri otváraní dverí žalobkyne, ktoré narazili do vedľa stojaceho vozidla, tak podľa názoru súdu úkony, ktoré súvisia s jazdou a úkonmi pred a po ukončení jazdy sa považujú za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla a teda je zrejmá zodpovednosť žalobkyne podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následne potom v súvislosti so Zmluvou o poistnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú mala uzavretú žalobkyňa s Wüstenrot poisťovňou a.s. nastúpila povinnosť poisťovne podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a to s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poistený má právo s poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Pokiaľ ide o rozsah poistného plnenia, ktoré mal poskytnúť žalovaný Wüstenrot poisťovňa a.s., tak tento rozsah bol ustálený v rámci konania na Okresnom súde v Martine, vo veci 15C/223/2014, na sumu 258,56 eur, ktorú ako spôsobenú škodu uhradila žalobkyňa poškodenému spoločnosti VIERIK - elektro, s.r.o. Ružomberok, pričom toto plnenie mala v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a) s použitím § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. plniť Wüstenrot poisťovňa a.s., teda žalovaný a je zrejmé, že žalobkyňa plnila za žalovaného a teda žalovaný sa v tejto sume 258,56 eur bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne. Pokiaľ ide o zostávajúcu časť nároku, tak túto súd považoval za škodu, za ktorú podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá žalovaný, pretože porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 381/2001 Z. z.. Táto škoda pozostáva z úrokov z omeškania zo sumy 258,56 eur vo výške 5,25 % ročne od 16.12.2013 do 26.11.2015, kedy bola škoda uhradená žalobkyňou v prospech poškodeného, ďalej pozostáva škoda v tomto konaní zo sumy 3,68 eur ako trov konania, ktoré boli preukázané uznesením OS Martin, sp. zn. 15C/223/2014 zo 16.10.2014, ktorým bol schválený súdny zmier, tiež z právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní 15C/223/2014, ktoré mal súd preukázané rovnako uznesením o schválení súdneho zmieru v tomto konaní, ďalej škoda pozostávala z nevrátenej časti súdneho poplatku za odpor v sume 11,5 eur rovnako vyplývajúce z uznesenia o schválení súdneho zmieru. Tiež bolo preukázané uznesením Okresného súdu Martin 15C/223/2014 zo dňa 27.8.2015, že žalobkyňa v tomto konaní zložila preddavok 100,- eur na trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli aj reálne použité na vyplatenie znalečného znalcovi a tiež škoda pozostávala zo sumy 9,63 eur ako trovy štátu, ku ktorých náhrade súd zaviazal G. N. ak odporkyňu v konaní 15C/223/2014, ktorých suma vyplýva rovnako z uznesenia o schválení súdneho zmieru. V konaní 15C/223/2014 bola G. N. žalobkyňa v tomto konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorému v rámci konania sp. zn. 15C/223/2014 vznikli trovy právneho zastúpenia v sume 88,32 eur, ktoré mu žalobkyňa ako klientka uhradila, uvedené vyplýva z výpisu z účtu žalobkyne. Je teda nepochybné, že žalobkyni vznikla škoda 315,28 eur v súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Martin sp. zn. 15C/223/2014 s tým, že v prípade, žeby žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 381/2001 Z.z., tak by sa predišlo súdnemu sporu sp. zn. 15C/223/2014. Zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu môže byť daná len vtedy, ak sú splnené povinnosti zodpovednosti za túto škodu. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti je preukázané, že žalovaný porušil svoju právnu (zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 381/2001 Z.z., konkrétne ust. § 11 ods. 6 a § 4 ods. 2 písm. b) tohto zákona). Pokiaľ ide vznik škody, tak je nepochybné, že keďže žalovaný odmietol poskytnúť plnenie poškodenému, voči ktorému v zmysle zákona poškodený má priamy nárok, tak bol nútený poškodený uplatniť svoje právo priamo voči škodcovi, v danom prípade voči žalobkyni a to v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 15C/223/2014. Práve v súvislosti s tým, že poškodený potom ako žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie sa obrátil priamo na žalobkyňu, tak tejto majetok sa zmenšil o sumu 315,28 eur, ktorú sumu mal súd preukázanú ako je uvedené vyššie a nepochybne o túto sumu sa majetok žalobkyne zmenšil, teda v danom prípade ide o škodu. Pokiaľ ide príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, tak je nepochybné, že pokiaľ by si bol splnil žalovaný svoju zákonnú povinnosť, bolo by sa predišlo súdnemu sporu 15C/223/2014 a nebola by teda škoda vznikla. Súd mal teda za preukázanú jasnú príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody. Pokiaľ ide o ďalší atribút škody, súd mal preukázané aj zavinenie na strane žalovaného, pričom zavinenie vo forme nedbanlivosti sa pričítava subjektu, ktorý svojím protiprávnym úkonom spôsobil škodu inému, teda v danom prípade žalobkyni. Súd teda zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 573,84 eur, ktorá pozostáva v časti 258,56 eur z bezdôvodného obohatenia a zostávajúcej časti z preukázanej škody, ktorú žalovaný žalobkyni spôsobil. Je nepochybné, že žalobkyňa vyzývala žalovaného na úhradu tejto sumy pokusmi o zmier, žalovaný opakovanie odmietal plniť svoju zákonnú povinnosť a opakovane odmietol poskytnúť plnenie žalobkyni a teda dostal sa do omeškania. Žalobkyňa požadovala úrok z omeškania odo dňa podania žaloby a to úrok zákonný v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto súd nemal dôvod takto uplatnený úrok žalobkyni priznať. O trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom výšku priznaných trov vyčíslil a odôvodnil ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. 2. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie v oboch jeho výrokových častiach (vo veci samej aj o náhrade trov konania) podal žalovaný odvolanie v zákonnej lehote. V odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný zotrval v názore, že ku škode nedošlo pri prevádzke vozidla a škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, keďže vozidlo nebolo v pohybe a nemalo zapnutý motor. Podľa názoru odvolateľa motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Ďalej uviedol, že uvedenie motorového vozidla do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či už sa tak stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. V posudzovanom prípade stretu s dverami motorového vozidla nebol motor poisteného vozidla v chode a vozidlo sa ani samovoľne nepohybovalo, bolo odstavené. Ďalej v odvolaní citoval niektoré právne názory súdov SR a ČR a zdôrazňoval, že v prejednávanej veci zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu nie je daná, nakoľko v danom prípade nie je splnený základný predpoklad zodpovednosti, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. V odvolaní napadol taktiež priznanú výšku náhrady trov konania, čo v odvolaní ďalej odôvodňoval. V záverečnej časti odvolania navrhoval preto žalovaný, aby odvolací súd rozsudkom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne sa zamieta alebo alternatívne uznesením napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si uplatnil aj náhradu trov konania. 3. K odvolaniu žalovanej podala písomné vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny z dôvodov v ňom uvedených. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). 5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. 6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné: 13. Žalovaná v odvolaní opakuje rovnaké argumenty, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa okresný súd v napadnutom rozsudku dôsledne a dostatočne vysporiadal. Odvolací súd (na rozdiel od odvolateľa) je toho názoru, že z ustálenej judikatúry súdov, ako aj z odbornej teórie vyplýva, že prevádzkou motorového vozidla sa rozumie nielen pohyb motorového vozidla, ale aj jeho príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy (napr. aj otváranie, či zatváranie dverí). Škoda je teda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, ak bola spôsobená na inom motorovom vozidle aj pri otváraní a zatváraní dverí na parkovisku. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania. 14. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojitosti s ust. § 262 ods. 1,2 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne podľa uvedených ustanovení súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)