Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/501/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899993 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5808899993.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. N., nar. X.X.XXXX, bytom Z. R., M. S. č. XXXX/X, 2/ MUDr. H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. R., M. S. č. XXXX/X, obaja zastúpení spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKÁT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika č. 1822, IČO: 36 832 103 (navrhovatelia 1/ a 2/ ako právni nástupcovia po pôvodnej navrhovateľke H. N., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom Z. R., M. S. č. XXXX/X), proti odporcom: 1/ G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č. XXX, 2/ H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č. XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Františkom Fenikom, so sídlom P., I. č. XXXX/XX, o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za náhradu, v konaní o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/9/2008-602 zo dňa 27. mája 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/9/2008-602 zo dňa 27. mája 2015 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky (pozn. v čase rozhodovania súdu prvého stupňa vystupovala v konaní ešte pôvodná navrhovateľa H. N., nar. XX.XX.XXXX) na prikázanie stavby súp. č. XXX, nachádzajúcej sa na pozemku C-KN parc. č. 16603/2, parc. č. 16603/3 a parc. č. 16673 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. V., do výlučného vlastníctva navrhovateľky, a to za náhradu vo výške určenej znalcom. Zároveň týmto rozsudkom zamietol alternatívny petit navrhovateľky, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť stavbu súp. č. XXX, k. ú. W. V. z pozemkov C-KN parc. č. 16603/2, parc. č. 16603/3, k. ú. W. V., a to na náklady odporcov. Eventuálny petit navrhovateľky, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať pozemok C-KN parc. č. 16603/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2 a pozemok C-KN parc. č. 16603/3, trvalé trávne porasty o výmere 933 m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. W. V., a to na náklady odporcov, rovnako zamietol. Napokon súd prvého stupňa zriadil podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve stavby súpisné č. XXX nachádzajúcej sa na C-KN parc. č. 16603/4 a prístupu k tejto stavbe pešo cez a po pozemku C-KN parc. č. 16603/5 tak, ako je to vymedzené v geometrickom pláne č. 33857245-29/2012 zo dňa 12.9.2012 overenom 3.10.2012, vyhotovenom Ing. K. I., a v povinnosti navrhovateľky takto vymedzené vecné bremeno trpieť. Spomínaný geometrický plán bol súčasťou napadnutého rozsudku. Napadnutým rozsudkom bola odporcom tiež uložená povinnosť uhradiť navrhovateľke sumu 598,75 Eur ako odplatu za zriadené vecné bremeno do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na samostatné uznesenie. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na skutočnosť, že stavba súp. č. XXX je postavená na troch parcelách, pričom navrhovateľka má vlastnícke právo len k dvom z nich. Prikázaním tejto nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľky by došlo k zaťaženiu nehnuteľnosti - pozemku C-KN parc. č. 16673, ktorý nie je vlastníctvom navrhovateľky. Predmetom konania bola nehnuteľnosť, a preto nemohol súd vyhovieť návrhu na „vypratanie" pozemku". Vzhľadom na neúčelnosť odstránenia stavby, okresný súd zriadil v prospech jej vlastníka, t. j. odporcov vecné bremeno. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia (ako právni nástupcovia po pôvodnej navrhovateľke), ktorí žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Z rozsudku nebolo možné zistiť, prečo bol zamietnutý návrh na prikázanie stavby súp. č. XXX do vlastníctva navrhovateľov a prečo nebolo vyhovené návrhu na odstránenie stavby a aké úvahy viedli súd k takým záverom. Zdôraznili, že odporcovia agresívne realizovali rozsiahlu prístavbu, a to bez toho, aby sa pokúsili o akúkoľvek dohodu s pôvodnou navrhovateľkou. Nesúhlasili s názorom okresného súdu, že na základe notárskej zápisnice N 134/95 zo dňa 20.7.1995 nemohla pôvodná navrhovateľka nadobudnúť vlastnícke právo aj ku kôlni (z ktorej sa neskôr stala stavba so súp. č. XXX) a že by pôvodný vlastník nehnuteľností H. B. mienil kôlňu darovať odporcom. Odvolatelia tiež namietali, že výrok o zriadení vecného bremena je nejasný, pretože neobsahuje označenie katastrálneho územia a tiež v prospech koho alebo čoho sa vecné bremeno zriaďuje. Odporcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Podľa ich názoru sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal so všetkými spornými otázkami. Z rozhodnutia je zrejmé, v akom katastrálnom území sa nehnuteľnosti nachádzajú a tiež, že vecné bremeno má charakter „in rem". Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia - vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými princípmi logického myslenia. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné práve závery. Ak súd prijme právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V zrušujúcom uznesení č. k. 6Co/109/2013-450 zo dňa 27.11.2013 krajský súd poukázal na závery znaleckého posudku Ing. Antona Martvoňa vypracovaného v roku 2001, kde sa výslovne uvádza, že objekt (ktorý je predmetom konania) nemá pevný základ stavby, z čoho by bolo následne nevyhnutné vyvodiť, že v danom spore nie je možné postupovať podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Otázka, či vec je pevne spojená so zemou má odborný charakter a nemohol ju preto súd riešiť len svojou úvahou a záver vyvodzovať napríklad z predložených fotografií. Tieto pochádzali z obdobia spred rekonštrukcie objektu (1995-1999), pričom posudok vypracovaný v roku 2001 zreteľne konštatoval, že rekreačná chata (po rekonštrukcii) nemá pevný základ stavby. Za relevantné nebolo možné považovať, či chatka bola obývateľná alebo nie, ale to, či v zmysle stavebnotechnických predpisov bola pevne spojená so zemou tak, ako to má na mysli ustanovenie § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ boli v konaní vypracované ďalšie znalecké posudky týkajúce sa predmetu sporu, tieto výslovne neriešili, či daný objekt je vôbec stavbou a fakticky vychádzali z nespornosti tejto skutočnosti. Existenciu posudku Ing. Antona Martvoňa však považoval krajský súd za právne významnú okolnosť, a preto na ňu upriamil pozornosť už v skoršom zrušujúcom uznesení. Posúdenie v ňom obsiahnutých záverov nebolo možné prehodnotiť len voľnou úvahou súdu. Pokiaľ nebola v konaní vyriešená sporná otázka charakteru predmetu konania, a to na odbornej úrovni, potom ostalo bez významu posudzovať ďalšie relevantné otázky. K odvolacej argumentácii navrhovateľov, ktorí poukazovali na nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba uviesť, že táto bola čiastočne opodstatnená. Sám okresný súd konštatoval, že pre riešenie neoprávnenej stavby sa vyžaduje skúmanie jednotlivých zákonných spôsobov v istom poradí, pričom prioritne prichádza do úvahy odstránenie stavby. K uvedenému súd prvého stupňa len stručne konštatoval, že stavba slúži na rekreačné účely, a preto je jej odstránenie neúčelné. Súd prvého stupňa nijako nevyhodnotil, že prestavba bola realizovaná v priebehu súdneho konania, kedy odporcovia museli mať vedomosť o možnosti vyporiadania podľa § 135c Občianskeho zákonníka (vrátane možnosti odstránenia stavby) a aj napriek tomu prístavbu uskutočnili tak, že zasiahla do susediaceho pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve navrhovateľky, čím znemožnili eventuálne rozhodnúť o prikázaní stavby. K úvahám súdu prvého stupňa, že obsahom notárskej zápisnice č. N 134/95 zo dňa 20.7.1995 nebola aj sporná stavba treba uviesť, že táto nemala v danom čase pridelené súpisné číslo (toto získala až v auguste 1995), čo prirodzene znamenalo, že konkrétne označenie objektu nemohlo byť súčasťou osvedčenia vydaného notárkou. Napokon sa žiada na záver poukázať, že výrok rozsudku musí vždy vyjadrovať presné stanovenie práv a povinností takým spôsobom, aby mali účastníci právneho vzťahu ujasnené, o čom súd rozhodol. V napadnutom rozhodnutí okresný súd zriadil vecné bremeno „spočívajúce v práve stavby" a „prístupu k tejto stavbe pešo cez a po pozemku...". Takéto vyjadrenie práva k cudzej veci nebolo dostatočne určité, aby zrozumiteľne stanovilo obsah vzniknutých práv a povinností. Najmä sa žiada uviesť, že vecné bremeno sa zriaďuje v prospech osoby (in personam) alebo v prospech nehnuteľnosti (každého vlastníka nehnuteľnosti, in rem). Rozhodnutie preto musí špecifikovať nielen zaťaženú nehnuteľnosť, ale aj oprávnenú osobu, resp. označenie nehnuteľnosti, ktorej vlastník nadobudne právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Okresný súd síce v rozhodnutí špecifikoval konkrétne nehnuteľnosti, nie celkom presne však rozhodol o „práve stavby"; právo pritom môže prislúchať len konkrétnej osobe alebo vlastníkovi individualizovaného pozemku. Nositeľom práva nemôže byť vec (stavba). Okrem uvedeného treba zdôrazniť, že použitie ustanovenia § 135 ods. 3 Občianskeho zákonníka fakticky vychádza z porušenia práva vlastníka pozemku, a preto rozsah vecného bremena musí byť vymedzený len nevyhnutným spôsobom potrebným na používanie stavby, nie na vytváranie „manipulačného priestoru", ako to vyjadril okresný súd, keď vytvoril odporcom ako porušovateľom práv navrhovateľov ďalšiu pomerne rozsiahlu plochu v okolí stavby, čo odvolací súd nepovažoval za náležité (§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.