Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/557/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810200224 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5810200224.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: W. H., bytom K. R. č. XXX, toho času bytom S., Y. č. XX/XXX, zastúpený advokátom Mgr. Jozefom Mochnackým, so sídlom S., T. G. J. č. XX/A, proti odporcovi: ESPERANZA, s.r.o, so sídlom Námestovo, Sama Chalupku č. 615/4, IČO: 36 442 607, zastúpený spoločnosťou LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž č. 3/223, IČO: 36 861 723, o zaplatenie 8.962,36,- Eur s príslušenstvom, o zaplatenie 49.790, 87 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie 11.308,67 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/84/2010-458 zo dňa 6. mája 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/84/2010-458 zo dňa 6. mája 2015 vo výroku I. mení tak, že návrh navrhovateľa zamieta. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu vo výroku III. potvrdzuje. Nariaďuje opravu záhlavia písomného vyhotovenia rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.962,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.1.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 49.790,87 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 9.4.2008 do zaplatenia, ktoré konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 7C/65/2011 (výrok II.). Napokon zamietol žalobu o zaplatenie 11.308,67 Eur, ktoré konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 9C/50/2011 (výrok III.). Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na samostatné uznesenie (výrok IV.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na konania vedené pod sp. zn. 7C/84/2010, sp. zn. 7C/65/2011 a sp. zn. 9C/50/2011, ktoré boli spojené uznesením č. k. 7C/84/2010-316 zo dňa 16.5.2012 z dôvodu ich skutkovej súvislosti. V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/84/2010 vystupoval ako navrhovateľ W. H., ako odporca spoločnosť ESPERANZA, s.r.o. a predmetom konania bolo zaplatenie 8.962,36 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ uplatnil nárok z titulu zmluvy o vyrovnaní uzavretej medzi účastníkmi dňa 1.2.2009. Z jej obsahu vyplýva, že „táto zmluva je dohodou o vyrovnaní sa medzi oboma zmluvnými stranami o nehnuteľnosti v Oravskej Polhore zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcej sa na parcele č. 2978/2", a to tak, že W. H. boli odovzdané dva špecifikované automobily a následne mali byť odovzdané sumy 3.319,39 Eur a 8.962,36 Eur. Spoločnosť ESPERANZA, s.r.o. splnila svoju povinnosť zo zmluvy s výnimkou platby 8.962,36 Eur, ktorá bola predmetom daného konania. Spornou otázkou v posudzovanej veci bola kauza daného záväzku. Navrhovateľ argumentoval tým, že dôvodom požadovaných plnení boli rekonštrukčné práce, ktoré realizoval na spornej nehnuteľnosti v období rokov 2004-2008 (keď bol jej vlastníkom) a tým ju zhodnotil. Naopak odporca vnímal uzavretú dohodu ako právny akt smerujúci k vysporiadaniu vzťahov s druhým účastníkom, keďže W. H. mal v roku 2009 vykonať rekonštrukčné práce a tieto ukončiť 31.12.2009. Vzhľadom na to, že s týmito ani nezačal, odporca odmietol plniť požadovanú sumu 8.962,36 Eur. Okresný súd žalobe vyhovel (výrok I. rozsudku) odôvodňujúc svoj postup tým, že „pravdepodobné" bolo tvrdenie navrhovateľa, ktorý poukazoval na finančné vyrovnanie k budove, ktorú navrhovateľ predal odporcovi za sumu 1.500.000,- Sk, hoci túto skôr kúpil za sumu 1.702.750,- Sk a tiež do nej investoval finančné prostriedky. Neuveril tvrdeniam odporcu, ktorý poukazoval na nezrealizované rekonštrukčné práce, keďže zo zmluvy o vyrovnaní vyplýval zákaz vstupu pre navrhovateľa do budovy, ktorá sa mala rekonštruovať a tiež neobvyklosť poskytovania preddavkov v stavebníctve. Poukazoval aj na fakt, že účastníci zmluvu akceptovali, najmä odporca, ktorý na jej základe plnil, hoci ako sám uvádzal, z titulu realizácie rekonštrukčných prác. 3. V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/65/2011 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 49.790,87 Eur s príslušenstvom z titulu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.4.2008 medzi Ľ. H. ako predávajúcim a spoločnosťou ESPERANZA, s.r.o. Okresný súd v tejto časti žalobu zamietol odkazujúc na dohodu o započítaní, na základe ktorej došlo k zániku vzájomných pohľadávok. Neprijal tvrdenia navrhovateľa, ktorý poukazoval na neplatnosť dohody o započítaní, pretože táto bola uzavretá ešte v čase, kedy odporca nebol veriteľom pohľadávky. K uvedenému prvostupňový súd konštatoval, že „z vyhlásenia zmluvných strán, pokladničných dokladov, predložených žalovaným, výsluchu JUDr. Pavla Konečného aj Jána Fajčáka" vyplýva, že pri vypracovaní zmluvy o postúpení došlo k chybe v písaní, keď tu bol nesprávne uvedený dátum 8.4.2008 ako dátum uzatvorenia zmluvy, pričom správne malo byť uvedené 4.4.2008. Z uvedeného dôvodu bola dohoda o započítaní platná, keďže spoločnosť ESPERANZA, s.r.o. túto uzavrela v čase, kedy už bola veriteľom pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej 6.8.2004 medzi H. A. ako veriteľom a Ľ. H. ako dlžníkom. 4. V konaní vedenom pod sp. zn. 9C/50/2011 sa odporca Esperanza, s.r.o. domáhal proti odporcovi W. H. zaplatenia úrokov vo výške 11.308,67 Eur s príslušenstvom. Nárok bol uplatnený z titulu zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 6.8.2004 medzi H. A. ako veriteľom a W. H. ako dlžníkom na sumu 1.500.000,- Sk. Podľa zmluvy mal byť dlh splácaný v splátkach podľa splátkových kalendárov určených zvlášť pre istinu a zvlášť pre úroky. Úroky mali byť splácané v splátkach splatných v dňoch 31.12.2004, 31.12.2005, 31.12.2006, 31.12.2007, 31.12.2008 (článok 3 zmluvy). Z ustanovenia článku 4, ods. 4.2 vyplýva, že „dlžník berie na vedomie, že v prípade omeškania platieb úhrad podľa článku 2 a 3 zmluvy sa stane splatný celý dlh a stráca výhodu splátok dlhu. Splátkový kalendár môže byť obnovený s písomným súhlasom veriteľa". Pohľadávku postúpil H. A. zmluvou o postúpení zo dňa 3.4.2008 spoločnosti Asset Management, s.r.o., následne spoločnosť Asset Management, s.r.o. túto postúpila spoločnosti ESPERANZA, s.r.o. Zmluvou o započítaní zo dňa 14.4.2008 (podpisy overené dňa 7.4.2008) si účastníci konania (ESPERANZA, s.r.o. a W. H.) započítali vzájomné pohľadávky - spoločnosť ESPERANZA, s.r.o. z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2004 a W. H. z titulu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.4.2008 medzi W. H. ako predávajúcim a spoločnosťou ESPERANZA, s.r.o. ako kupujúcim. V konaní bola vznesená námietka premlčania, ktorú okresný súd akceptoval a argumentoval tým, že nárok na za platenie úrokov sa premlčal dňa 1.1.2008, keďže úroky sa stali splatnými už dňa 1.1.2005 z dôvodu nezaplatenia ani len časti dlžnej sumy (článok 4 zmluvy o pôžičke). Pokiaľ bola žaloba podaná dňa 30.12.2009, odporca ju podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby, z ktorého dôvodu bol návrh v danej časti zamietnutý. 5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil so zamietnutím jeho žaloby v časti uplatneného nároku na zaplatenie 49.790,87 Eur s príslušenstvom (výrok II. rozsudku) z titulu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.4.2008 medzi Ľ. H. ako predávajúcim a spoločnosťou ESPERANZA, s.r.o., pričom poukázal na fakt, že zmluva o započítaní zo dňa 14.4.2008 (podpisy overené dňa 7.4.2008, čo potvrdzujú údaje z knihy osvedčovaní podpisov), nemohla byť platne uzavretá, keďže odporca sa stal veriteľom započítavanej pohľadávky dňa 8.4.2008, teda nemohol platne uzavrieť dohodu o započítaní. Z listinného dôkazu - zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že spoločnosť Asset Managment, s.r.o. postúpila svoju pohľadávku vo výške 1.500.000,- Sk s príslušenstvom odporcovi. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 8.4.2008. Podpisy na uvedenej dohode nie sú overené, takže iný záver o dátume uzavretia tejto dohody ako je dátum 8.4.2008 nie je možné z tohto listinného dôkazu vyvodiť. Iný dátum uzavretia dohody - dátum 4.4.2008 bol odporcom v konaní preukazovaný výsluchom JUDr. Pavla Konečného - konateľa postupcu Asset Managment, s.r.o. a zároveň právneho zástupcu odporcu a výsluchom Jána Fajčáka, konateľa odporcu, ako aj nimi predloženými účtovnými dokladmi. Okresný súd uveril tvrdeniam odporcu a na základe uvedených výsluchov a predložených účtovných dokladov ustálil dátum uzavretia uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok na dátum 4.4.2008. Svedkov pritom nemožno považovať za dôveryhodných, pretože sú zainteresovaní na výsledku sporu. Okrem toho navrhovateľ poukazoval aj na fakt, že v čase uzavretia dohody o započítaní (stretu prejavu vôle navrhovateľa a odporcu ako účastníkov tejto dohody) ešte kúpna zmluva uzavretá nebola, a teda nemohla existovať ani pohľadávka navrhovateľa spôsobilá na započítanie. 6. V doplnení odvolania (podanom v rámci odvolacej lehoty) navrhovateľ okrem vyššie uvádzanej argumentácie poukazoval aj na to, že dohoda o započítaní mu bola podhodená ako podvrh spolu s kúpnou zmluvou, o čom svedčia použité pečiatky. V podrobnostiach poukázal na vzťahy s odporcom a žiadal vykonanie daňovej kontroly v jeho prevádzke. Pokiaľ v priebehu konania protistrana poukazovala na povinnosť podať žalobu spolu s manželkou, keďže uplatnený nárok sa týka bezpodielového spoluvlastníctva, navrhovateľ mal za to, že žalobu mohol podať aj sám, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, ale nebolo vyporiadané (R 10/1990). 7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca, ktorý mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o záväzok zo zmluvy o vyrovnaní (výrok I. rozsudku), pretože tento nie je zrejmý z jej obsahu. Mal za to, že argumentácia súdu prvého stupňa, že táto dohoda mala znamenať „doplatenie" hodnoty skôr kúpenej nehnuteľnosti nie je opodstatnená. Kúpna cena totiž bola riadne dojednaná v zmluve a s touto navrhovateľ súhlasil. Z dohody o vyrovnaní nijako nevyplynula jej väzba na skôr uzavretú kúpnu zmluvu. Mal za to, že na rozdiel od úsudku súdu prvého stupňa, platenie preddavkov pri zmluve o dielo obvyklé je a dohodu o realizácii rekonštrukcie nehnuteľnosti preukázal aj výpoveďou jeho konateľa Jána Fajčáka a svedka R. T.. Pokiaľ si aj uplatnil navrhovateľ v konaní nárok, tento mohol žalovať len v rozsahu 50%, keďže pohľadávky vznikli za trvania jeho manželstva s J. H. (2003-2009). Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úrokov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2004 (výrok III. rozsudku), vyjadril presvedčenie, že ich splatnosť v celom rozsahu nemohla nastať momentom omeškania, ako to uviedol prvoinštančný súd, ale k uvedenému mohlo dôjsť len postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka na základe úkonu veriteľa, ktorý však uvedenú zákonnú možnosť nevyužil. Pokiaľ okresný súd nepripustil zmenu žaloby, nepostupoval správne, keďže uplatnený nárok v konaní len právne prekvalifikoval (žiadal namiesto úrokov úroky z omeškania), nezmenil tak svoj žalobný návrh. V konaní pred okresným súdom odporca vzniesol započítaciu námietku, keď požadoval započítať nárok navrhovateľa uplatnený v sume 8.962,36 Eur z titulu zmluvy o vyrovnaní s nárokom odporcu na zaplatenie úrokov z pôžičky v sume 11.308,67 Eur (resp. z titulu úrokov z omeškania). Napokon zdôraznil, že rozhodnutie nebolo postačujúco odôvodnené a doplnil alternatívnu právnu kvalifikáciu nároku. 8. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu zopakoval svoje argumenty formulované v podanom odvolaní. Akcentoval fakt, že do sporných nehnuteľností, ktoré boli následne predané spoločnosti ESPERANZA, s.r.o. investoval prostriedky, zrekonštruoval ich, z neobývateľných objektov vytvoril funkčnú administratívnu budovu a dielňu. Vyjadril presvedčenie, že veci slúžiace jeho podnikaniu nie sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Okrem toho, neboli náležité tvrdenia odporcu, ktorý poukazoval na uplynutie trojročnej doby na vyporiadanie BSM, keďže návrh na začatie konania bol v danom prípade podaný ešte v rámci jej plynutia. Poukázal na rozpory vo výpovediach svedka Fajčáka, ktorý tvrdil, že mu mal navrhovateľ zrealizovať rekonštrukčné práce do konca roka 2009, zatiaľ čo pred orgánmi činnými v trestnom konaní tvrdil, že dohoda o vyrovnaní sa týkala nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K. R.. Ďalej upriamil pozornosť na iné súdne konanie vedené pod sp. zn. 5C/137/2009, kde rovnako p. Fajčák vypovedal rozporne s tým, čo prezentoval v trestnom konaní. Rovnako navrhovateľ videl rozdiely vo výpovedi svedka T., ktorý v konaní poukázal na dohodu medzi navrhovateľom a p. Fajčákom ohľadom rekonštrukčných prác, pritom v trestnom konaní k uvedenému nevedel povedať nič. Vzhľadom na to, že navrhovateľovi bol zakázaný vstup do predmetných nehnuteľností, je nelogické, že by mali strany uzavretú dohodu o ich rekonštrukcii. Napokon spochybnil výpovede jeho bývalej manželky J. H.. 9. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. 10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.962,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.1.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh zamietol. Vo výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie 49.790,87 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 9.4.2008 do zaplatenia tento rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu odporcu na zaplatenie sumy 11.308,67 Eur rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. 11. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 12. Nárok navrhovateľa pôvodne uplatnený v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/84/2010 z titulu zmluvy o vyrovnaní uzavretej dňa 1.2.2009 nepovažoval krajský súd za preukázaný. Spornou otázkou bola v danom prípade kauza záväzku, keďže obe zmluvné strany prezentovali odlišný dôvod jeho vzniku. Navrhovateľ poukazoval na zrealizované rekonštrukčné práce v priebehu obdobia, kedy vlastnil nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. K. R. a ich zhodnotenie, ktoré nebolo zohľadnené v kúpnej zmluve, na základe ktorej nadobudla nehnuteľnosti spoločnosť ESPERANZA, s.r.o. (zmluva z 3.4.2008, z ktorej bol uplatnený nárok pôvodne v konaní sp. zn. 7C/65/2011, viď nižšie), naopak odporca tvrdil, že navrhovateľ mal na nehnuteľnostiach realizovať v roku 2009 rekonštrukčné práce, ktoré však nevykonal, a preto mu nepatrí uplatnené plnenie. Z obsahu spornej zmluvy nebolo zrejmé, čo bolo skutočnou podstatou právneho vzťahu založeného týmto právnym úkonom, z ktorého dôvodu bolo na navrhovateľovi, aby rozumne preukázal skutočný ekonomický zámer, ktorý bol dohodou sledovaný (§ 495 Občianskeho zákonníka). Obaja účastníci v konaní produkovali tvrdenia a dôkazy na preukázanie ich tvrdení. V zásade možno konštatovať, že ani jedna z procesných strán nepriniesla presvedčivé odôvodnenie ekonomického dôvodu záväzku, z čoho odvolací súd vyvodil stav dôkaznej núdze majúci za následok zamietnutie žaloby v tejto časti. Úvahy súdu o potrebe „vyrovnania" kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola odporcovi v roku 2008 predaná za nižšiu cenu, za akú ju navrhovateľ v roku 2004 kúpil, či neobvyklosť poskytovania preddavkov v stavebníctve, či „vyššia pravdepodobnosť" tvrdení navrhovateľa neboli presvedčivé na to, aby mohli viesť k vyhláseniu vyhovujúceho rozsudku. Váha tvrdení a dôkazov prezentovaných odporcom (že podstatou zmluvy mala byť platba za rekonštrukčné práce, k čomu bol vypočutý svedok T.) bola z pohľadu krajského súdu rovnaká ako váha tvrdení a dôkazov navrhovateľa. Je pravdou, že dotknutá zmluva mala charakter inominátnej zmluvy, ktorá okolnosť zvyšovala dôkaznú záťaž ohľadom preukázania, čo bolo jej hospodárskym cieľom. Nízka cena nehnuteľnosti, ktorú navrhovateľ predal odporcovi v roku 2008 nemohla sama o sebe odôvodniť konštatovanie o potrebe jej "vyrovnania", pretože skoršia kúpna zmluva bola stranami odsúhlasená a podpísaná a nevyplynula z nej akákoľvek potreba neskoršej kompenzácie. 13. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt", t. j. práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Z uvedeného treba vyvodiť, že pokiaľ strany vstúpia do istého zmluvného vzťahu, musia dbať o zrozumiteľné a jasné vymedzenie ich práv a povinností, pretože inak im súd nemôže poskytnúť právnu ochranu, ktorá by im inak patrila. V danom prípade nemal krajský súd preukázanú kauzu záväzku vzniknutého zo zmluvy zo dňa 1.2.2009, z ktorého dôvodu nemal inú možnosť, ako rozsudok v dotknutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť (výrok I. rozsudku). 14. Nárok navrhovateľa pôvodne uplatnený v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/65/2011 na zaplatenie 49.790,57 Eur s príslušenstvom, a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 3.4.2008 považoval okresný súd za nedôvodný. Odporca sa proti žalobe bránil tým, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody o započítaní (dohoda zo dňa 14.4.2008, avšak podpisy overené už dňa 7.4.2008). Mal za to, že na základe tejto dohody si odporca a navrhovateľ započítali vzájomné pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k ich zániku (navrhovateľ pohľadávku z titulu kúpnej zmluvy v sume 49.790,57 Eur a odporca ako postupník pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 6.8.2004 istinu pohľadávky v rovnakej sume). K uvedenému sa žiada uviesť, že zmluva o pôžičke zo dňa 6.8.2004 bola uzavretá medzi H. A. ako veriteľom a W. H. ako dlžníkom. H. A. postúpil svoju pohľadávku zmluvou o postúpení zo dňa 3.4.2008 na spoločnosť Asset Management, s.r.o., ktorá následne dňa 8.4.2008 postúpila túto pohľadávku na odporcu (spoločnosť ESPERANZA, s.r.o.). Z obsahu dohody o započítaní uzavretej medzi procesnými stranami vyplýva, že táto bola podpísaná už dňa 7.4.2008, keďže v tento deň boli overené podpisy účastníkov. Spoločnosť ESPERANZA, s.r.o. pritom nadobudla pohľadávku až dňa 8.4.2008, a teda sa javí, že nemohla platne uzavrieť dohodu o započítaní už 7.4.2008. Pokiaľ okresný súd argumentoval tým, že zmluva o postúpení, na základe ktorej sa spoločnosť ESPERANZA, s.r.o. stala veriteľom pohľadávky, bola uzavretá dňa 4.4.2008, takýto záver nebol postačujúco odôvodnený. Odkaz na výpovede Jána Fajčáka (konateľa spoločnosti ESPERANZA, s.r.o.), JUDr. Konečného, ktorý zmluvy pripravoval a je v relevantnom vzťahu k odporcovi, keďže s ním obchoduje, nebol dostatočným dôkazom na to, aby negoval zreteľný údaj o dátume uzavretia zmluvy o postúpení. Ak okresný súd upriamil pozornosť aj na „vyhlásenia zmluvných strán" či „pokladničné doklady", odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, čo bolo týmto myslené. V spise sa nachádzajú príjmové doklady o zaplatení odplaty v súvislosti s postúpením pohľadávok, avšak z ich obsahu nebolo zrejmé, že by dohoda o postúpení pohľadávok zo dňa 8.4.2008 mala byť uzavretá dňa 4.4.2008. K uvedenému okresný súd neprezentoval presvedčivú argumentáciu a jeho stručný odkaz na konkrétne dôkazy nespĺňal kritériá riadneho odôvodnenia rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie krajský súd v tejto časti (výrok II. rozsudku) preto zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 15. Vzájomný nárok odporcu pôvodne uplatnený v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/50/2011 je nedôvodný, ako na to správne poukázal okresný súd, keď považoval nárok na zaplatenie úrokov zo zmluvy o pôžičke za premlčaný. Priamo z obsahu zmluvy zo dňa 6.8.2004 je totiž zjavné, že pre splácanie úrokov si zmluvné strany dohodli splátkový kalendár, ktorého nedodržanie bolo sankcionované splatnosťou dlhu ako celku (tak istiny, ako aj úrokov). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka má dispozitívny charakter, z čoho vyplýva, že zmluvné strany môžu jeho použitie vylúčiť prípadne korigovať podľa svojich potrieb. V danom prípade sa strany dohodli, že už momentom omeškania so splácaním dlhu, nastane jeho splatnosť ako celku, a preto sa nevyžadoval osobitný úkon veriteľa (odporcu, resp. jeho právnych predchodcov) smerujúci k splatenie celej výšky záväzku. Posúdenie zo strany okresného súdu, ktorý vychádzal z obsahu zmluvných dojednaní formulovaných veriteľom a dlžníkom, bolo správne. Rozhodnutie v tejto časti krajský súd potvrdil ako vecne správne (výrok III. rozsudku) a zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). 16. K argumentácii odporcu týkajúcej sa nepripustenia zmeny žaloby treba uviesť, že ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. dáva navrhovateľovi možnosť zmeniť žalobu (len) so súhlasom súdu; súd zmenu žaloby nepripustí (tiež) vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (§ 95 ods. 2 O.s.p.). V prípade nepripustenia zmeny žaloby pokračuje súd v konaní o pôvodnej žalobe, pričom navrhovateľ môže uplatniť svoj nárok v novom konaní. Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred navrhovateľom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvého stupňa, navrhovateľ nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (viď § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.). Ani dovolací súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že podstatná zmena skutkových tvrdení je zmenou žaloby a pokiaľ je realizovaná po rozsiahlom dokazovaní, treba ju považovať za takú zmenu, ktorú spravidla súd nepripustí. Postup odporcu, ktorý okrem toho „z opatrnosti" v odvolacom konaní doplnil ďalšie skutkové tvrdenia ohľadom uplatneného nároku treba považovať navyše za nové skutočnosti, ktoré sú v odvolacom konaní neprípustné (§ 205a ods. 1 O.s.p.). 17. Napokon sa žiada uviesť, že jednotlivé nároky, ktoré sú prejednávané v danom konaní, boli uplatnené a prejednávané osobitne, pričom jednotlivé konania (7C/84/2010, 7C/65/2011 a 9C/50/2011) boli spojené uznesením č. k. 7C/84/2010-316 zo dňa 16.5.2012 tak, že konanie bolo vedené pod spisovou značkou 7C/84/2010, kde W. H. figuruje ako navrhovateľ a spoločnosť ESPERANZA, s.r.o. ako odporca, a preto súd vo veci rozhodol jedným rozsudkom o všetkých uplatnených nárokoch, hoci s neštandardne formulovaným „trojitým" záhlavím kopírujúcim jednotlivé spájané súdne konania. V prípade spojenia konaní treba vychádzať z toho, že účastníci môžu figurovať len v jedinom procesnom postavení - nemôže byť navrhovateľ zároveň odporcom a naopak. Pokiaľ takéto opačné procesné postavenia vyplývali zo spájaných konaní, treba ich zjednotiť tak, že časť predmetu konania je „vzájomným návrhom" odporcu, čo vyjadril aj odvolací súd v tomto rozsudku. Uvedené bolo potom aj dôvodom na nariadenie opravy napadnutého rozsudku v zmysle § 222 ods. 3 O.s.p. 18. Napokon považoval krajský súd za potrebné reagovať na námietky odporcu ohľadom nemožnosti podania žaloby len jedným z manželov, ak sa táto má týkať spoločného majetku. Pokiaľ sa uplatnený nárok vzťahuje k majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve prislúcha právo na podanie žaloby obom manželom spoločne a tiež každému z nich samostatne bez toho, aby k tomu bol potrebný súhlas druhého manžela podľa § 145 Občianskeho zákonníka. Právo na ochranu veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podaním návrhu na začatie občianskeho súdneho konania totiž nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, a teda ani podľa § 145 Občianskeho zákonníka, ide iba o procesný úkon, ktorým sa súdne konanie začína. V zmysle § 853 Občianskeho zákonníka treba uvedené pravidlá použiť aj na prípad, kedy bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, ale nebolo ešte vyporiadané (R 10/1990). Na základe uvedeného bol krajský súd presvedčený, že podanie žaloby len samotným navrhovateľom po zániku jeho manželstva bolo v súlade s naznačenými teoretickými východiskami, a preto nepovažoval argumentáciu odporcu za opodstatnenú. Pre úplnosť treba dodať, že v prípade zistenia, že požadovaný nárok sa týka podnikateľskej činnosti navrhovateľa, boli by tvrdenia odporcu o to viac bezpredmetné, keďže podnik jedného z manželov, ani doň patriace veci, práva a iné majetkové hodnoty, nie sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 19. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne súd prvého stupňa (§ 244 ods. 4 O.s.p.). 20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).