Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1Tos/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010264 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5812010264.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Milana Repáňa, na neverejnom zasadnutí konanom 12. júla 2016 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným P. W., nar. XX.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/95/2012-125 z 21.6.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. W. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Námestovo uznesením, č.k. 6T/95/2012-125 z 21.6.2016 vyslovil podľa § 70 ods. 1 Tr. zák., že odsúdený P. W. sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti uloženej mu uznesením Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/95/2012-101 z 28.3.2014 neosvedčil a vykoná si zvyšok trestu zákazu činnosti v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov a 11 (jedenásť) dní tak, ako mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu Žilina, č.k. 1To/6/2013-62 z 12.2.2013. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vodiča opakovane porušil pravidlá cestnej premávky, opakovane prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, pričom v prípade priestupku zo dňa 4.7.2014 je jednoznačne uvedené, že rýchlosť bola porušená závažným spôsobom a už len tento priestupok sám o sebe je neospravedlniteľným, pretože sa jednalo o závažné porušenie pravidiel cestnej premávky, a to len po 3 mesiacoch, ako súd odsúdenému na skúšobnú dobu upustil od výkonu zvyšku trestu. Priestupku sa dopustil vedome, pričom aj dôvody na ktoré poukázal, sú absolútne neakceptovateľné. Odsúdený nevyužil možnosť, ktorá mu bola daná podmienečným upustením od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti a opakovane sa dopustil priestupku na úseku cestnej premávky (viacnásobné porušenie rýchlosti). Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 21.6.2016 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku prítomný prokurátor prehlásil, že sa vzdáva práva podať sťažnosť a odsúdený P. W. prehlásil, že zahlasuje sťažnosť. Dňa 24.6.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené písomné podanie odsúdeného P. W., označené ako sťažnosť proti uzneseniu, s nasledovným textom: „K trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Námestove pod spisovou značkou 6T/95/2012 okresný súd na verejnom zasadnutí dňa 21.6.2016 rozhodol, že som sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti neosvedčil a, že zvyšok trestu vykonám. Proti tomuto uzneseniu podávam v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodním v krátkej a primeranej lehote. Mám za to, že som počas plynutia skúšobnej doby viedol riadny život a rozhodnutie súdu o neosvedčení je nesprávne“. Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k sťažnosti odsúdeného P. W.. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve. Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 437 ods. 4 Tr. por., § 417 ods. 3 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por. Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Súd prvého stupňa podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, v podstatnom dospel k záveru, že mal jednoznačne preukázané, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život a spáchaním priestupkov porušil počas skúšobnej doby podmienky kladené na jeho spôsob života v skúšobnej dobe pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vodiča. Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vodiča teda nesplnilo svoj výchovný účel. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 70 ods. 1 Tr. zák. ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu činnosti, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či v priebehu skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti odsúdený viedol riadny život a vyhovel uloženým podmienkam. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní. Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený P. W. vykoná zvyšok trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Na tomto mieste nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto nadriadený súd v podrobnostiach poukazuje na podrobne odôvodnené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré dôvody si v plnom rozsahu osvojuje. Bolo jednoznačne preukázané, že odsúdený P. W. sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vodiča dopustil dvoch priestupkov na úseku dopravy, za ktoré mu boli uložené pokuty. Tieto skutočnosti nepopiera ani sám odsúdený, ktorý na svoju obhajobu len bagatelizuje závažnosť priestupov na úseku dopravy, ktorých sa počas skúšobnej doby dopustil. Jeho postoj k priestupkom a dôvody, ktorými sa snažil obhájiť porušenie pravidiel cestnej premávky, nemôžu zmeniť záver súdu prvého stupňa o tom, že odsúdený počas skúšobnej doby neviedol riadny život. S týmto záverom sa bez výhrad stotožňuje aj krajský súd a neosvojuje si tvrdenie odsúdeného uvedené v sťažnosti z 24.6.2016, podľa ktorého má odsúdený za to, že počas plynutia skúšobnej doby viedol riadny život, a preto považuje rozhodnutie o neosvedčení za nesprávne. Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa, ktorý by odôvodňovali zrušenie, zmenu alebo doplnenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného P. W. zamietol, pretože nie je dôvodná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.