Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1Tos/116/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010145 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5813010145.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polka a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Vladimíra Sučika, na neverejnom zasadnutí konanom 22. decembra 2016 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným S. T., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/48/2013-144 z 23.8.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného S. T. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Námestovo uznesením č.k. 4T/48/2013-144 z 23.8.2016 podľa § 419 ods. 1 Tr. por., § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený S. T. sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/48/2013-106 zo dňa 3.10.2013, právoplatný dňa 3.10.2013, neosvedčil a odsúdenému nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd odsúdeného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/48/2013-106 zo dňa 3.10.2013, bol S. T. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Súčasne mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.10.2013. V rámci skúmania podmienok osvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/64/2015-125 zo dňa 21.6.2016, bol S. T. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd mal za preukázané vykonaným dokazovaním, že odsúdený aj napriek tomu, že mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, túto šancu nevyužil a skúšobnú dobu porušil tým, že v jej priebehu sa od 4.10.2013 dopúšťal ďalšieho prečinu, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Svojím postojom odsúdený nepreukázal snahu o svoju nápravu, a preto rozhodol súd prvého stupňa, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadil výkon trestu. S poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 23.8.2016 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku odsúdený S. T. uviedol, že zahlasuje sťažnosť voči všetkým výrokovým častiam uznesenia a prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť. Dňa 26.8.2016 súdu prvého stupňa boli doručené dôvody sťažnosti odsúdeného S. T., ktorý svoju sťažnosť odôvodnil nasledovne: „S premenením trestu však nesúhlasím nakoľko tak ako som uviedol aj na súde, som nemal dostatočné finančné prostriedky na platenie výživného na svoju mal. dcéru, platím podľa svojich príjmových možností, a keďže pracujem teraz v Českej republike mám možnosť platiť výživné pravidelne s tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť plne uvedomujem a mám záujem poskytovať výživné nielen svojej mal. dcére R., ale aj ďalším svojim dvom mal. deťom, ktoré mám so svojou priateľkou. V neposlednom rade uvádzam, že zameškané výživné som svojej dcére R. v plnom rozsahu vyplatil dňa 15.8.2016 na účet matky. Svoju terajšiu rodinu by som vystavil hmotnej núdzi, keby som mal vykonávať nepodmienečný trest odňatia slobody vo výkone trestu odňatia slobody. Potrebujem sa postarať o svoju rodinu, ktorá je od mojej finančnej pomoci závislá, preto mám za to, že vzhľadom na tieto dôvody, ktoré som prezentoval na verejnom zasadnutí dňa 23.8.2016 v konaní č.k.: 4T/48/2013 boli dostatočné pre súd, aby prijal záver, že je možné výnimočne postupovať podľa ust. § 50 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z.z. a ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a ustanoviť nado mnou probačný dohľad, primerane predĺžiť skúšobnú dobu, ustanoviť doteraz neuložené obmedzenia a povinnosti alebo nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami. Vzhľadom na dôvody, ktoré som uviedol na verejnom zasadnutí dňa 23.8.2016 a dôvody, ktoré som uviedol vo svojej sťažnosti, navrhuje, aby súd zrušil uznesenie zo dňa 23.8.2016 a postupom podľa ust. § 50 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, rozhodol tak, že ponechá podmienečné odsúdenie v platnosti“. Súdny spis neobsahuje vyjadrenie prokurátora k dôvodom sťažnosti odsúdeného S. T.. Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve. Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 419 ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1, 2 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por. Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, v podstatnom dospel k záveru, že mal jednoznačne preukázané, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život a spáchaním úmyselného prečinu porušil počas skúšobnej doby podmienky kladené na jeho spôsob života v skúšobnej dobe pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj výchovný účel. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený S. T. sa v skúšobnej dobe odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený, neosvedčil. Na tomto mieste nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto nadriadený súd v podrobnostiach poukazuje na dostatočne odôvodnené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré dôvody si v plnom rozsahu osvojuje. Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pritom však treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby. Zároveň poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne uložený trest treba vykonať. Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie výkonu trestu. Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať, či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život. V prípade odsúdeného S. T. súd prvého stupňa správne ustálil, s poukazom na právoplatné odsúdenie pre iný trestný čin spáchaný v priebehu skúšobnej doby, že odsúdený nemá snahu sa napraviť a viesť riadny život, a preto neprichádza do úvahy nič iné, len vysloviť, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vykoná. Z rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/64/2015-125 z 21.6.2016 je nesporné, že odsúdený S. T. sa dopustil úmyselného protispoločenského konania právne kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák., a to v čase od 4.10.2013 do dňa vyhlásenia rozsudku, teda 21.6.2016. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že obvinený dodržiaval právny poriadok a ďalšie normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Je nesporné, že odsúdený S. T. neviedol v skúšobnej dobe riadny život, a preto i krajský súd konštatuje, že na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom zabezpečenia funkcie individuálnej aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému S. T. nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Stavu veci a zákonu zodpovedá i rozhodnutie okresného súdu o zaradení odsúdeného S. T. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. K dôvodom sťažnosti odsúdeného S. T. treba uviesť, že počas skúšobnej doby mal dostatok času vnímať svoje sociálne postavenie, starostlivosť o rodinu a správať sa tak, aby v konečnom dôsledku nedošlo k jeho odlúčeniu od rodiny z dôvodu nariadenia výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu. K návrhu odsúdeného S. T., aby krajský súd po zrušení sťažnosťou napadnutého uznesenia rozhodol tak, že ponechá podmienečné odsúdenie v platnosti, treba uviesť, že tento postup neprichádza do úvahy, pretože ho vylučuje aplikácia príslušných hmotnoprávnych ustanovení v rozhodovacej praxi súdov. Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10. decembra 2012 pod sp.zn. Tpj 43/2012 prijalo stanovisko na zjednotenie výkladu zákona v otázke aplikácie ustanovenia § 50 ods. 4, vety druhej, ods. 5 Tr. zák. o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a o súčasnom predĺžení skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v zmysle odseku 4 písmeno b) uvedeného ustanovenia: „Rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o primeranom predĺžení skúšobnej doby môže súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide. Lehota predĺženej skúšobnej doby začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí posledného dňa skúšobnej doby, ktorá sa predĺžila.“ Stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2013 pod bodom č. 44. Zo stanoviska zároveň vyplýva, že uvedené závery rovnako platia aj v prípadoch podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom - § 52 ods. 1 Tr. zák., aj v prípadoch podmienečného odkladu výkonu trestu a podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom v zmysle § 119 ods. 2 Tr. zák. u mladistvých. Krajský súd nezistil relevantné skutočnosti v okolnostiach veci odsúdeného S. T. k odlišnému postupu od uvedeného stanoviska najvyššieho súdu a uzatvára, že sťažnostné argumenty odsúdeného S. T. neboli spôsobilé zvrátiť stavu veci a zákonu zodpovedajúce výroky uznesenia súdu prvého stupňa napadnuté sťažnosťou odsúdeného S. T.. *** Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného S. T. zamietol, pretože nie je dôvodná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.