Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/647/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813204582 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5813204582.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a sudkýň JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcov: 1/ L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. C. XX, F., 2/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, Q., žalobcovia 1/, 2/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou so sídlom E. XX/ XX, Q., proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. C. X/X, F., zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom S. XXXX/XX, C. P., o určenie povinnosti odstrániť stavbu, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 9C/105/2013-84 zo dňa 20. mája 2015, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť vypratať z pozemku v k. ú. W. C., zapísaného na LV č. XXX, a to z C KN parc. č. 22/3, vytvorenej ako diel 5 od E KN parc. č. 1064/1 - záhrada o výmere 1.345 m2, geometrickým plánom č. LS-20/2003 zo dňa 01.03.2004, vyhotoveným Ing. A. R., garáž pri bytovom dome súp. č. X, W. C. potvrdzuje. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania mení tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 438,33 eur, na účet splnomocnenej zástupkyne žalobcov JUDr. Veroniky Leppovej, advokátky so sídlom E. XX/XX, Q., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom 1/, 2/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 72,92 eur na účet splnomocnenej zástupkyne žalobcov JUDr. Veroniky Leppovej, advokátky so sídlom E. XX/XX, Q., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 9C/105/2013-84 zo dňa 20.05.2015 uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady vypratať z pozemku v k. ú. W. C., zapísaného na LV č. XXX, a to z C KN parc. č. 22/3, vytvorenej ako diel 5 od E KN parc. č. 1064/1 - záhrada o výmere 1345 m2, geometrickým plánom č. LS-20/2003 zo dňa 01.03.2004, vyhotoveným Ing. A. R., garáž pri bytovom dome súp. č. X, W. C., ktorú z konštrukčného hľadiska tvorí prízemná, trámová, opláštená konštrukcia bez podpivničenia s pultovou strechou obdĺžnikového pôdorysného tvaru o rozmeroch 3,5 m x 4 m, napojená vzdušným káblovým vedením na elektrický rozvod bytu č. 3, ktorý je situovaný v bytovom dome súp. č. X, W. C., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ trovy konania 99,50 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia 1/, 2/ sa podaným návrhom domáhali uloženia povinnosti žalovanému odstrániť na vlastné náklady stavbu - prízemnú trámovú opláštenú konštrukciu bez podpivničenia s pultovou strechou obdĺžnikového pôdorysného tvaru o rozmeroch 3,5 m x 4 m, napojenú vzdušným káblovým vedením na elektrický rozvod bytu č. 3, ktorý je situovaný v bytovom dome č. X W. C., z ich pozemku nachádzajúceho sa v k. ú. W. C., na časti parcele 1064/1, ktorá zodpovedá novovytvorenej C KN parcele č. 22/1. Vychádzajúc z ust. § 123, § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") súd po ustálení skutkového stavu žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec F., k. ú. W. C., medzi nimi aj parcely č. 1064/1 - záhrady o výmere 1345 m2, ktorej časť podľa GP č. 20/2003 ako diel 5 predstavuje novovytvorenú C KN parcelu č. 22/3 - záhrady o výmere 633 m2. Na tejto časti stojí žalovaným postavená, resp. úplne zrekonštruovaná drevená garáž. Jedná sa o hnuteľnú vec patriacu žalovanému, ktorá sa bez právneho dôvodu nachádza na pozemku žalobcov. Žalovaný tak zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, ktorý sa tak s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 OZ dôvodne domáhajú proti žalovanému odstránenia následkov týchto zásahov - odstránenia garáže z ich pozemku. Súd preto žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vypratať /nie odstrániť/ garáž majúcu v zmysle občianskeho práva charakter hnuteľnej veci, čo vylučuje ochranu podľa ustanovení § 135c OZ o neoprávnenej stavbe. Hoci garáž podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) môže byť charakterizovaná ako stavba, uplatnenie ustanovení stavebného zákona nie je možné použiť pre súkromnoprávne vzťahy s ohľadom na vlastné vymedzenie stavby podľa občianskeho práva. Pokiaľ žalobcovia žiadali odstrániť a nie vypratať garáž zo svojho pozemku, bol súd názoru, že v uvedenom prípade slovné vyjadrenie netvorí prekážku pre meritórne rozhodnutie vo veci, pretože trvať výslovne na tom, aby petit obsahoval aj slovo "vypratať" možno považovať za príliš formalistické, a tým spôsobilé zasiahnuť do práva na spravodlivé konanie (nález Ústavného súdu SR č. I ÚS 361/2010), keď napokon toto právo vyplýva žalobcom z ustanovenia § 126 ods. 1 OZ. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania 99,50 eur titulom súdneho poplatku za návrh, ktoré trovy vyplývali zo spisu, keď právna zástupkyňa žalobcov v zákonom stanovenej lehote trovy právneho zastúpenia nevyčíslila. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobcovia sa domáhali ochrany podľa § 135c OZ upravujúceho problematiku neoprávnenej stavby, a to konkrétne uložením povinnosti odstrániť stavbu. Ide však o garáž, ktorá nemá pevné základy spojené so zemou, ale vyberateľnú cementovú dlažbu. Sám okresný súd v odôvodnení konštatuje, že ide o stavbu nespĺňajúcu kritérium definície stavby podľa § 119 ods. 2 OZ, z ktorého dôvodu nemožno uvažovať o aplikácii ust. § 135c OZ o odstránení stavby, ale o reivindikačnej žalobe. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, ktorí sa tak s poukazom na ust. § 126 ods. 1 OZ dôvodne domáhajú odstránenia následkov týchto zásahov. V priebehu celého konania žalobcovia nikdy neuplatňovali svoje nároky cestou reivindikačnej žaloby v zmysle § 126 ods. 1 OZ, ale po celý čas sa domáhali odstránenia následkov prostredníctvom ustanovenia o nelegálnej stavbe v zmysle § 135c OZ. Súdy sú pri rozhodovaní o podaných žalobách viazané žalobným návrhom, pričom nie sú oprávnené svojvoľne podaný žalobný návrh meniť bez odôvodneného návrhu účastníkov konania. Pokiaľ sa preto žalobcovia domáhali ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom úpravy § 135c OZ o neoprávnenej stavbe a okresný súd v odôvodnení konštatoval nemožnosť domáhať sa tejto ochrany, bol povinný žalobu zamietnuť v celom rozsahu a nie zmeniť žalobný návrh v prospech žalobcov. V zmysle uvedených skutočností považuje rozhodnutie súdu za zmätočné a nedostatočne odôvodnené, nakoľko viaceré výroky súdu si v odôvodnení navzájom odporujú a vylučujú sa. Proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku o trovách konania, podali odvolanie i žalobcovia 1/, 2/, ktorí sa domáhali zmeny napadnutého rozsudku v časti trov konania spočívajúcej v priznaní náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedli, že v stanovenej lehote vyčíslili trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, listom zo dňa 20.05.2015, odoslaným dňa 23.05.2015. Aj keď nedopatrením uviedli na liste nesprávne číslo sporu, v liste správne označili účastníkov a predmet sporu. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolania podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a vo výroku o trovách konania zmenil (§ 220 O. s. p.). Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožňuje. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje, vyhodnotiac zároveň odvolaciu námietku žalovaného o zmätočnosti, protirečivosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o vady konania, tieto žalovaným vytýkané neboli a odvolací súd vady konania, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť rozhodnutia veci ani nezistil. Odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal prekročenie návrhu žalobcov súdom vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Podľa § 79 ods. 1 vety prvej O. s. p. konanie sa začína na návrh. Podľa § 152 ods. 2 O. s. p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. Podľa § 153 ods. 1, 2 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na začatie konania (žaloby). Iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy je tomu tak v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani z iného skutkového základu, než ako bol vymedzený v žalobnom návrhu. Porušením zásady viazanosti súdu petitom však nie je, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O. s. p.). Ak na základe zisteného skutkového stavu možno žalobcovi priznať plnenie, ktorého sa domáha, hoci z iného právneho dôvodu než bol vymedzený v žalobe, nemôže súd žalobu zamietnuť, ale musí žalobcovi plnenie priznať. Neprípustným prekročením návrhu a porušením dispozičnej zásady konania by bolo len priznanie iného alebo väčšieho plnenia než ktorého sa žalobca podľa žalobného petitu domáhal alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, než ktorý bol v žalobe uvedený a bol predmetom dokazovania (NS SR 25Cdo 1607/2008). Rovnako nie je porušením tejto zásady (viazanosť návrhom), ak súd formulačne upraví petit žaloby vo výrokovej časti rozhodnutia, keď žalobe vyhovuje. Preto ak žalobca označí v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Len súd totiž rozhoduje ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, pri jeho formulácii musí len dbať, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. V preskúmavanej veci je nepochybné, že ide o konanie sporové, ktorého predpokladom je podanie žaloby. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali ochrany vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom zo strany žalovaného, ktorý na pozemku v ich spoluvlastníctve postavil garáž, ktorú žalobcovia náležite špecifikovali v podanej žalobe, a to odstránením predmetnej garáže. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že v prípade predmetnej garáže nejde o stavbu v zmysle § 119 ods. 2 OZ (ktorý právny záver súdu žiadne z účastníkov konania nenamietal), nárok žalobcov právne posúdil ako nárok na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 OZ. I keď okresný súd svoje rozhodnutie založil na odlišnom právnom posúdení, pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcov v žalobnom návrhu, z ktorého dôvodu nie je odvolacia námietka žalovaného o prekročení návrhu súdom dôvodná. Zo žaloby žalobcov je jednoznačne zrejmé na akom skutkovom základe sa žalobcovia uloženia povinnosti žalovanému domáhali, ktoré skutkové tvrdenia mal súd po vykonanom dokazovaní i preukázané (spoluvlastníctvo žalobcov k pozemku, na ktorom je predmetná garáž postavená, vlastníctvo žalovaného k predmetnej garáži a jej postavenie, rekonštrukcia žalovaným, a to bez súhlasu žalobcov, t. j. neoprávnene). Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd správne rozhodol o vyprataní pozemku v spoluvlastníctve žalobcov, resp. jeho časti žalovaným, a to odstránením predmetnej garáže. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani formulácia uloženej povinnosti žalovaného vo výroku napadnutého rozsudku odlišne od žalobného petitu, keď, ako už bolo vyššie uvedené, súd nie je doslovným znením žalobného petitu viazaný. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozhodnutí, napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento odvolací súd, posúdiac odvolanie žalobcov 1/, 2/ ako dôvodné zmenil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania pozostávajúce nielen z náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur, ale aj trov právneho zastúpenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu, že žalobcovia trovy právneho zastúpenia v zákonom stanovenej lehote nevyčíslili. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobcovia trovy konania vyčíslili podaním zo dňa 20.05.2015, doručeným súdu dňa 25.05.2015, ktoré podanie vzhľadom na uvedenie nesprávnej spisovej značky bolo založené do spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/78/2015, a to i napriek tomu, že v podaní boli riadne označení účastníci a predmet tohto konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania a aplikujúc príslušné ustanovenia vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal žalobcom 1/, 2/ náhradu trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby: 1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 17.06.2013 (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013) ... 2 (účastníci) x 30,035 eur ... 60,07 eur + režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,81 eur 2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 17.06.2013 (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013) ... 2 (účastníci) x 30,035 eur ... 60,07 eur + režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,81 eur 3. účasť na pojednávaní dňa 08.10.2014 od 12:15 hod. do 13:45 hod. (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) ... 2 (účastníci) x 30,925 eur ... 61,85 eur + režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 8,04 eur + cestovné autobusom Tvrdošín - Námestovo a späť (§ 15 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 4 cit. vyhlášky) ... 2,06 eur + náhrada za stratu času (§ 17 cit. vyhlášky) ... 2 x 1 hod. .... 2 x 13,40 eur ... 26,80 eur 4. účasť na ohliadke v W. C. dňa 27.02.2015 od 09:30 hod. do 09:46 hod. (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) ... 2 (účastníci) x 32,265 eur ... 64,53 eur + režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 8,39 eur + náhrada za stratu času (§ 17 cit. vyhlášky) ... 2 x 1 hod. .... 2 x 13,98 eur ... 27,96 eur 5. účasť na pojednávaní dňa 20.05.2015 od 09:45 hod. do 10:40 hod. (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) ... 2 (účastníci) x 32,265 eur ... 64,53 eur + režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 8,39 eur + cestovné autobusom Tvrdošín - Námestovo a späť (§ 15 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 4 cit. vyhlášky) ... 2,06 eur + náhrada za stratu času (§ 17 cit. vyhlášky) ... 2 x 1 hod. .... 2 x 13,98 eur ... 27,96 eur ---------------------------------------------------- Trovy právneho zastúpenia spolu: 438,33 eur Spolu tak odvolací súd priznal žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 537,83 eur (súdny poplatok 99,50 eur + trovy právneho zastúpenia 438,33 eur), na ktorých náhradu zaviazal žalovaného, a to na účet splnomocnenej zástupkyne žalobcov 1/, 2/ (§ 149 ods. 1 O. s. p.), v lehote 3 dní do právoplatnosti tohto rozsudku. Oproti vyúčtovaniu súd priznal u každého z účastníkov konania odmenu len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, keď v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, pričom uvedené zníženie sa týka každej zastupovanej osoby (splnomocnená zástupkyňa si u prvého z účastníkov uplatnila odmenu v plnej výšky, u druhého zníženú o 20 %). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnými účastníkmi odvolacieho konania (vo veci samej a čiastočne v časti trov konania) boli žalobcovia 1/, 2/, ktorí si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnili náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.08.2015 vo výške 124,54 eur. Vychádzajúc z ust. § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. súd žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 64,53 eur (2 x 32,265 eur), režijný paušál 8,39 eur, spolu 72,92 eur, poukazujúc na predchádzajúce odôvodnenie (pokiaľ ide o výšku trov vyčíslených splnomocnenou zástupkyňou žalobcov). Trovy odvolacieho konania je žalovaný povinný nahradiť žalobcom 1/, 2/ rovnako na účet ich splnomocnenej zástupkyne, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.