Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813209503 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5813209503.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., L. č. XXX/XX, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., Dolný Kubín, M.R. Štefánika č. 1822, IČO: 36832103, proti odporcom v rade : 1/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T. č. XXX, 2/ S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T. č. XXX, obaja práv. zast.: Advokátska kancelária, JUDr. Ferdinand Klinovský, Dolný Kubín, Hviezdoslavovo nám. č. 1660, IČO: 37805495, v konaní o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/96/2013-332 zo dňa 21. januára 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Naposledy bolo o výške výživného rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5P/46/2012 zo dňa 13.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/34/2013 zo dňa 11.04.2013, v ktorom období bol navrhovateľ poberateľom invalidného dôchodku v rovnakej výške ako v súčasnosti a zároveň bol živnostníkom, pričom podľa vlastného vyjadrenia nemal z tejto činnosti žiaden príjem. Bol spoluvlastníkom rodinného domu v obci Klin v podiele 1/22-ina spolu s ďalšími 12 spoluvlastníkmi. Býval v prenajatom byte spolu s družkou a tromi maloletými deťmi, pričom príjem jeho družky v predmetnom období predstavoval iba rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur a prídavky na tri deti. V súčasnej dobe je aj naďalej poberateľom invalidného dôchodku, so svojou družkou a tromi maloletými deťmi bývajú v chatke v záhradkárskej oblasti a očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa. Odporkyňa v 1/ rade v tom čase pracovala ako opatrovateľka s mesačným príjmom okolo 800,- Eur 1.000,- Eur. Zmena na jej strane oproti predchádzajúcemu obdobiu nastala v tom, že došlo úmerne s vekom odporcu v 2/ rade k nárastu jeho potrieb a nákladov, ktoré odporkyňa uhrádza sama. K najvýraznejšej zmene pomerov došlo na strane odporcu v 2/ rade, nakoľko v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom mal 16 rokov a navštevoval druhý ročník Strednej priemyselnej školy v Tvrdošíne, odbor technické lýceum. V súčasnej dobe je študentom vysokej školy a teda oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k výraznému nárastu životných potrieb v súvislosti s jeho štúdiom na vysokej škole. Nedôvodnosť návrhu súd vidí v tom, že hoci finančná situácia navrhovateľa je už dlhšie obdobie nemenná tento aj napriek tomu dokázal platiť splátky za poskytnutý úver vo výške 290,- Eur mesačne, hoci si na to podľa vlastného vyjadrenia musel požičiavať od známych a od sestry. Súd nevidí v tomto jeho konaní logiku, nakoľko na jednej strane tvrdí, že nemá financie a na strane druhej sa s plným vedomím zadlžuje namiesto toho, aby si našiel riadne platenú prácu. Rovnako súd poukazuje na to, že aj napriek nepriaznivej situácii a podmienok v ktorých má žiť so svojou rodinou mu nebránia mať ďalšie dieťa. Súd poukazuje na to, že nárast vyživovacích povinností odporcu ho nezbaví povinnosti k odporcovi v 2/ rade a predovšetkým on sám nesie zodpovednosť za to, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť ku každému z detí. Na záver súd poukazuje na to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na budúce pojednávanie. Teda nie je povinnosťou odporcu v 2/ rade nájsť si brigádu a z tejto financovať svoje náklady, ale predovšetkým je povinnosťou navrhovateľa plniť si svoju povinnosť rodiča. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd vo veci nesprávne rozhodol a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok neobsahuje akékoľvek riadne číselné zváženie príjmovej a výdavkovej strany navrhovateľa a to ani v nadväznosti na príjmové pomery matky odporcu v 2/ rade, ktorá pracuje v zahraničí ako opatrovateľka, či príjmové a výdavkové pomery odporcu v 2/ rade. Rozsudok okresného súdu považuje za neodôvodnený, ktorý porušuje Ústavu SR. Opätovne poukázal na to, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zamestnať sa tak, ako si to predstavuje súd, stará sa o tri maloleté deti a tehotnú ženu v rizikovom štádiu tehotenstva. S družkou a deťmi žijú na hranici chudoby. Jeho pravidelným a trvalým príjmom je invalidný dôchodok. K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie odporcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhovali krajskému súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Vo svojom vyjadrení uviedli, že považujú rozhodnutie okresného súdu za vecne správne v súlade so zákonnými normami a s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd na základe predložených dôkazov dostatočne riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom. Sú toho názoru, že od posledného rozhodnutia vo veci týkajúce sa určenia výživného na odporcu v 2/ rade nenastali na strane navrhovateľa také zmeny pomerov, ktoré by mali ovplyvniť výšku výživného navrhovateľa na odporcu v 2/ rade. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania, ako aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže okresný súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval navrhovateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.