Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204882 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814204882.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom S. XXX, proti odporkyni: Mgr. Z. N., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, právne zastúpená Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom, so sídlom T. XX, C., za účasti maloletého dieťaťa: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5P/3/2014-221 zo dňa 20. októbra 2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 5P/3/2014-247 zo dňa 30. marca 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku III., ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné na maloletú K. mesačne 150,- eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, vo výroku V., ktorým upravil styk otca s maloletou, a vo výroku VI., ktorým rozhodol o trovách konania a o trovách konania štátu p o t v r d z u j e . Výrok IV., ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi prispievať na tvorbu úspor maloletej K. sumou 20,- eur mesačne, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred na osobitný účet zriadený v prospech maloletej jej matkou, m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor maloletej K. sumou 100,-eur mesačne, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred na osobitný účet zriadený v prospech maloletej jej matkou, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej, je potrebný súhlas súdu. Matka j e p o v i n n á číslo účtu a peňažný ústav, v ktorom bude účet v prospech maloletej zriadený, oznámiť otcovi v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom n e d o t ý k a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov dňa 20.10.2015 rozsudkom č. k. 5P/3/2014-221. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia. Navrhovateľa ako otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Otca zaviazal prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 20,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet zriadený v prospech maloletej jej matkou. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Matka je povinná číslo účtu a peňažný ústav, v ktorom bude účet v prospech maloletého dieťaťa zriadený, oznámiť otcovi v lehote do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom upravil styk otca s maloletým dieťaťom a žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 5P/3/2014-247 súd rozhodol o povinnosti navrhovateľa a odporkyne zaplatiť trovy štátu. O návrhu rozhodol okresný súd podľa ustanovení § 23 ods. 1, § 24 ods. 1 a 4, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní okresný súd podľa citovaných ustanovení zákona a zhodného návrhu účastníkov konania a v zhode so závermi znaleckého posudku, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi dieťaťa určil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne. Okresný súd pri stanovení výšky výživného dospel k záveru, že suma výšky výživného zodpovedá súčasným odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje 1. ročník základnej školy. Ohľadne pomerov na strane otca - odporcu, mal súd za preukázané, že tento je živnostník a má príjem zo závislej činnosti, ktorý sa pohybuje na hranici od 700,- eur do 750,- eur. Jeho mesačné výdavky tvorí splátka hypotekárneho úveru vo výške 292,- eur na rodinný dom, v ktorom býva navrhovateľka s dcérou, náklady na bývanie 109,27 eur, strava 100,- eur. Odporca je konateľom spoločnosti PEMŠAL, s.r.o., vyživovaciu povinnosť si plní aj uhrádzaním výdavkov spojených s bývaním jeho dcéry, splátkou úveru vo výške 292,- eur, úhradou elektriny 170,- eur, uhrádza internet, vodu, poplatky za odpad a tieto skutočnosti okresný súd subsumoval pod zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa spojených s komfortom jeho bývania v prostredí, v ktorom doposiaľ vyrastalo. Navrhovateľka - matka pracuje ako učiteľka základnej školy s čistým mesačným príjmom 704,99 eur. Jej výdavky zahŕňajú stravu, ošatenie cestovné pre dcéru a pre seba, ktoré však matka nezdokladovala. Zdokladovala len výdavky štvrťročne na PZP vo výške 44,- eur a havarijné poistenie vozidla vo výške 108,- eur. K týmto okresný súd neprihliadal tak, ako neprihliadol k výdavkom otca na úhradu životnej poistky vo výške 78,31 eur a úhradu poistky pre maloleté dieťa vo výške 7,98 eur. Zhrnúc tak odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti a možnosti povinného rodiča, dospel okresný súd k záveru, že výživné vo výške 150,- eur a tvorba úspor vo výške 20,- eur mesačne spĺňa všetky kritériá pre určenie výživného, rovnajúc sa životnej úrovni svojich rodičov. Ohľadne úpravy styku okresný súd rozhodol v súlade so znaleckým posudkom, kde znalkyňa podporila zachovať častosť stretávania sa otca s maloletou dcérou a čas stretávania bol určený tak, aby sa nenarušil denný a nočný režim maloletej. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd rozhodol o trovách konania štátu. Vzhľadom na to, že uvedené konanie je špecifickým sporom, kde nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu, ktorý by mal vplyv na výsledok konania, zásadne preto podľa okresného súdu platí, že účastníci konania sú povinní znášať trovy štátu, každý v rozsahu 1/2-ice, t.j. do výšky 118,50 eur, ktoré sú povinní navrhovateľka aj odporca zaplatiť na účet štátnej pokladnice v súdom stanovenej lehote. Na zaplatenie trov štátu súd zaviazal oboch účastníkov konania aj z dôvodu, že ani na strane navrhovateľa a ani na strane odporkyne neboli zistené podmienky odôvodňujúce priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Voči citovanému rozhodnutiu, a to proti jeho výroku o rozvode manželstva, výživného na maloleté dieťa, povinnosti tvorby úspor a o výroku o úprave styku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa - matka z dôvodov podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O. s. p. Čo sa týka inej vady konania, uviedla, že je tu dôvodná pochybnosť, či konal sudca, ktorý podľa platného právneho poriadku konať mal. Nie je pre odvolateľku zrejmé, prečo na pojednávaní dňa 12.10.2015 zákonný sudca oznámil jej právnemu zástupcovi, že sa s právnym zástupcom navrhovateľa pozná a ďalej to nechcel špecifikovať. Ďalej v odvolaní namietala, že okresný súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala ohľadne znaleckého dokazovania, a to výsluch znalca k otázke, či zo strany navrhovateľa - otca maloletého dieťaťa hrozí maloletému dieťaťu nejaké riziko násilia alebo nie. Navrhovateľ uviedol, že nie je nikde zamestnaný a príjmy má len z výkonu činnosti konateľa v obchodnej spoločnosti PEMŠAL, s.r.o. a so svojho podnikania. Pár dní pred podaním návrhu na rozvod navrhovateľ previedol 100 % obchodný podiel na svojho otca a ostal vo firme ako konateľ a okresný súd nepovažoval za potrebné zistiť, na základe čoho poberá navrhovateľ od firmy PEMŠAL, s.r.o. sumu 165,- eur. Namietala, že okresný súd odmietol vykonať dokazovanie ohľadne výdavkov navrhovateľa zo svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho daňového priznania za rok 2014 vyplýva, že mal výdavky vo výške 89.367,- eur, na čo a za akým účelom tieto výdavky použil. Podľa jej názoru je nelogické a nepravdepodobné, že pri ročnom hospodárskom výsledku vo výške 5.949,- eur mohol mať také náklady. Podľa názoru odporkyne, pri navrhovateľovom príjme 495,75 eur, ak by brala do úvahy uvádzané výdavky navrhovateľa na domácnosť a starostlivosť o maloleté dieťa, bol by mesačne v strate 164,25 eur. Súd však vzal do úvahy náklady navrhovateľa na jeho údajné bývanie u jeho novej priateľky, za oprávnené považuje náklady na splácanie úveru zo ŠFRB, ostatné náklady na byt svojej priateľky, avšak súd neskúmal, či sú tieto výdavky reálne alebo odôvodnené. Poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľ jej ešte začiatkom roka 2014 poukazoval 1.000,- eur na úhradu nákladov starostlivosť o dcéru a domácnosť. Podľa odvolateľky je aj výrok okresného súdu o oprávnení sa s maloletou stretávať naozaj zvláštny, keď súdny znalec navrhoval upraviť styk s dieťaťom a po troch mesiacoch ho zvýšiť, dieťa zveriť matke a styk otca postupne rozširovať. Pre odvolateľku sú neznáme dôvody, že tri mesiace bude stačiť a pomery sa zmenia a následne má dieťa ostať v prítomnosti otca celý týždeň, resp. celý kalendárny mesiac. Postup súdu prvého stupňa svojím postupom aj rozhodnutím poprel ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva v zmysle čl. 41 Ústavy SR. Starostlivosť a výchova dieťaťa predpokladá zabezpečenie materiálnych aj nemateriálnych podmienok pre to, aby maloleté dieťa mohlo v prirodzenom prostredí rozvíjať všetky svoje schopnosti. Toto prvostupňový súd v konaní aj vo svojom rozhodnutí odignoroval. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ a uviedol, že s odvolacími dôvodmi odporkyne nesúhlasí. Uviedol, že bol dňa 12.05.2015 na pojednávaní, kedy sa právny zástupca odporkyne príkro ohradil voči tomu, že samosudkyňa vyžiadala od neho preukaz advokáta na zistenie jeho totožnosti a od jeho právneho zástupcu nie. Keď doslova vyžadoval od samosudkyne, aby sa preukázal aj jeho právny zástupca preukazom, táto mu odpovedala, že ho pozná aj z iných pojednávaní, nakoľko je z obvodu prvostupňového súdu. Taktiež návrh odporkyne na vykonanie znaleckého posudku z oblasti psychiatrie v tomto prípade nemá opodstatnenie a zjavne by presahoval účel tohto konania. Podľa jeho názoru, okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie či už výsluchmi účastníkov, alebo listinnými dôkazmi a po ich vyhodnotení rozhodol v súlade s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený v plnom rozsahu. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania - matka (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa ustanovenia § 202 O. s. p., preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. za použitia ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p.) vo výroku IV., ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi prispievať na tvorbu úspor sumou 20,- eur mesačne, podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil tak, že uložil povinnosť navrhovateľovi prispievať na tvorbu úspor sumou 100,- eur mesačne. Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku III., ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné na maloletú K. mesačne 150,- eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne, vo výroku V., ktorým upravil styk otca s maloletou, a vo výroku VI., ktorým rozhodol o trovách konania a o trovách konania štátu, potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p.. Výroku I. rozsudku, ktorým okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, výroku II., ktorým zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti odporkyne, sa nedotkol, keďže neboli napadnuté odvolacími námietkami. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil. Rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny vo vzťahu k určeniu bežného výživného, ako aj vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výživné musí byť určené tak, aby zabezpečilo všetky potreby dieťaťa, ako pravidelne sa vyskytujúce náklady na stravu, obuv, bývanie, školské potreby, zdravotnícku starostlivosť, hygienické potreby, kultúrne potreby a pod., tak aj nepravidelne sa vyskytujúce a náhodné výdavky. Miera, do akej môžu byť výživným uspokojované potreby dieťaťa, je daná mierou schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosti ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Naopak, ak je životná úroveň rodičov vysoká, môžu byť uspokojované aj nadštandardné a luxusné potreby dieťaťa. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, zákon zakotvil tzv. zásadu potencionality príjmu, kedy na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výška bežného výživného určená otcovi maloletej K. zodpovedá uvedeným kritériám. Zohľadňuje potreby maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek. Odvíja sa od možností a schopností otca dieťaťa, po zohľadnení vyživovacej povinnosti zo strany matky. Hoci krajský súd sa nestotožňuje so všetkými čiastkovými závermi okresného súdu, konečné určenie výšky bežného výživného na maloletú K. vo výške 150,- eur mesačne je vecne správne. Odvolací súd vyhodnotil stanovenie výšky bežného výživného v súlade so zákonnými kritériami, nakoľko otec sa na plnení vyživovacej povinnosti podieľa aj tým, že uhrádza náklady na bývanie v rodinnom dome, v ktorom býva dcéra s odporkyňou, spláca hypotekárny úver, hradí elektrinu, internet, vodu, odpad. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne uloženia povinnosti otcovi maloletého dieťaťa prispievať na tvorbu úspor vo výške 20,- eur mesačne vzhľadom na to, že to jeho majetkové pomery dovoľujú, a preto zmenil výšku tvorby úspor na sumu 100,- eur mesačne. Vychádzal z toho, že ako odvolateľka správne namietala, okresný súd nedostatočne právne vyhodnotil skutočnosť prevodu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti PEMŠAL, s.r.o. navrhovateľom na svojho otca, a to bezodplatne, hoci hodnota obchodného podielu bola stanovená na sumu 9.000,- eur. Naďalej v obchodnej spoločnosti pôsobí ako konateľ s tým, že obrat obchodnej spoločnosti za rok 2014 je vo výške 523.128,30 eur, z čoho je zrejmé, že výška tvorby úspor bola právne vyhodnotená ako neprimerane nízka. Uvedená tvorba úspor je v prospech maloletého dieťaťa, pričom nakladanie s prostriedkami úspor výživného podlieha schváleniu súdom. Pre tento účel musí rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, zriadiť osobitný účet, ktorý dovtedy neexistoval a povinný rodič sa zaviaže posielaním časti výživného na tento osobitný účet maloletého dieťaťa. Takto viazané úspory splnia aj do budúcna sledovaný cieľ zabezpečiť maloletému dieťaťu výživné, aj v prípade zhoršenia majetkových pomerov rodičov. Pokiaľ však ide o príjmové pomery otca dieťaťa, krajský súd sa stotožňuje s tvrdením matky o účelovom konaní otca v snahe skresľovať svoje skutočné majetkové a zárobkové pomery. Na strane otca je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že dlhodobo podnikal a z podnikania mal pravidelný príjem, z ktorého bol schopný uspokojovať potreby dieťaťa vo výške 150,- eur mesačne. Bez vážneho dôvodu otec pristúpil k prevodu obchodného podielu, a to bezodplatným spôsobom, pričom je zrejmé, že zo zamestnania dosahuje nižší príjem ako príjem z podnikania. Preto možno konštatovať, že potencionálne schopnosti otca dosahovať príjem nie sú totožné s jeho reálnym príjmom. Pokiaľ odporkyňa poukazuje vo svojom odvolaní na skutočnosti, že zákonný sudca sa pozná s právnym zástupcom navrhovateľa, táto námietka dôvodná nie je, pretože ju bližšie nešpecifikovala. V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ odporkyňa mala pochybnosti o zaujatosti zákonného sudcu, bolo potrebné vzniesť kvalifikovanú námietku. Okolnosti spočívajúce v procesnom postupe súdu (ohľadne doplnenia, resp. nedoplnenia dokazovania) nie sú relevantnými dôvodmi zaujatosti a na takéto skutočnosti súd neprihliada. Taktiež námietku odporkyne ohľadne úpravy styku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko rozhodnutie týkajúce sa úpravy styku bolo prvostupňovým súdom riadne vyhodnotené, keď sa prvostupňový súd neodklonil od záverov znalca, ktorý znalecký posudok vypracoval. Zároveň odvolací súd potvrdil výrok VI. rozsudku o náhrade trov konania a výrok dopĺňacieho rozsudku o náhrade trov štátu ako vecne správny, pričom tieto výroky ani neboli odvolacími námietkami napadnuté. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 224 ods.1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.