Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoPr/10/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201712 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815201712.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. R. K., nar. X.X.XXXX, bytom N., N. F.. XXX/X, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Polákom, so sídlom F. K., T. č. XXXX, proti odporcovi: Gymnázium, so sídlom Tvrdošín, Školská č. 837, IČO: 00 626 848, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, so sídlom N., Ul. V. č. XXX/XX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a uplatnenie nárokov s tým súvisiacich, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10Cpr/1/2015-87 zo dňa 22. októbra 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 10Cpr/1/2015-87 zo dňa 22. októbra 2015 potvrdzuje. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu navrhovateľky na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a na zaplatenie náhrady mzdy. Zároveň rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2000 ako stredoškolský učiteľ s aprobáciou fyzika s miestom výkonu práce v budove Gymnázia v Tvrdošíne. Vzhľadom na jej aprobáciu vyučovala predmety fyzika, technika a informatika. Navrhovateľka tiež vykonávala funkciu triedneho učiteľa pre triedu kvinta A. Na základe postupného vývoja počtu žiakov na gymnáziu, kde v školskom roku 2011/2012 bolo vytvorených 14 tried (329 žiakov), v školskom roku 2012/2013 vytvorených 13 tried (293 žiakov), v školskom roku 2013/2014 bolo vytvorených 12 tried (260 žiakov) a v školskom roku 2014/2015 vytvorených 11 tried (232 žiakov), riaditeľka považovala za potrebné prijať organizačné opatrenia s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Pripravované organizačné zmeny boli prerokované dňa 20.10.2014 na zasadnutí pedagogickej rady a s odborovou organizáciou a následne rozhodnutím pod č. 239/2014/ GYMTV - 1 Tvrdošín, 20.10.2014, (Predseda ZO OZ Mgr. W. V.) sa prijala organizačná zmena spočívajúca v znížení stavu pedagogických pracovníkov o jedného (z počtu 21 na 20) a poklesu nepedagogických pracovníkov o jedného (z počtu 7 na 6). V príčinnej súvislosti s touto zmenou sa stala pre odporcu nadbytočná i navrhovateľka. Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce jej bola doručená 22.10.2014. Táto výpoveď obsahuje všetky formálne náležitosti, je v nej jasne uvedený dôvod výpovede, ktorým je nadbytočnosť navrhovateľky vzhľadom na organizačnú zmenu spočívajúcu v znížení stavu pedagogických zamestnancov. O organizačnej zmene bolo vopred riaditeľkou školy rozhodnuté a výpoveď bola prerokovaná i s odbormi, o čom svedčí rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a prerokovanie výpovede so ZO OZ PŠaV pri Gymnáziu v Tvrdošíne zo dňa 20.10.2014. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Žiadosť o prerokovanie - výpovede zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 20.10.2014 obsahuje náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce (rozsudok NS SR z 28.9.2006 sp. zn. 1 Cdo/72/2006). Zákon neukladá zamestnávateľovi v súvislosti s výpoveďou povinnosť vytvoriť iné pracovné miesto na plný alebo skrátený pracovný čas, ale iba povinnosť ponúknuť existujúce miesto, ktoré je v čase výpovede voľné. Ak však zamestnávateľ takéto miesto nemá, čo bolo v konaní preukázané, nemôže si z objektívnych dôvodov splniť svoju ponukovú povinnosť a tým sa táto podmienka považuje za splnenú. Okresný súd na základe zisteného skutkového a právneho stavu mal za to, že dôvody výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce boli dané a odporca splnil všetky hmotnoprávne i formálne podmienky platnej výpovede, preto považoval návrh navrhovateľky za neopodstatnený a v plnom rozsahu ho zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté pred podaním výpovede navrhovateľke, resp. že rozhodnutie o organizačnej zmene nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti. Štatutárny zástupca odporcu sa na pojednávaní dňa 9.7.2015 jasne vyjadril, že za rozhodnutie o organizačnej zmene považuje rozhodnutie, resp. dodatok č. 1 k organizačnému poriadku, ktorý navyše ani nie je datovaný. Preto nemôže predstavovať rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene. Ďalej bolo preukázané a medzi účastníkmi to ani nie je sporné, že po tom, ako odporca dal navrhovateľke výpoveď, medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu ďalšej dohody, ktorá svojím obsahom spĺňa náležitosti pracovnej zmluvy. Pokiaľ odporca mal za to, že navrhovateľka je nadbytočná, nemal dôvod uzatvárať s navrhovateľkou dodatok k pracovnej zmluve dňa 28.11.2014. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku touto námietkou navrhovateľky nezaoberal. Odporca predložil rozhodnutie o organizačnej zmene až potom, ako navrhovateľka v konaní namietala jeho neexistenciu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24.2.2010 sp. zn. 4Cdo/13/2000 u súkromných listín treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Okresný súd sa nijako nevysporiadal s námietkou navrhovateľky ohľadom antedatovania a neplatnosti listinných dokladov, ktoré do konania doložil odporca, a to rozhodnutia o organizačnej zmene, ako aj registratúrneho denníka spisov. Zo spomínaného denníka je zrejmé, že tento vytvoril odporca dňa 17.9.2015, to zn. tento listinný doklad nie je spôsobilý vyvrátiť námietku navrhovateľky ohľadom pravosti a správnosti rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene. Tvrdenie odporcu o tom, že nemá prístup k registratúrnemu denníku spisov po tom, ako je ukončený školský rok, je absurdné a nepravdivé tvrdenie, nakoľko každý zamestnávateľ a organizácia je povinná viesť tak evidenciu, ako aj denník prijatej a odoslanej pošty, táto povinnosť je o to závažnejšia u odporcu, ktorý je školským zariadením. Navrhovateľka poukázala na rozpor obsahu predloženej listiny, a to ohľadom číslovania, keď je zrejmé, že v registratúrnom denníku spisov pod por. č. 3 je uvedené číslo 00239/2014-GYMTV bez ďalšieho členenia, pričom na žiadosti o prerokovanie výpovede a na rozhodnutí zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorého pravosť a správnosť je sporná a navrhovateľka ju kvalifikovane namietla, je už uvedené členenie por. č. 1 a por. č. 2. Táto skutočnosť len potvrdzuje fakt, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nebolo prijaté dňa 20.10.2014 tak, ako to tvrdí odporca. Takéto rozhodnutie o organizačnej zmene nie je k tomuto dátumu, t. j. 20.10.2014 evidované v registratúrnom denníku. Prvostupňový súd sa ďalej nijako nevysporiadal s návrhom navrhovateľky na doplnenie dokazovania oboznámením, resp. vyžiadaním správy od odporcu či a akým spôsobom došlo k zmene počtu žiakov a vyučovacích hodín v období od 1.9.2014 ku dňu podania výpovede. Z podania odporcu, ktoré bolo doručené súdu dňa 4.9.2015 nijako nevyplýva, že by sa u odporcu menil počet žiakov a tried v období od 1.9.2014 ku dňu podania výpovede. Odporca preto neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie výpovedného dôvodu, nakoľko je zrejmé, že v období od 1.9.2014 do 20.10.2014 u odporcu nedošlo k zmene počtu žiakov, ani k zmene počtu vyučovacích hodín, ktorých vyučovanie bol odporca povinný zabezpečiť. Výpovedný dôvod spočívajúci v nadbytočnosti teda v čase podania výpovede neexistoval. Skutočnosti, ktoré nastali pred, resp. po podaní výpovede nie sú pre účely tohto konania rozhodujúce. Ďalej odvolateľka tvrdila, že v konaní bola preukázaná potreba zabezpečiť u odporcu vyučovanie celkovo 22 hodín tzv. nadčasov, k vyučovaniu ktorých navrhovateľka spĺňala kvalifikačné predpoklady, avšak táto práca nebola účastníčke ponúknutá. Výpoveďou svedka V. realizovanou na pojednávaní dňa 9.7.2015 bolo jednoznačne preukázané, že k žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou nebola pripojená žiadna príloha, t. j. nebol k nej pripojený ani návrh výpovede. Samotná žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru neobsahovala náležitosti výpovede formulované v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. K uvedenému navrhovateľka upriamila pozornosť na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2006, sp. zn. 1Cdo/72/2006, podľa ktorého povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 zákonníka práce nastane len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Napokon odvolateľ argumentoval, že rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne odôvodnené. Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pričom v podrobnostiach odkázal na obsah napadnutého rozsudku a zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvého stupňa. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní pre danú časť odvolania obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné reagovať na argumenty odvolateľky formulované v podanom opravnom prostriedku. Podmienkou použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napríklad v dôsledku vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov. Môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa totiž nie je dôležitý len počet zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nie je teda vylúčené, aby zamestnávateľ pri nedostatku zamestnancov určitej profesie alebo kvalifikácie uzavieral pri organizačných zmenách nové pracovné pomery, a tým zvyšoval počet zamestnancov, a súčasne aby mal nadbytok zamestnancov iných povolaní alebo na inom úseku pracovnej činnosti. Na rozdiel od právneho stavu platného do 31. marca 2002, rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne. Zamestnávateľ nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať. Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Výpovedný dôvod by nebol daný, ak by u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali vnútorné organizačné zmeny, avšak zamestnávateľ by pracovný pomer chcel skončiť so zamestnancom na úplne odlišnom pracovisku alebo so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami nesúvisia. Zamestnávateľ nemôže tento výpovedný dôvod použiť ani v takom prípade, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku vnútorných organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov s novými zamestnancami. V posudzovanej veci bola zo strany odporcu dňa 22.10.2014 doručená navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Výpoveď zo dňa 20.10.2014 obsahovala aj podľa názoru odvolacieho súdu všetky podstatné náležitosti vyžadované právnou úpravou pre tento právny úkon - je z nej zrejmé, komu bola výpoveď daná, z akého dôvodu (nadbytočnosť na základe rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa 20.10.2014 o organizačnej zmene) i odkaz na právnu úpravu (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). Pokiaľ ide o rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorého existenciu odvolateľka namietala, toto bolo prijaté dňa 20.10.2014 a jeho obsahom bolo zníženie počtu pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Pokiaľ odvolateľka v podanom opravnom prostriedku namietala opodstatnenosť takejto organizačnej zmeny, túto nemohol súd prehodnocovať v konaní o určenie neplatnosti pracovného pomeru, ibaže by jej prijatie v kontexte vykonaných dôkazov znamenalo zjavnú svojvôľu, či obchádzanie pracovnoprávnej úpravy. Takéto okolnosti neboli v priebehu dokazovania zistené. Na účely znižovania počtu zamestnancov nebolo z pohľadu odvolacieho súdu potrebné, aby k zníženiu počtu žiakov študujúcich u odporcu došlo bezprostredne pred rozhodnutím o organizačnej zmene. Ak objektívne dochádzalo v predchádzajúcich obdobiach k úbytku žiakov (čo nebolo ani sporné, keďže uvedené vyplýva z vyjadrení Žilinského samosprávneho kraja, zriaďovateľa odporcu a koniec koncov táto okolnosť je všeobecne známa ako trend posledných rokov súvisiaci s nízkou pôrodnosťou na Slovensku), bolo namieste, aby zamestnávateľ vytváral podmienky pre efektívne hospodárenie aj formou znižovania počtu zamestnancov. Odvolací súd nevidel tiež dôvod spochybniť existenciu rozhodnutia o organizačnej zmene u odporcu len na základe číselného označenia tejto listiny 239/2014/GYMTV-1, pokiaľ sa v Registratúrnom denníku spisov predloženého odporcom uvádza „len“ označenie 239/2014/GYMTV. Z denníka je pritom zrejmé, že práve dňa 20.10.2014 bolo pod uvedenou spisovou značkou zaevidované „Odbory - rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a prerokovanie výpovede“. Išlo zjavne o dva úkony, ktorých následné rozlíšenie pri vyhotovení konkrétnych listín číslami 1 a 2 za pomlčkou bolo úplne racionálne a nevyhnutné z hľadiska potreby diferencovania dvoch aktov v rámci jednej značky (rozhodnutie o organizačnej zmene bolo definované ako 239/2014/GYMTV-1 a žiadosť o prerokovanie výpovede ako 239/2014/GYMTV-2). Z obsahu spisu bolo zároveň zrejmé, že výpoveď prerokoval odporca so zástupcami zamestnancov - odborovým orgánom ZO OZ PŠaV, a to dňa 20.10.2014, ako to vyplýva z listiny na č. l. 48 spisu. Žiadosť o prerokovanie výpovede obsahovala všetky podstatné náležitosti tak, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2006, sp. zn. 1Cdo/72/2006, na ktoré poukazovala odvolateľka. Je zrejmé, že uvádzaná žiadosť definovala zamestnanca, ktorému mieni dať zamestnávateľ výpoveď a tiež aj dôvod vrátane jeho právnej kvalifikácie, pre ktorý sa tak má stať. Nie je podstatné, že k žiadosti nebola pripojená príloha - koncept výpovede, pokiaľ zo žiadosti bolo zrejmé, z akých dôvodov sa má skončiť pracovný pomer navrhovateľky u odporcu. Naviac treba dodať, že skutočné prerokovanie výpovede bolo potvrdené svedkom Mgr. W. V. na pojednávaní dňa 10.9.2015. Pre posúdenie platnosti výpovede nemohla byť podstatnou skutočnosť, že odporca uzavrel dňa 28.11.2014 (teda po doručení výpovede) s navrhovateľkou dohodu o zmene pracovnej zmluvy, obsahom ktorej bolo zníženie rozsahu pracovného času. Táto dohoda bola zjavne výrazom zníženej potreby zamestnávateľa na vykonávaní povinností podľa pracovnej zmluvy, a to z dôvodu znižujúceho sa počtu žiakov v období pred doručením výpovede navrhovateľke (viď listinný dôkaz - vyjadrenie Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 10.10.2014). Krajský súd bol presvedčený, že listiny predložené zo strany odporcu boli pravé a tiež pravdivé. Tvrdenia navrhovateľky, ani žiaden z vykonaných dôkazov neboli spôsobilé spochybniť konzistentnosť a logickú súvislosť jednotlivých listín a výpovedí svedkov či účastníkov, ktoré svedčili o nedôvodnosti podanej žaloby. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne okresný súd (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.