Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8CoP/82/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205158 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815205158.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti F.: G., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov, matky: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., B. č. XXX/XX a otca: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., F. S. č. X/X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom C. č. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6P/88/2015-81 zo dňa 12. novembra 2015, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 6P/88/2015-81 zo dňa 12.11.2015 návrh zamietol (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.). Konštatoval, že návrhom podaným na súd dňa 25.08.2015 otec žiadal znížiť výživné na maloletú G. a Y. na sumu 30 % zo sumy životného minima mesačne počnúc od 01.08.2015 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí z toho dôvodu, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene majetkových pomerov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/11/2008- 61 zo dňa 22.02.2008, ktorým bola otcovi maloletých detí uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej G. sumou vo výške 66,39 eur (2.000,- Sk) a maloletej Y. sumou 56,43 eur (1.700,- Sk), vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 01.09.2006. Otec v čase rozhodovania súdu od 14.08.2007 bol vedený v evidencii nezamestnaných, nebola mu vyplácaná žiadna dávka a ani podpora v nezamestnanosti. Iné vyživovacie povinnosti nemal. Priemerný mesačný príjem matky spolu s daňovým bonusom predstavoval sumu 8.377,- Sk (278,07 eur). Okrem maloletých detí mala vyživovaciu povinnosť aj voči synovi Z., nar. XX.XX.XXXX. V súčasnosti je otec od februára 2015 poberateľom invalidného dôchodku vo výške 139,40 eur mesačne a od júla 2015 mu bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla, býva spolu s manželkou (došlo k zmene jeho osobného stavu), v trojizbovom byte, ktorý je vlastníctvom jeho rodičov, nájom rodičom neplatí, uhrádza poplatky za elektrinu a koncesionárske poplatky vo výške 86,64 eur. Je vlastníkom staršieho osobného motorového vozidla. Na rozdiel od otca detí matka od posledného rozhodovania súdu o výživnom nezmenila zamestnanie a ani postavenie v ňom, nezmenil sa jej ani osobný stav a ani bytové podmienky a rovnako jej od posledného rozhodovania nepribudla ani vyživovacia povinnosť. K podstatnej zmene pomerov však došlo na strane maloletých detí, ktoré v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom navštevovali iba prvý stupeň základnej školy a momentálne navštevujú strednú školu, a to dokonca mimo trvalého bydliska. Vzhľadom na ich vek potreby maloletých detí automaticky stúpli, pričom otec detí celú dobu platil iba súdom určené výživné a na potreby maloletých detí po celú dobu neprihliadal, so starostlivosťou o dcéry matke nijakým spôsobom nepomáhal. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“ (§ 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1) po ustálení skutkového stavu súd musel návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietnuť. Konštatoval, že hoci otec od februára 2015 je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 139,40 eur mesačne a od júla 2015 mu bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 eur mesačne, nemožno na jeho strane hovoriť o tak výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie o znížení výživného, keďže v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol otec detí dlhšiu dobu vedený v evidencii nezamestnaných, nebola mu vyplácaná žiadna dávka a ani podpora v nezamestnanosti. Zároveň bolo zistené, že otcovi maloletých detí bol priznaný invalidný dôchodok už od 06.02.2015, rozhodnutie bolo vydané 21.04.2015, pričom otec návrh na zníženie výživného podal po štyroch mesiacoch od vydania rozhodnutia Sociálnou poisťovňou a súdom určené výživné na maloleté deti si počas celého obdobia riadne platil a podľa vyjadrenia matky ho aj naďalej riadne platí, resp. jeho vyplácanie si vie zabezpečiť. Zároveň súd uviedol, že naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2008, pričom napriek výraznej zmene, ktorá nastala práve na strane maloletých detí, výživné upravované nebolo. Potreby detí rástli úmerne s vekom, najmä výdavky na ne vzrástli pri prestupe z prvého stupňa na druhý stupeň základnej školy, najvýraznejšie však, keď maloleté deti začali navštevovať strednú školu. Preukázateľne s nástupom na strednú školu vzrástli výdavky na cestovnom, internáte, strave. Matka tieto výdavky aj vyčíslila a predložila o nich doklady. Len výdavky na cestovnom predstavujú v prípade maloletej G. mesačne sumu 37,20 eur a v prípade maloletej Y. len výdavky na internát mesačne vo výške 25 eur, strava 60 eur mesačne a cestovné 11,04 eur, t.j. len tieto výdavky celkom predstavujú sumu 133,20 eur mesačne a výživné, ktoré otec detí platí, je celkom mesačne len 122,82 eur. Súd považoval síce za pravdivé, že mesačný príjem otca predstavuje celkom sumu iba 157,79 eur, ale na druhej strane priemerný mesačný príjem matky je 562,41 eur, pričom matke sú zo mzdy vykonávané mesačné zrážky celkom vo výške 271 eur a jej príjem po vykonaní zrážok predstavuje sumu iba 291,41 eur, pričom na rozdiel od otca detí musí platiť aj nájomné za bývanie a má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je tak zrejmé, že zníženie výživného je v zrejmom rozpore so záujmami maloletých detí, pri rozhodovaní o výživnom súd neprihliada výlučne iba na schopnosti a možnosti otca, ale aj na potreby maloletých detí, nie je spravodlivým preniesť celú starostlivosť o deti len na matku, pretože jej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti, keďže jej rozpočet pre rodinu je taktiež minimálny. V tomto prípade návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný, pretože súdom určené výživné, ktoré otec na maloleté detí doposiaľ platí, už dlhodobo pokrýva iba minimálnu časť základných životných potrieb maloletých detí. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), konanie sa mohlo začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec detí prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Poukázal na to, že aj keď mal problém so zamestnaním, výživné v minulosti vždy následne uhradil. Situácia v jeho živote sa zmenila na jar tohto roku, keď absolútne nepripravený začal čeliť diagnóze, ktorá spôsobila stratu jeho zraku, obmedzenie pohybového ústrojenstva a zároveň problémy so srdcom. Len posúdenie poruchy zraku lekárskym posudkom bolo určené na 80 % postihnutia oproti zdravému človeku a spravilo z neho človeka odkázaného na tretiu osobu. Odkázanosť u neho nastala najmä v bežnom živote, ale aj vo finančnej otázke. Z priznaného invalidného dôchodku by mu po úhrade výživného zostalo cca 15 eur. S jeho úhradou mu teda v plnej výške pomáha jeho matka, z ktorej účtu posielala peniaze aj v minulosti, pretože bol brigádne v zahraničí, avšak teraz platí výživné za neho sama. Rýchlosť a závažnosť jeho ochorenia nemohol pre jeho rýchly nástup predpokladať a dúfal, že sa to časom zlepší. Opak bol pravdou a musel zrušiť prevádzkovanú živnosť v oblasti stavebníctva v máji tohto roku. Ďalej otec detí uviedol, že býva v 3-izbovom byte svojich rodičov spolu s manželkou, kde rodičia im odpustili aj nájomné. Manželka je naviac toho času tehotná, aj keď doteraz pracuje, jej príjem je len 280 eur. Rodičia manželky im pomáhajú s nákupom potravín. On skutočne nemá žiadne iné príjmy, všetky skutočnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov súdu riadne preukázal a jediným „luxusom“ v ich domácnosti je 18-ročné auto, ktoré zatiaľ majú len kvôli tomu, aby ho mal kto zaviezť na lekárske vyšetrenia. Jeho hodnota však nepresahuje ani 700 eur. Pokiaľ ide o matku detí, tak táto je zamestnaná a s mesačným príjmom cca 500 eur, pričom jej vlastným zavinením sú vykonávané z tohto zrážky. Býva v 1-izbovom obecnom byte, kde jej priateľ uhrádza polovicu spoločných nákladov. Sama však dokáže z príjmu vyjsť. Matka detí je schopná zabezpečiť výživu dcéram v potrebnom rozsahu. Pokiaľ matka uviedla, že sa o dcéry on ani starí rodičia nezaujímajú, uviedol, že kedysi jediným dôvodom návštevy dcér u starých rodičov boli peniaze, a to dovtedy, kým si jedna z nich bez ich vedomia zobrala veci z ich domácnosti. Starí rodičia ich majú stále radi a deti sú v takom veku, že sami majú možnosť prísť na návštevu, resp. aspoň zavolať príbuzným. Aj on sa rád stretne s deťmi, ale rovnako táto snaha nemôže byť jednostranná. Podľa otca detí na jeho strane došlo k podstatnej zmene majetkových pomerov lebo od februára 2015 je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 139,40 eur mesačne pričom zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o 80 % nižšia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Táto mu nedovoľuje z objektívnych príčin prevádzkovať nielen živnosť ale nájsť si iné zamestnanie. Vytýkal súdu, že pri posudzovaní výšky výživného neprihliadol na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery ako povinného. V konaní bolo preukázané aj to, že nemá prostriedky ani na advokáta a tento mu bol ustanovený centrom právnej pomoci. Nesúhlasil s názorom súdu, kedy vyhodnotil skutkovú situáciu v tom, že keď platí za neho výživné tretia osoba, v jeho prípade jeho matka, vie si zabezpečiť financie na výživu dcér iným spôsobom. K tomu uviedol, že tretia osoba nie je povinná hradiť výživné na jeho dcéry, aj keď osobne si nielen túto pomoc zo strany matky veľmi váži. Názor súdu je odlišný s rozhodovacou zvyklosťou okresného súdu, napr. vo veci sp. zn. 1P/185/2014, kde súd jednoznačne vyslovil názor, že príjem tretej osoby nie je možné ani započítať do príjmu povinného a prihliadať naň ako na akúkoľvek formu príjmu. Na záver odvolania otec detí uviedol, že dostatočným spôsobom doložil svoje majetkové pomery, schopnosti a možnosti. V konaní v súlade s princípom potencionality príjmov súvisiacim s uvedenými hľadiskami preukázal, že bez dôležitého dôvodu sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, nezobral na seba na rozdiel od matky neprimerané majetkové riziko. V jej prípade ňou spôsobené zadĺženie z dôvodov, ktoré neboli nevyhnutné, znamenalo, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov mal prihliadať. Otec detí navrhol preto rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporučil zamietnuť odvolanie otca detí a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť. Matka detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu vyjadrila názor že pri troche snahy by otec detí mohol skúsiť uplatnenie v chránených dielňach, ktoré sa nachádzajú aj v Tvrdošínskom okrese. Okrem toho zdravotné problémy týkajúce sa sluchu a pohybového aparátu mal už počas trvania ich manželstva (k rozvodu došlo v r. 2004), ale neliečil sa na ne. Taktiež mal problémy s vysokým krvným tlakom, ktoré takisto odignoroval. Počas ich manželstva holdoval alkoholu a cigaretám a má vedomosť o tom, že to trvá doteraz. Na súde otec detí potvrdil, že fajčí. Podľa matky detí môže bezplatne využívať sanitku, ktorá ho dopraví na vyšetrenia v rámci SR. Matka otca detí platí výživné na deti odvtedy, ako mu bol zadržaný vodičský preukaz pre neplatenie výživného cca 4 roky spätne. Aj keď sa zamestnal v zahraničí, ako spomína, výživné naďalej platila jeho matka, lebo vedela, že otec detí je v tomto nedôsledný. Platí ho dodnes, aj keby nemusela, ale vie, že by sa s jeho ľahostajnosťou dostal do ďalších problémov. K uvádzaniu otca detí ohľadom krádeže dieťaťa u starých rodičov uviedla, že o nijakej krádeži nebola informovaná. Maloleté deti navštevovali starých rodičov v doprovode otca 1-krát do roka na Vianoce, kedy dostali veci na oblečenie vo veľkej miere nenositeľné kvôli veľkosti a toaletné potreby. Obidve sa vyjadrili, že od starých rodičov nikdy žiadne peniaze nedostali a ani nič si v domácnosti neodcudzili. Deti otca nemajú ako kontaktovať, pretože odmieta im dať na seba telefonický kontakt. Podľa matky detí na rozdiel od nich sa situácia na strane otca zmenila, oženil sa a o uspokojovanie potrieb rodiny sú povinní starať sa obidvaja manželia lebo sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Advokáta, pokiaľ má vedomosti, si otec detí vyžiadal sám z centra právnej pomoci, čo len svedčí o tom, že chce platiť na deti čo najmenej, čo je z jeho strany účelové. Podľa matky detí znížením výživného na maloleté deti by bolo ovplyvnené ich bytie a ďalšie rozvíjanie sa ich osoby. Už teraz súdom určené výživné dlhodobo pokrýva iba minimálnu časť ich základných životných potrieb. Matka detí navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci okresný súd rozsudkom zamietol návrh otca detí na zníženie výživného požadujúceho 30 % zo sumy životného minima od 01.08. 2015 t.j. v sume 54,25 eur na obe maloleté deti, keď porovnajúc okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (v r. 2008) s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe dospel k záveru, že nemožno hovoriť o tak výraznej zmene pomerov, ktorú by odôvodňovala návrhu vyhovieť. Pre posúdenie predpokladov k zmene právoplatného rozsudku o výživnom (§ 78 Zákona o rodine) musí byť založený záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho je potrebné zmeniť i výšku výživného. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa (fyzickým dospievaním, začínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať i zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu alebo dôvodného poklesu jeho zárobku, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Podľa odvolacieho súdu zníženia výživného sa povinný rodič môže domáhať, ak u neho nastane taká zmena pomerov, ktorá by mu znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Pre zníženie výživného platia relatívne prísne kritéria. Súd v konaní musí preskúmať dôvody, na základe ktorých došlo k zhoršeniu schopností a možností povinného platiť výživné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktorému predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie veci, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Od rozhodnutia okresného súdu v r 2008 síce došlo k zmene pomerov na strane otca detí v tom, že sa stal poberateľom tzv. čiastočného invalidného dôchodku a peňažného príspevku na kompenzáciu iných zvýšených výdavkov, táto skutočnosť však nie je dôvodom na zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, ktorým bol otec detí zaviazaný prispievať výživným v celkovej sume 122,82 eur mesačne na obe maloleté deti. Okresný súd správne poukázal na to, že v čase posledného rozhodnutia bol otec detí nezamestnaný bez akejkoľvek finančnej podpory. Okrem toho došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí, ktoré sú nielen vekovo staršie ale kým v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom navštevovali základnú školu, v súčasnej dobe sa návštevou strednej školy pripravujú na budúce povolanie. Ich výdavky (cestovné, u maloletej Y. i ubytovanie na internáte, školské pomôcky, stravovanie, mimoškolské aktivity) preto od predchádzajúceho rozhodnutia neporovnateľne vzrástli. Odvolanie otca detí odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Aj keď nechce zľahčovať jeho zdravotné problémy ale vzhľadom na stanovený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (70 % podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Bratislava z 21.04.2015) musí konštatovať, že nie je v pracovnej činnosti obmedzený celkom. Súhlasne s vyjadrením matky detí treba uviesť, že uzavretím manželstva sa na uspokojovaní jeho potrieb má podieľať aj manželka (§ 19 Zákona o rodine). Je nesporné, že doteraz určené výživné nepostačuje potrebám takmer dospelej G. a dospievajúcej Y. pričom niet pochýb, že matka detí musí pokrývať ich ďalšie potreby i z nízkeho príjmu bez toho, aby bolo prihliadnuté na vykonávané zrážky v súvislosti so splácaním úveru jej brata. Pokiaľ je otcovi detí jeho rodina ochotná pomáhať (podľa jeho udania odpustením nájomného, zakupovaním potravín, platením výživného) nie je to dôvod na to, aby sa naopak domáhal zníženia výživného na maloleté deti ale, aby sa snažil na tieto prispieť aj iným spôsobom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa posúdil jeho návrh ako nedôvodný a rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu je aj v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka detí. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorých ustanovení vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu týchto trov, nakoľko predmetom odvolacieho konania bola vec výživného na maloleté deti, ktorá má charakter konania, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijatého hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.