Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200029 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5816200029.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej, JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, bytom u matky, dieťa rodičov: matky J. J., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a otca J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/1/2016-40 zo dňa 11. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/66/2013 zo dňa 29.12.2014 v znení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/16/2015 zo dňa 25.03.2015 v časti o výživnom tak, že znížil výživné otca na maloletú T. zo sumy 150,- eur na sumu 100,- eur s účinnosťou od 01.03.2016 s tým, že takto znížené výživné je otec povinný maloletej zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že otec maloletej od posledného rozhodovania o výživnom stratil zamestnanie v zahraničí z dôvodu reštrukturalizácie firmy, v ktorej pracoval, o čom predložil potvrdenie od bývalého zamestnávateľa. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo ku dňu 31.08.2015. Dňom 02.09.2015 sa otec zaevidoval na úrade práce a dňa 08.01.2016 si na sociálnej poisťovni uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Rozhodnutím sociálnej poisťovne zo 04.02.2016 mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti od 02.09.2015 na obdobie 6 mesiacov a za obdobie od 02.09.2015 do 29.02.2016 mu bola vyplatená celková suma 5.106,- eur. Pomery na strane matky a dcéry sa od posledného rozhodovania nezmenili. Matka síce pracuje pre realitnú firmu ako realitný maklér, ale za celý rok 2015 nemala príjem, čo vysvetlila tým, že jej príjem závisí od predaja nehnuteľností a v predchádzajúcom období k predaju nedošlo. Pri ustálení sumy zníženého výživného okresný súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca a pomery matky. Uviedol, že otec mal za posledné tri roky dobre finančne ohodnotené zamestnanie, čomu zodpovedá aj mesačná dávka v nezamestnanosti. Mal tak možnosť vytvoriť si úspory do budúcna. V zahraničí vykonával stavebné práce, zatepľoval tam budovy, pracoval tam tri roky, čím získal zručnosti v oblasti, ktorá je na trhu práce aj na území SR žiadaná. Tak ako sa vzťahuje vyživovacia povinnosť na otca, vzťahuje sa táto povinnosť i na matku maloletého dieťaťa, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná. Má uzatvorenú mandátnu zmluvu ako realitný maklér a už viac ako rok podľa jej vyjadrenia je bez akéhokoľvek príjmu. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. s tým, že v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám. 2. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Vytýkal okresnému súdu, že neprihliadol v konaní na jeho námietky o tom, že matka maloletej sa správa od rozvodu nezodpovedne ako rodič, jej životné rozhodnutia sú často unáhlené, neplánované, krátkozraké. Nemá osvojené pracovné návyky, vyhľadáva fiktívne zamestnania bez akejkoľvek produktivity práce finančného ohodnotenia. Potrpí si na náročný životný štýl. Uviedol, že jeho úspory boli investované do výstavby spoločného bývania, zadĺžil sa, pretože bývalá manželka žiadala okamžité vyrovnanie BSM. V decembri 2014 jej vyplatil 22.500,- eur, v marci 2015 doplatok 2.500,- eur. K tomu dostala výživné na dcéru 1.800,- eur a prídavky na dieťa, ku ktorým treba prirátať i dávku v hmotnej núdzi a finančný príspevok v súvislosti s jej zdravotným stavom. Okresný súd prehliadol, že matka maloletej by mala zodpovedne pristupovať k rodičovskej povinnosti. Zo strany otca je záujem zamestnať sa, aktívne spolupracuje s úradom práce. Od piatich rokov má ťažkú psoriázu, jedná sa o kožné nevyliečiteľné ochorenie. Stresové situácie za posledné obdobie nepriaznivo ovplyvnili jeho zdravie. Hľadá si zamestnanie na Slovensku, aby mohol požiadať o osobnú starostlivosť svojej dcéry. Chce jej vytvoriť riadne rodinné zázemie. Maloletá napriek tomu, že bola zverená matke, býva u starej matky a matka si naďalej užíva s priateľom v Leštinách, ktoré sú vzdialené asi 50 km od bydliska starej matky. Hoci má ich 8-ročná dcéra obidvoch rodičov, žije ako sirota, o ktorú sa musí starať pracujúca babka, hoci otec býva 200 m od nej a jeho matka je už na starobnom dôchodku. Nebráni sa vyživovacej povinnosti pre dcéru, pokiaľ si bude istý, že jej matka bude konečne pristupovať k životu zodpovedne. Za posledné roky nedokázala zarobiť ani euro, hoci je vyučená ekonómka s praxou a jazykovými znalosťami. Bola vyradená z úradu práce pre nespoluprácu. Krátkodobo si založila živnosť, ktorú musela zrušiť, zobrala si leasing, hoci si bola vedomá, že nemá žiaden príjem. Pracuje ako realitný maklér, jej príjem je však nulový. Dcéra býva vo Vavrečke pri babke, kde navštevuje aj základnú školu. Matka si berie dcéru len na víkend. Takto si nepredstavuje starostlivosť o svoju dcéru. Jeho zámerom je konštruktívna kritika, ktorá vychádza z faktov. Ďalej uviedol, že jeho finančná situácia je len dočasná. Bude robiť všetko preto, aby si mohol zabezpečiť stabilný príjem, aby získal dcéru do osobnej starostlivosti. 3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že je pravdou, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, preto žiada, aby si ju otec riadne a včas plnil. Dieťa má zabezpečené všetko potrebné. Vychováva ju zodpovedne. Ani na jednom pojednávaní, ani v jednom odvolaní neuviedla, že by jej finančná situácia bola zlá. Nežiada výživné na svoju osobu. Je ústretová voči normálnej rodičovskej dohode s otcom, ústretová voči komunikácii s ním o potrebách dcéry, čo on odmieta. Nenamieta ani voči tomu, aby otec preplácal polovicu výdavkov, ktoré vzniknú dieťaťu, t. j. stravovanie, škola, krúžky a základné veci na oblečenie. Rada mu bude dokladovať všetko, aby pochopil, koľko naozaj jeho dieťa potrebuje. Uviedla, že nakoľko má v obci dcéra tanečný krúžok, ktorý je do večerných hodín, pondelky ostáva spať u babky. Navštevuje 3. ročník, kde deti pristupujú aj k 1. svätému prijímaniu, teda v mesiaci máj 2016 zostáva u babky aj stredy, keďže chodieva na prípravu, skúšky a omše vo večerných hodinách. Chodieva s ňou aj matka, akurát je zbytočné ju ráno voziť hneď naspäť, keď končí skúška o 20.00 hod. Otec dieťaťa je jediný rodič, ktorý sa nezúčastňuje na prípravách ani fyzicky, ani finančne, preto nemá ani vedomosť, či tam je alebo nie. Dieťa má vytvorené dokonalé podmienky na bývanie aj rozvoj. Naopak, jej priateľ pristupuje k výchove dcéry finančne, akoby bol jej otcom. Poprela, že by platila leasing, nejaké poistenie, platí si len dobrovoľné zdravotné poistenie, nakoľko je držiteľom ZŤP pre celiakiu. V závere uviedla, že otec má osobný problém s jej osobou, odmieta komunikovať o potrebách dcéry, neoddeľuje rodičovské povinnosti od urazeného mužského ega. Ako jediný prepustený zamestnanec nenastúpil znova na novú pracovnú pozíciu vo Švajčiarsku, ako urobili ostatní jeho bývali spolupracovníci. Kým pracoval vo Švajčiarsku, bol jediný, kto nepožiadal o prídavok na dieťa 200,- eur mesačne len preto, lebo ho o to žiadala, pričom nemusel z vlastných financií dávať nič. Taktiež pri podávaní daňového priznania ho požiadala, aby uplatnil bonus na dcéru, pretože jej nevznikol na to príjem, čo opätovne odmietol. 4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), preskúmal vec v rozsahu ust. § 65 - § 67 C. m. p. a bez nariadenia pojednávania (385 C. s. p.) odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako správne potvrdil. 6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, pokiaľ návrhu otca na zníženie výživného čiastočne vyhovel. 7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec stratil lukratívne zamestnanie v zahraničí. Po návrate na Slovensko si aktuálne nenašiel zamestnanie, poberá dávku v nezamestnanosti od 02.09.2015, pričom do 29.02.2016 mu bola vyplatená celková suma 5.106,- eur. Tiež bolo zistené, že otec má záujem nájsť si nové zamestnanie, zúčastnil sa výberového konania, od marca 2016 je bez akéhokoľvek príjmu. Matka pracuje pre realitnú firmu ako realitný maklér, ale za celý rok 2015 nemala príjem, resp. jej príjem bol nulový. 8. Po zohľadnení takto zistených skutočností okresný súd výšku zníženého výživného ustálil na sumu 100,- eur mesačne s tým, že zároveň obom rodičom dal do pozornosti, že v zmysle zákona vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, tak matku, ako i otca, a je preto potrebné, aby obaja rodičia vynaložili maximálne úsilie na to, aby mohli zabezpečiť dieťaťu primeranú životnú úroveň. 9. Po preskúmaní veci odvolací súd mal za to, že i napriek skutočnostiam tvrdeným otcom v podanom odvolaní o nezodpovednom prístupe matky k financiám, k jej záujmu zamestnať sa, ako i poukazu na to, že maloleté dieťa vlastne nebýva u matky, ale u starej matky, kde navštevuje aj školu, stotožnil sa s postupom okresného súdu, pokiaľ ustálil nielen dátum, od ktorého je potrebné výživné znížiť, ale i s výškou zníženého výživného. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že otec o zmenu zverenia maloletého dieťaťa do vlastnej výchovy nepožiadal. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca vysvetlila dôvody, pre ktoré maloleté dieťa navštevuje základnú školu v bydlisku starej matky a prečo v bydlisku starej matky i v určitých dňoch v týždni prespáva a zatiaľ ani stará matka nepožiadala o zverenie vnučky do svojej starostlivosti. V nadväznosti na uvedené v čase rozhodovania okresného súdu dieťa bolo zverené do výchovy matky, a nakoľko je maloleté, nie je možné ustáliť vyživovaciu povinnosť priamo k rukám dieťaťa. 10. To, že si matka vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dieťaťu plní, je evidentné i z toho, že napriek tomu, že otec nedosahuje momentálne žiaden príjem, resp. v čase rozhodovania okresného súdu nedosahoval žiaden príjem, súd mu znížil výživné na maloletú T. na sumu 100,- eur, teda na minimálnu finančnú čiastku, ktorou by sa otec mal vzhľadom na vek maloletej T. a jej odôvodnené potreby minimálne podieľať. Nutne musel prihliadať na vyživovaciu povinnosť plnenú matkou, nakoľko v opačnom prípade by k zníženiu výživného ani pristúpiť nemohol. 11. V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať na znenie ust. § 52 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Zároveň je však potrebné uviesť, že takto stanovená suma výživného je minimálnou výškou, ktorú je povinný rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, plniť. I takto stanovenú výšku výživného je totiž potrebné odstupňovať podľa veku dieťaťa a podľa jeho odôvodnených potrieb. Iba vo veľmi výnimočných prípadoch (predovšetkým zdravotné dôvody povinného rodiča) je možné pristúpiť k ustáleniu takejto výšky výživného i v prípade dieťaťa navštevujúceho základnú, príp. strednú školu. Naviac otec sám v odvolaní uvádza, že má záujem zamestnať sa, prispievať na maloletú T. primeraným výživným. 12. V nadväznosti na uvedené preto ani odvolací súd nezistil podklad pre ustálenie inej výšky zníženého výživného, než ako bola stanovená okresným súdom po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej T. v čase rozhodovania už ako žiačky 4. ročníka základnej školy, kedy okrem výživného v pravom slova zmysle na oblečenie, obutie, stravu je potrebné zohľadňovať i výdavky na zakúpenie školských potrieb, pomôcok, prezúvok, oblečenia na telesnú výchovu, na zakupovanie pracovných zošitov a pod. 13. Za nie bez významu odvolací súd považoval uviesť, že sám otec tak v podanom odvolaní, ako aj vo vyjadrení pred okresným súdom potvrdil, že má záujem nájsť si zamestnanie, z čoho vyplýva, že to, že otec je momentálne bez práce, je iba prechodné obdobie. Naviac z kvalifikácie otca jednoznačne vyplýva, že je dopyt po odborníkoch v jeho odbore. V súčasnom období je veľmi rozšírené zatepľovanie budov na Slovensku, a teda i pristúpenie k zníženiu výživného je možné považovať iba za momentálne prispôsobenie výšky výživného k pomerom otca. Nemožno ho chápať ako úplné zbavenie otca vyživovacej povinnosti, nakoľko by to bolo v rozpore so záujmami maloletej T.. Pokiaľ otec tvrdí, že vyplatil matke príspevky na vyrovnanie BSM, tieto nemožno započítavať v žiadnom prípade na výživné v prospech dieťaťa, tieto prostriedky boli vyplatené z úplne iného právneho dôvodu a slúžili na úplne iný účel, než akým je plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti. 14. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 15. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal postupom podľa § 52 C. m. p. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)